Pozor na slepé miesta v diskusii o imigrácii v strednej Európe

Všetky krajiny v regióne dovážajú pracovnú silu z Ázie a východoeurópskych krajín, ktoré nie sú súčasťou EÚ, píše VÍT NOVOTNÝ.

Autor je seniorný výskumný pracovník Centra Wilfrieda Martensa pre európske štúdiá.

„Krajiny EÚ v strednej a východnej Európe neprijímajú takmer žiadnych migrantov.“ Takýto záver by si mohol urobiť bežný čitateľ tlače za posledné dve dekády. Súdiac podľa vytrvalého mlčania politikov tohto regiónu o téme migrácie sa tento záver zdá byť logický.

Prispieva k tomu aj tvrdošijná a neústupná protiimigračná rétorika Maďarska a tvrdý postoj pobaltských štátov a Poľska k prijímaniu žiadostí o azyl ľudí, ktorí prichádzajú na ich hranice z Bieloruska.

Tento záver je však úplne nesprávny. V skutočnosti do 11 krajín tohto regiónu prichádza približne rovnaký počet legálnych imigrantov na obyvateľa, ako je priemer naprieč EÚ. Ak meriame celkový počet prisťahovalcov za posledné desaťročie, Poľsko a Česko patria k migračným lídrom v EÚ, keďže sa v rokoch 2013 až 2022 umiestnili na piatom, resp. siedmom mieste z hľadiska celkových počtov. Podľa údajov z nedávnej štúdie Martensovho centra a bez započítania krátkodobých povolení na obdobie menej ako 12 mesiacov Poľsko v tomto období zaznamenalo 1,5 milióna legálnych príchodov, zatiaľ čo Česko 0,9 milióna.

Napriek svojmu verejnému obrazu je Maďarsko priemerným členským štátom EÚ, pokiaľ ide o ročný prílev imigrantov z krajín mimo EÚ v pomere k počtu obyvateľov. V prepočte novoprijatých osôb na jedného obyvateľa za rok 2023 Maďarsko kleslo v rámci EÚ na devätnáste miesto, avšak stále predbieha Dánsko, Švédsko, Belgicko, Taliansko či Francúzsko.

Politická hra

Prečo teda existuje skreslené vnímanie strednej a východnej Európy ako domova migračných reakcionárov? Pretože miestni politici chcú, aby ste si mysleli, že pokiaľ ide o prisťahovalectvo, nie sú „naivní“. Prijímanie prisťahovalcov z krajín mimo EÚ by nezapadalo do obrazu prezieravých Stredo- a Výchoeurópanov, ktorí si na rozdiel od údajne pomýlených politikov „starej Európy“ uvedomujú nebezpečenstvá vyplývajúce z migrácie. Mnohí pozorovatelia v regióne aj mimo neho totiž berú politikov za slovo.

Keby si experti a komentátori skontrolovali verejne dostupné štatistiky, všimli by si pozoruhodné javy, ktoré sú v rozpore s oficiálnou rétorikou, respektíve jej absenciou.

Od roku 2022 sa krajiny strednej a východnej Európy stali domovom takmer polovice ukrajinských vojnových utečencov, ktorí sa v súčasnosti zdržujú v EÚ.

Fico na summite podporil Poľsko, ktoré pozastaví azyl pre migrantov z Ruska a Bieloruska

Slovenský premiér po summite lídrov EÚ podporil Poľsko, ktorému sa podarilo vybojovať veľké víťazstvo v migračnej politike. Vnímal aj ucelenejší prístup k situácii na Blízkom východe.

Navyše už niekoľko rokov pred plnohodnotným ruským útokom na jeho východného suseda bolo Poľsko v EÚ s veľkým náskokom najväčším príjemcom dočasnej pracovnej sily z krajín mimo Únie. Okrem toho všetky krajiny v regióne dovážali pracovnú silu z Ázie a východoeurópskych krajín, ktoré nie sú členmi EÚ.

Výsledkom je, že sa čoraz častejšie môžeme stretnúť s Ukrajincami pracujúcimi v najrôznejších oblastiach, od bankovníctva a medicíny až po upratovanie. V Rumunsku nájdeme indických čašníkov, v chorvátskych hoteloch pracovníkov z Filipín a v baltských štátoch bieloruských informatikov. Migrácia do regiónu z Vietnamu trvá už niekoľko desaťročí.

Okrem vojny na Ukrajine je toto nové prisťahovalectvo do regiónu spôsobené dopytom po pracovnej sile, ktorý je podnietený hospodárskym rastom, starnutím populácie a množstvom voľných pracovných miest v dôsledku emigrácie domácej pracovnej sily. Tieto imigračné toky sú do značnej miery nezávislé od aktuálneho straníckopolitického zloženia jednotlivých národných vlád.

Rozdielny prístup

Právne postavenie legálnych prisťahovalcov z krajín mimo EÚ v strednej a východnej Európe sa v priemere líši od tých, ktorí žijú vo zvyšku EÚ. Okrem toho, že krajiny regiónu prijímajú disproporčne vysoký podiel Ukrajincov pod dočasnou ochranou, zvyknú prijímať prisťahovalcov z krajín mimo EÚ na základe ich pripravenosti pracovať. To je v kontraste s krajinami západnej a severnej Európy, kde hlavnými kritériami sú zjednotenie rodín a azyl.

Maďarsko ignoruje pokutu za porušenie azylovej politiky. EÚ mu ju môže odrátať z eurofondov

V polovici júna Súdny dvor Európskej únie udelil Maďarsku pokutu 200 miliónov eur a jeden milión eur za každý deň omeškania platby. Vláda Viktora Orbána ju odmieta zaplatiť s odôvodnením, že je nespravodlivá. 

Bez ohľadu na formálny status migrantov má verejný diskurz sklon ich prítomnosť jednoducho ignorovať. Deje sa to aj napriek aktivitám neziskových organizácií podporujúcich migrantov. Tým, že sa politické elity v strednej a východnej Európe v ich verejných vyhláseniach vyhýbajú téme imigrácie a niekedy dokonca popierajú jej existenciu, sa snažia vytvoriť ilúziu, že majú prisťahovalectvo plne pod kontrolou a chránia etnické status quo. Do hry tiež vstupuje silný prvok strachu z toho, že ich politickí súperi túto otázku zneužijú v politickom boji.

Nekonečným mlčaním o migrácii sa však lokálne elity dopúšťajú rovnakej politickej chyby, akej sa ich západní kolegovia dopúšťali už v prvej dekáde tohto storočia: popierajú, že otvorené ekonomiky dneška potrebujú zahraničnú pracovnú silu a že prisťahovalectvo nevyhnutne spoločnosti mení.

V krajinách, ktoré do EÚ vstúpili medzi 50. a 90. rokmi, je naozaj počet migrantov vo všeobecnosti stále vyšší ako v krajinách, ktoré do Únie vstúpili v 21. storočí. Je tiež pravda, že sa štáty strednej a východnej Európy vyhli väčšine problémov spojených s integráciou migrantov, ktoré západná Európa zažívala od 70. rokov.

Tabu okolo prisťahovalectva však bráni verejnej diskusii o výhodách imigrácie a jej rozličných druhoch. Ak prídu problémy, a tie nastať môžu, nebudú Stredo- a Východoeurópania na túto výzvu pripravení. Možno je teraz ten správny čas na otvorenie verejnej diskusie.