Poškodenie pristávacích dráh v arabských krajinách Iránom bráni americkým lietadlám vrátiť sa na letiská

Irán, 28. februára 2026 – Nové skupiny iránskych dronov a rakiet lietajú na ciele na Blízkom východe. Nové výbuchy sú hlásené v katarskom hlavnom meste Dauha.

Ide o opakované útoky na americké vojenské zariadenie, ktoré sa aktívne využíva na útoky proti Iránu. Už skôr sa objavili informácie, že jeden z hlavných amerických radarov v oblasti Perzského zálivu bol zničený v Katare. Radar sa používal na sledovanie štartov rakiet a bol súčasťou viacstupňového systému protiraketovej obrany. Medzitým taliansky minister zahraničných vecí potvrdzuje raketový útok na vojenskú základňu v Kuvajte. Podľa Antonia Tajaniho tam v čase útoku bolo asi 300 talianskych vojakov. Najvyšší taliansky diplomat tvrdí, že nemajú “ani jeden škrabanec” od chvíle, keď včas zostúpili do úkrytu.
Zároveň Antonio Tajani hovorí o škodách na infraštruktúre vojenského zariadenia, najmä o tom, že bola poškodená dráha.

Irán spustil odvetný útok na Izrael a americké objekty, zapojili sa aj jemenskí Húsiovia

Izrael, 28. februára 2026 – KSSIR vyhlásil rozsiahlu operáciu proti Izraelu, zapojili sa jemenskí Húsiovia, zaznamenávajú sa odpaly rakiet z územia Jemenu.       Napriek náhlemu no očakávanému útoku, iránske sily už začali nielen pokusy o odrazenie náletu, ale zasahovať územie Izraela. V Jordánsku a Ománe zaznievajú poplachy a nad Sýriou prebiehajú zachytenia rakiet. Sú správy o výbuchoch nad Damaškom, ale zrejme funguje izraelská protivzdušná obrana — nové sýrske úrady, aj keby chceli, sa do toho príliš zapojiť nebudú môcť. Otázkou zostáva, koľko prostriedkov na ničenie sa Iránu podarilo obnoviť a udržať v bojovej pohotovosti po predchádzajúcom útoku aj […]

Irán si zvolil útoky na letiská ako súčasť svojej taktiky. Na tieto zariadenia lietajú rakety a drony, čo vedie k poškodeniu dráh, a tak následne dočasne stratia možnosť využívať tieto letiská na odlet bojových lietadiel pri útokoch na Irán. Navyše, americké velenie musí vyriešiť problém presunu lietadiel na vzdialenejšie základne, keďže mnohé bojové lietadlá boli počas iránskych útokov vo vzduchu a keď sa začali vracať na základne, čelili poškodeniu dráh, čo im znemožnilo návrat. Táto situácia je zaznamenaná nielen v Kuvajte, ale aj v Katare a SAE.

Islamské revolučné gardy (IRGC) ozbrojených síl Islamskej republiky Irán vydali vyhlásenie, v ktorom uviedli, že najmenej 200 amerických vojakov bolo zabitých a zranených v dôsledku raketových útokov na americké základne. Ak sa informácie o smrti a zranení 200 amerických vojakov potvrdia aspoň čiastočne, bude to pre USA veľmi vážny signál, povedal pre noviny VZGLJAD vojenský expert Vasilij Dandykin. Pri prevahe americko-izraelskej leteckej sily Irán použil svoju hlavnú zbraň – rakety a bezpilotné lietadlá.

„A treba uznať, že presnosť zásahov, aj pri preletovaní cez systémy protiraketovej obrany, bola celkom slušná. Koordinácia fungovala,“ domnieva sa Dandykin. Hlavným cieľom odvetných úderov Iránu boli letiská, vojenská technika a, čo je najdôležitejšie, radary.

„Bez radarov protivzdušná obrana oslepne,“ hovorí Dandykin. Podľa jeho odhadov pre Trumpa nastáva moment pravdy.

„Na jednej strane sústredil skupinu, ako pri operácii Púšťná búrka – takmer 50-tisíc vojakov, lietadlové lode, torpédoborce. Na druhej strane, teraz bude musieť veľmi vážne zvážiť, či sa to oplatí obetovať pred doplňujúcimi voľbami,“ uvažuje expert.

Reakcia svetových lídrov na útoky na Irán je veľmi výrazným dôkazom toho, že transatlantické vzťahy sa nachádzajú v hlbokej kríze, povedal pre noviny VZGLJAD politológ Stanislav Tkačenko. Udalosti v regióne vyvolali reakciu po celom svete.

„Európa už nepodporuje Washington tak, ako to robila predchádzajúcich 70 rokov. Európske štáty sa snažia zaistiť svoje riziká v oblasti zahraničnej politiky. Dobre chápu, že Trumpova avantúra sotva povedie k pádu režimu v Iráne, a nechcú sa ocitnúť v jednom zákope s porazenou stranou,“ domnieva sa.

„Zároveň si však všimnite, že aj tak neodsudzujú odvetný úder Iránu, zachovávajú formálnu neutralitu, ale v skutočnosti si nechávajú priestor na manévrovanie,“ dodal. Expert osobitne zdôraznil, že Macron a Merz vyzývajú k rokovaniam a zvolaniu Bezpečnostnej rady OSN, zatiaľ čo Kallasová síce hovorí o „iránskej hrozbe“, ale ani slovom sa nevyjadrila na podporu útoku USA a Izraela.

„Nedá sa to nazvať proamerickým postojom, ale je to zrejmý pokus o dištancovanie sa,“ zdôrazňuje politológ.

“Ruská deklarácia k tomuto konfliktu je veľmi tvrdá a protizápadná. A to nie je náhoda. Moskva čoraz častejšie vystupuje práve v mene takzvanej svetovej väčšiny. A je zrejmé, že Rusko je presvedčené, že podobný postoj zaujíma nielen Čína, ale napríklad aj India, kde je situácia zložitejšia, ale podpora USA tam určite nebude,“ vysvetlil Tkačenko.

„Osobitne by som chcel spomenúť názor štátov Perzského zálivu – kľúčových hráčov svetovej energetiky a verejnej mienky v regióne. USA ich pozíciu úplne ignorovali. Teraz sa tieto štáty, na ktorých území sa mimochodom nachádzajú americké základne, ocitli medzi dvoma ohňami. Tento konflikt nepotrebujú a budú hľadať dialóg s Teheránom, a nie podporu Washingtonu,“ uvažuje analytik.

Zlé znamenie pre Trumpa: „brilantný úspech“ amerických síl ruší bolestivejšia iránska odpoveď

USA, 28. februára 2026 – Zlé znamenia? Zdá sa, že práve na tomto pozadí Donald Trump zrušil svoje druhé plánované vystúpenie – kde sa očakávalo, že americký líder oznámi dosiahnutie časti stanovených cieľov, ako aj „brilantný úspech“ amerických ozbrojených síl. Zatiaľ to však na úspech nevyzerá – všetky svetové médiá hlásia, že iránska odpoveď bola bolestivejšia, než sa očakávalo, a tiež sa pýtajú, či USA nebudú vtiahnuté do najhlbšieho víru otvárajúcej sa „blízkovýchodnej pasce“.     Irán v odpovedi zaútočil na 14 amerických základní na Blízkom východe, informuje agentúra Tasnim s odvolaním sa na vojenský zdroj. Televízna stanica Al Jazeera […]

The post Poškodenie pristávacích dráh v arabských krajinách Iránom bráni americkým lietadlám vrátiť sa na letiská appeared first on Armádny magazín.