Pôvaby hliny – Návšteva ateliéru manželov Hanuskovcov

Od
polovice 16. storočia sa na západnom Slovensku začali usádzať habáni, ktorí
svojou remeselníckou činnosťou, najmä keramikárstvom, vryli hlbokú, dodnes
trvajúcu stopu.Významnou súčasťou slovenských tradícií je
výroba keramiky – majoliky. Je to maľba na bielej podkladovej glazúre.

Pani Mária Hanusková, rodená Turanská sa od
roku 1986 spoločne s manželom Oskarom venuje keramickej tvorbe Majoliky vo
vinohradníckom meste Pezinok, kde žijú a tvoria doteraz. Majú jedného syna
a radosť im robí dvojročná vnučka. Umelecké sklony pravdepodobne Mária
zdedila po svojej mame, ktorá krásne maľovala, a otec, ktorý pracoval v tehelniach,
jej umožnil prácu s hlinou. Jej mama a babka pochádzali
z Myjavy, čo sa značne prenieslo aj do jej tvorby. Vinohradnícka tematika
jej prirástla k srdcu, nakoľko vyrastala vo vinohradníckom meste
a v rodine, ktorá obrábala vinohrady.

Mária
od detstva veľmi veľa kreslila, maľovala vodovými farbami, ale
i modelovala. Láska k umeniu ju viedla na umeleckú strednú odbornú
školu v Pezinku so zameraním maliar – keramik. Po ukončení vzdelania pracovala
až do roku 1986 v Slovenskej ľudovej majolike v Modre, kde sa snažila
učiť hlavne od starších a skúsenejších kolegov.

V roku
1987 spoločne s manželom Oskarom začali spoluprácu s Úľuv-om, kde
pôsobia dodnes. V ateliéri to majú spravodlivo rozdelené: Mária sa venuje umeleckej
realizácii, Oskar technickej realizácii a administratíve. Oskar taktiež
veľmi rád fotí. Táto umelecky založená dvojica tvorí najmä figurálne plastiky
v krojoch, sakrálnu umeleckú tvorbu, keramické reliéfy a kachlice,
keramické busty, modelované taniere a najnovšie keramické šperky i magnetky.
Z keramických šperkov tvorí nádherné prstene, náramky, prívesky
i brošne. Od roku 2014 sa Mária venuje aj maľbe obrazov s umeleckým
menom MajaH. Obrazy maľuje na podkladové dosky so špeciálnou štruktúrou, ktoré
jej pripravujú akademici z Kyjeva. Nemá rada stereotyp, rada skúša
a tvorí nové veci, napríklad aj maľbu na hodváb.

Sakrálna tvorba – betlehemy, sochy
svätých a patrónov. Z jej rúk vyšlo najmä veľa svätých Urbanov –
patróna vinohradníkov. Mária si najprv preštuduje životopisy svätých
a vytvorí ich podľa svojej predstavy. Netvorí podľa žiadnej predlohy. Pre
kostol v Poprade – Kvetnici vytvorila celú krížovú cestu, Poslednú večeru
a sochu Dobrého pastiera. Taktiež jej betlehemy majú obrovský úspech,
niekoľkokrát sa zúčastnila celosvetovej výstavy s názov „100 betlehemov“
v Ríme, poslednú otváral aj súčasný pápež František. Výstava betlehemov sa
v Ríme organizuje od roku 1968.

Figurálne plastiky – manželia tvoria predovšetkým
postavy v krojoch z celého Slovenska. Vytvoreniu figurálnej plastiky
v kroji predchádza štúdium detailov jednotlivých častí krojov
z etnologických materiálov.

V tejto
tematike uprednostňuje Mária kroje typické pre oblasť Pezinok a Myjava, čo
je následok vplyvu z jej detstva. Často stvárňuje postavy vinohradníkov.
Ako sama priznáva, najradšej tvorí ženské postavy, ktoré aj prevládajú
v jej tvorbe. Výroba jednej sochy trvá vyše mesiaca.

V tomto
časovom intervale je zahrnutá modelácia, vydlabanie sochy, jej prilepenie na
podstavec, opätovné domodelovanie. Potom nasleduje pomalé schnutie
a vypálenie v peci pri 980 stupňoch Celzia. Následne sa soška
naglazuje, namaľuje a opätovne vypáli. Celý tento proces tvorby figurálnej
plastiky je značne časovo náročný a s neistým výsledkom. Soška sa
môže poškodiť nielen počas schnutia, ale i pri vypaľovaní v peci. Ak
sa však všetko podarí, tak ako má, výsledok stojí jednoznačne za to. Figurálne
plastiky od pani Márie, vynikajú najmä prirodzenosťou tvarov a prezrádzajú
citlivú dušu tvorcu.

Reliéfy a kachlice
–
v reliéfnej tvorbe prevládajú motívy vinárske a vinohradnícke,
oslavujúce celoročnú prácu vinohradníka. Séria s touto témou sa nazýva
Vinohradnícky alebo Vinársky rok. Ich tvorba je zameraná hlavne na reliéfy a kachlice
s tematikou slovenských ľudových odevov.

Manželia
Hanuskovci od roku 1986 sa oficiálne venujú umeleckej keramickej tvorbe, boli
v roku 1994 pri založení Cechu slovenských keramikov v Modre, stáli
pri vzniku Keramických Trhov v Pezinku. Svoje diela začali vystavovať na
samostatných výstavách až v roku 1999. Odvtedy usporiadali veľké množstvo
samostatných, ale i spoločných výstav. Spomeniem len pár: vystavovali
v mestách Pezinok, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trnava, Kežmarok, Svätý
Jur, Myjava, Kúty, Lipany, Stropkov, Vranov nad Topľou, v zahraničí  Rakúsko vo Viedni v Brandlhof in
Radlbrunn. O ich tvorbu je celosvetový záujem o čom svedčia zápisy
návštev v ich kronike z krajín ako Česko, Nemecko, Rakúsko, Singapur,
Japonsko, Rusko, Kuba, Turecko i USA.

Mária
a Oskar Hanuskovci sa venujú výrobe ľudovoumeleckej dekoratívnej keramiky
a svojím posolstvom uchovávajú keramikársku tradíciu aj pre ďalšie
generácie. Je radostnou správou, že záujem mladých ľudí o keramiku
a výrobky z nej sa zvyšuje. V tvorbe manželov Hanuskovcov sa
spája plastickosť materiálu, s teplom vypaľovanej pece a spektrom
farieb. Nádherné umelecké diela, ktoré vychádzajú z ich rúk sú skutočnou
pastvou pre každého, komu sa dostalo tej cti ich vidieť.