Použitie zbraní na území Ruska by nezatiahlo NATO do vojny, vyhlásil Stoltenberg

Použitie zbraní dodaných na Ukrajinu západnými spojencami proti cieľom vo vnútri Ruska by neurobilo zo Severoatlantickej aliancie a jej členov stranu konfliktu, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

“Právo na sebaobranu zahŕňa aj právo zasahovať ciele mimo ukrajinského územia,” povedal šéf aliancie. Na druhej strane hranice podľa neho môžu byť odpaľovacie zariadenia, ktoré útočia na Ukrajinu.

“Keď ich Ukrajinci nemôžu zasiahnuť, je pre nich oveľa ťažšie sa brániť,” dodal. Stoltenberg sa zúčastňuje dnešného zasadnutia ministrov obrany krajín EÚ, ktorého hlavnou témou je práve pomoc Ukrajine.

Šéf NATO svoj postoj k používaniu západných zbraní v rusko-ukrajinskom konflikte oznámil už v rozhovore, ktorý minulý piatok uverejnil týždenník The Economist. “Myslím, že nadišiel čas, aby spojenci zvážili, či neodvolať niektoré obmedzenia, ktoré zaviedli na použitie zbraní, ktoré dali Ukrajine,” uviedol vtedy Stoltenberg.

Argumentoval napríklad tým, že v súčasnosti sú boje intenzívnejšie u Charkova, ktorý sa nachádza neďaleko ruskej hranice. Predtým boli hlavným ťažiskom bojov ukrajinské regióny okupované Ruskom. Ako Stoltenberg spomenul, niektorí spojenci už tieto obmedzenia zrušili.

Podľa týždenníka The Economist sa Stoltenbergova výzva týka v prvom rade americkej administratívy, ktorá chce kontrolovať, na aké údery Ukrajina používa americké zbrane.

“Je na každej krajine, nech sa rozhodne. Myslím si však, že je na čase zvážiť zrušenie týchto obmedzení,” povedal šéf NATO novinárom v Bruseli. “Máme právo podporiť Ukrajinu, to z nás nerobí stranu konfliktu,” dodal.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval už v pondelok na Stoltenbergove skoršie vyhlásenie a vyhlásil, že Severoatlantická aliancia je priamym účastníkom konfliktu na Ukrajine. Aliancia pod vedením Spojených štátov sa podľa Peskova snaží konflikt eskalovať vojenskou rétorikou.