Poslanci Národnej rady sa v utorok vrátili do lavíc a odštartovali 40. parlamentnú schôdzu. Na jej programe majú okolo 130 bodov. Čaká ich na nej i návrh štátneho rozpočtu na budúci rok.
Definitívne by na nej mali rozhodnúť o novele rokovacieho poriadku aj o balíku školských zákonov. Prebrať by mali tiež vetovaný zákon o tzv. covidových amnestiách.
O rozpočte sa bude tento rok rokovať skôr ako zvyčajne. Tradične totiž býva schvaľovaný až na poslednej schôdzi na prelome novembra a decembra. Tento rok to musia poslanci stihnúť skôr, inak by vláda musela vzhľadom na koniec výnimky z dlhovej brzdy do Národnej rady predložiť vyrovnaný rozpočet.
Podľa návrhu by mal deficit verejných financií dosiahnuť v budúcom roku 4,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), teda necelých šesť miliárd eur. Mal by tak klesnúť z tohtoročnej očakávanej úrovne päť percent HDP.
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy na rok 2026 sa rozpočtujú v objeme 62 miliárd eur, čo predstavuje 43 percent HDP. Výdavky by mali dosiahnuť 67,9 miliardy eura alebo 47,1 percenta HDP.
Na programe sú aj ďalšie vládne legislatívne návrhy. Definitívne by sa malo rozhodovať napríklad o balíku zákonov z dielne ministerstva školstva. Tie majú priniesť viaceré zmeny, navrhuje sa napríklad rozšírenie dôvodov na zníženie normatívneho príspevku školám.
Zaviesť by sa malo aj povinné predprimárne vzdelávanie pre všetky štvorročné deti od septembra 2027 a o rok na to aj pre trojročné. Rezort chce tiež presadiť možnosť slovného hodnotenia učiteľmi aj žiakov šiesteho až deviateho ročníka.
V druhom čítaní sú tiež viaceré návrhy od ministerstva spravodlivosti. Rezort okrem iného navrhol, aby si technické prostriedky na výkon kontroly odsúdených a obvinených mohol štát už aj vypožičiavať, teda nemusel by ich mať výlučne vo vlastníctve.
Definitívne by sa malo rozhodnúť i o novele zákona o zdravotných poisťovniach z dielne ministerstva zdravotníctva. K nej na parlamentnom výbore pre zdravotníctvo predložil poslanec Zdenko Svoboda (Hlas-SD) pozmeňujúci návrh, ktorý má priniesť zmeny týkajúce sa platby štátu v systéme zdravotníctva.
Na tejto schôdzi sa má riešiť aj novela zákona o Environmentálnom fonde, za ktorou stojí ministerstvo životného prostredia.
Poslancom od vlády prišiel návrh na jej prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní. Prebrať sa na schôdzi majú i viaceré koaličné poslanecké návrhy.
V druhom čítaní je novela rokovacieho poriadku Národnej rady z dielne zástupcov koaličných strán. Hovorí napríklad o rušení povinnosti čítať pozmeňujúci návrh či úpravách rečníckych časov aj postupu pri hodine otázok.
Smer-SD má v Národnej rade návrh na zvýšenie vekovej hranice povinnej lekárskej prehliadky u vodičov. Hlas-SD chce docieliť, aby občania museli pri petícii, ktorou žiadajú vyhlásenie referenda, uvádzať aj rodné číslo.
SNS navrhuje úpravu mechanizmu prideľovania poslaneckých mandátov v rámci preferenčného hlasovania. Hranica prednostných hlasov, potrebných na posun kandidáta na zvoliteľnú pozíciu, by sa podľa nich mala zvýšiť z doterajších troch na sedem percent.
S viacerými návrhmi prišla aj opozícia. PS chce napríklad presadiť, aby mal kandidát na funkciu riaditeľa Slovenskej informačnej služby bezpečnostnú previerku na stupeň prísne tajné od Národného bezpečnostného úradu.
KDH navrhlo, aby sa samosprávne kraje opäť zaradili medzi subjekty verejného práva. SaS chce presadiť zmeny pri hodnotení žiadostí na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby.
Hnutie Slovensko prišlo s návrhom, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie aj referendom.
Poslanci sa majú na tejto schôdzi dostať i k opozičným návrhom na vyslovenie nedôvery vládnemu kabinetu a viacerým ministrom, ktoré sa už viackrát presúvali. Riešiť by mali aj zákon o tzv. covidových amnestiách. Na opätovné prerokovanie im ho vrátil prezident Peter Pellegrini.
Namietal pri ňom časť, ktorá hovorí, že by mali byť odškodnení všetci, ktorí počas pandémie dostali pokuty za porušenie akýchkoľvek pandemických opatrení. Na programe sú i viaceré návrhy uznesení či návrh na voľbu členov Rady pre mediálne služby.
