Český premiér Petr Fiala opätovne skritizoval stretnutie šéfov slovenskej a ruskej diplomacie. Vláde Roberta Fica vytkol rétoriku, ktorou vyzýva na mier na Ukrajine „za každú cenu“. Tiež poprel, že by česká vláda zasahovala do vnútropolitických záležitostí Slovenska. Politika slovenskej vlády, ktorá sa nesie v znamení stretnutia ministra zahraničných vecí Juraja Blanára so šéfom ruskej diplomacie […]
Menej ako 1 min. min.
Český premiér Petr Fiala opätovne skritizoval stretnutie šéfov slovenskej a ruskej diplomacie. Vláde Roberta Fica vytkol rétoriku, ktorou vyzýva na mier na Ukrajine „za každú cenu“. Tiež poprel, že by česká vláda zasahovala do vnútropolitických záležitostí Slovenska.
Politika slovenskej vlády, ktorá sa nesie v znamení stretnutia ministra zahraničných vecí Juraja Blanára so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom, alebo výziev na mier na Ukrajine „za každú cenu“ ohrozuje bezpečnosť Európy, vyhlásil český premiér Petr Fiala v rozhovore pre televíziu CNN Prima NEWS v stredu večer (3. apríla).
„Hráme o bezpečnosť a osud celej Európy. Ak sa niekto stretáva s ruským ministrom zahraničných vecí Lavrovom a hovorí o mieri za každú cenu, tak to nie je politika, o ktorej by som mohol mlčať. Takáto politika podľa môjho názoru ohrozuje aj bezpečnosť Európy,“ vyhlásil Fiala.
Zároveň zdôraznil, že nepovažuje nedávne rozhodnutie českej vlády prerušiť na neurčito medzivládne rokovania so slovenskou vládou za zasahovanie do vnútropolitických záležitostí svojho suseda.
Aj Česko je za mier
Fiala v rozhovore povedal, že aj on chce mier. „Trvalý mier sa však dá dosiahnuť len tak, že ukážeme svoju silu a dokážeme Ukrajine pomôcť, aby sa ubránila ruskej agresii,“ uviedol s dodatkom, že takýto názor zastáva väčšina západných krajín.
Český premiér okrem toho oznámil, že Praha vyčlenila stovky miliónov českých korún na svoju iniciatívu nákupu munície pre Ukrajinu z tretích štátov: „To zhruba zodpovedá podielu, ktorý by krajina našej veľkosti a prosperity mala vložiť.“
Vďaka iniciatíve sa podarilo zozbierať už 800-tisíc kusov munície. Splnomocnenec českej vlády pre obnovu Ukrajiny Tomáš Kopečný povedal, že zatiaľ ide o „prvý míľnik“. Prvé dodávky by sa mohli dostať k ukrajinským jednotkám najneskôr v júni.
K českej iniciatíve na nákup munície pre Ukrajinu sa pridalo viacero krajín vrátane Kanady či Nemecka. Vo Vyšehradskej štvorke však podporu nenašlo.
Spomedzi krajín zoskupenia sa k jeho iniciatíve pridalo len Poľsko. Slovensko aj Maďarsko ju nepodporia. Vláda v Bratislave to odôvodnila tým, že „neverí vo vojenské riešenie ruskej vojny proti Ukrajine“.
To, že sa k českej iniciatíve nepridá ani Budapešť, potvrdil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Maďarsko podľa neho nebude posielať Ukrajine vojenskú pomoc a nemá dôvod meniť svoj postoj.
Nebudeme súčasťou vojny, uistil šéf NATO Maďarsko
Szijjártó tiež v stredu (3. apríla) pred stretnutím ministrov zahraničných vecí NATO uviedol, že Budapešť nepodporí žiadny návrh, ktorý by mohol priviesť Alianciu „bližšie k vojne“ alebo ju zmeniť z obrannej koalície na útočnú.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na to reagoval slovami, že v posledných dňoch konzultoval obavy Budapešti ohľadom úlohy NATO na Ukrajine s maďarským premiérom Viktorom Orbánom aj šéfom diplomacie Szijjártóm.
„Som si istý, že dokážeme reagovať na obavy, ktoré Maďarsko vyjadrilo a nájsť spôsoby, ako dosiahnuť konsenzus,“ povedal Stoltenberg počas tlačovej konferencii.
„NATO je a zostane obrannou alianciou a nebude súčasťou vojny na Ukrajine. Nesmieme zabúdať, že ide o agresívnu vojnu vyvolanú ruskou inváziou do inej krajiny. Ukrajina má podľa medzinárodného práva právo brániť sa.“
Šéf NATO doplnil, že štáty Aliancie majú právo podporovať Kyjev pri uplatňovaní jeho práva na sebaobranu, aj podľa medzinárodného práva: „To z nás nerobí súčasť konfliktu. A pevnejší rámec NATO na koordináciu pomoci to nezmení,“ dodal Stoltenberg.
