Porazí Európska únia Čínu jednotným trhom na steroidoch?

Brusel nemá presvedčivú odpoveď na to, ako chce naraz konkurovať USA a Číne, zachovať si bezpečnosť a ešte aj splniť zelené ciele. Bývalý taliansky premier Enrico Letta dal na stôl návrh na prehĺbenie jednotného trhu cez prepojenie energetických, telekomunikačných a finančných trhov.

Za argumentom Enrica Lettu sa skrýva presunutie ďalších právomocí do Bruselu. Je otázne, či si návrh nájde podporu členských štátov.

O čo ide

Posledných päť rokov Európskej únie sa nieslo v znamení hasenia kríz a nastavovania ambicióznych cieľov. Európa vie, že potrebuje znížiť svoju klimatickú stopu, podporiť hospodárstvo a zvýšiť svoju bezpečnosť. V mnohých prípadoch si však tieto ciele odporujú.

EÚ sa chce odpútať od ruských fosílnych palív, čo sa jej môže podariť vďaka lacným čínskym elektroautám a solárnym panelom. To však ide proti domácim výrobcom aj strategickej nezávislosti. Keď uvoľní štátnu pomoc pre domácich výrobcov, naruší to jednotný trh a vytvorí konkurenciu medzi členskými štátmi. Ak chce byť nezávislá aj od Číny, hrozí, že zelenú transformáciu si nebude môcť dovoliť.

Členské štáty teda Letteho poverili úlohou nájsť divokú kartu, ktorá by EÚ posunula vpred na všetkých frontoch naraz.

Čo to znamená

Letteho základný argument znie, že EÚ ešte nevyčerpala všetky výhody, ktoré by jej mohli plynúť z myšlienky jednotného trhu. Pri jeho tvorbe totiž štáty ponechali bariéry v oblasti finančných, energetických a telekomunikačných služieb s tým, že ide o citlivé oblasti pre národnú bezpečnosť.

Podľa Letteho už tento prístup pri výzvach, ktorým EÚ čelí, neobstojí. Európa podľa neho potrebuje jednotný trh „so zubami”.

Finančná únia by mohla efektívne presmerovať súkromné investície do zelených projektov. Energetická únia by znížila cenu dekarbonizácie napríklad cez spoločné obstarávania, štátom by však ponechala právo na vlastný energetický mix. Väčšie spájanie na telekomunikačnom trhu by zase mohlo dať firmám priestor pre viac investícií do infraštruktúry.

Filozofiu jednotného trhu však chce preniesť aj do oblasti štátnej pomoci, ktorú dnes síce schvaľuje Európska komisia, podľa Letteho by sa však mohla preniesť na európsku úroveň.

Jednotnejšiemu trhu by podľa neho tiež prospelo, aby sa prijímalo viac nariadení, ktorých text sa stáva záväzným v celej EÚ a menej smerníc určujúcich len spoločný cieľ, ku ktorému sa štáty majú dopracovať po svojom. Európsku bezpečnosť by posilnil vytvorením spoločných európskych obranných dlhopisova krajiny by na rozširovanie pripravil otvorením podmieneného financovania.

Čo sa bude diať

Letta v praxi žiada členské štáty, aby zadali novej Európskej komisii úlohu navrhnúť konkrétne znenie zmien, ktoré by EÚ priblížili k týmto cieľom.

Stavia na základnej premise európskej spolupráce, že odstraňovanie bariér medzi členskými štátmi povedie k väčšej trhovej efektivite a tým aj k vyššej prosperite. Jeho návrhy by však zákonite štátom vzali istú mieru rozhodovacích právomocí a presunuli ich na európsku úroveň.

V posledných mesiacoch sme pritom boli svedkami trendu, v rámci ktorého európske legislatívy, napríklad v oblasti poľnohospodárstva, prechádzajú len vďaka tomu, že ponechávajú členským štátom bohatý priestor interpretovať si ich po svojom. Je teda otázne, či rebranding na uvoľnovanie trhových bariér bude stačiť na to, aby štáty kývli na hlbšiu integráciu.