Právnička: Vyzerá to, že spor eurokomisie a vlády nateraz utíchol

Keby si Európska komisia myslela, že na Slovensku dochádza k vážnemu narušeniu právneho štátu, už by sme o tom vedeli. Vláda zjavne trestný zákon novelizovala do podoby, s ktorou je eurokomisia spokojná, hovorí SÁRA KIŠŠOVÁ z Ústavu európskeho práva Univerzity Komenského.

V rozhovore sa dozviete:

• Prečo sa Brusel vôbec zaujíma o trestné právo na Slovensku,
• prečo nie je zrušenie špeciálnej prokuratúry samo o sebe problém,
• a prečo bude Slovensko napriek tomu pod ostrým dohľadom.

Rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast.

Eurokomisia nemá nástroje na to, aby mohla Slovensko šikanovať

Európska komisia môže iniciovať procesy, na konci ktorých by Slovensko mohlo za porušovanie právneho štátu dostať pokutu alebo prísť o eurofondy. Konečné rozhodnutie je však na iných inštitúciách.

Tento rok sa niesol v znamení sporu slovenskej vlády s eurokomisiou ohľadom novely trestného zákona. Najskôr sa vráťme k základom. Prečo sa Brusel vôbec zaujímal o slovenskú novelu, keď každá krajina si určuje tresty za krádeže alebo za vraždu podľa seba? 

Sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť patrí medzi spoločné právomoci EÚ a členských štátov. Keďže nejde o výlučnú právomoc, EÚ je obzvlášť limitovaná princípmi proporcionality a subsidiarity. To znamená, že by mala konať iba v prípadoch, kedy je to efektívne. Ak to tak vyhodnotí, môže prijať nariadenia alebo smernice, ktoré smerujú k harmonizácií. Takto máme upravenú napríklad azylovú a migračnú politiku, ale aj justičnú spoluprácu.

Čo sa teda rieši na úrovni štátov a čo v Bruseli?

Na úrovni EÚ dochádza k vzájomnému uznávaniu rozsudkov, súdnych rozhodnutí a k istej aproximácii zákonov. Jedna z týchto oblastí sú eurozločiny, ktorých je desať. Je to napríklad terorizmus alebo korupcia. Pri tých máme vymedzené, čo to ten terorizmus je, aké má druhy a určujú sa aj sankcie. Tie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

Inak povedané: Slovensko nemôže legalizovať terorizmus, lebo to by vadilo aj ostatným krajinám. Môže sa ale rozhodnúť, že nebude trestať krádež telefónu.

EÚ môže nastavovať minimálne pravidlá aj mimo eurozločinov. Jeden z takýchto prípadov je smernica o zneužití trhu a druhý je smernica o poškodzovaní finančných záujmov EÚ.

Európska únia teda v rámci noviel slovenského trestného zákona skúmala, či dostatočne ochraňovali jej finančné záujmy. Zjavne tam bol problém s vymedzením trestných sadzieb, ktoré nekorešpondovali s nastavenými pravidlami v rámci tých smerníc.

Potom je tam však aj druhá úroveň, a tou je všeobecné pravidlo, že členské štáty majú dodržiavať hodnoty vymedzené v článku 2 Zmluvy o Európskej únie. Medzi tie patrí napríklad hodnota právneho štátu, demokracie, nediskriminácie a tak ďalej. V kontexte Slovenska počúvame najmä o hodnote právneho štátu.

Veľmi zjednodušene povedané, Únia dvihla varovný prst a povedala: Vysvetlite mi, ako táto novela odzrkadľuje vaše povinnosti z platnej smernice a ako bude po jej prijatí dodržiavaný právny štát.

Výsledkom boli ďalšie novely, ktorých vláda mnohé zmeny, ktoré sa týkali finančných záujmov Európskej únie, vzala späť. Potom napríklad Európska komisia už aj schválila Slovensku jednu platbu z plánu obnovy. Čiže teraz už je z pohľadu EÚ všetko v poriadku?  

Ja som sa dočítala z médií, že Komisia zaslala nejaké listy vláde. Súdim, že tá komunikácia bola v podstate neformálna. Keby si totiž Komisia myslela, že dochádza už k vážnemu narušeniu právneho štátu, tak už by sme o tom vedeli. Už by bolo vydané formálne odôvodnené stanovisko zo strany Komisie voči Slovenskej republike, kde už by bolo naznačené, že sme v predsúdnej fáze infringementu.

To sa nestalo. Čiže ten zákon sa zjavne novelizoval do takej podoby, kedy Komisia vyhodnotila, že vníma dodržiavanie právneho štátu za splnené. Neviem, čo sa deje vo vnútri, ale zvonku to vyzerá, že rozhovory utíchli.

Čo si myslíte o tom, že sa to všetko riešilo na takejto neformálnej, neverejnej úrovni?

Ako akademik by som preferovala tie listy vidieť. Na druhú stranu, z pohľadu diplomacie si myslím, že treba nechať aj Komisii a členským štátom určitú mieru diskrétnosti. Vnímam to tak, že najskôr je potrebné diskutovať v tichosti. Mediálny tlak alebo tlak na sociálnych sieťach vie spôsobiť aj nechcený odklon od riešenia situácie. Aj Lisabonská zmluva, teda posledná revízia základných zmlúv EÚ, bola dohadovaná v Nemecku za zatvorenými dverami.

S tým, že keď bude situácia naozaj závažná a spor sa presunie na Súdny dvor, tak ten proces je už transparentný a rozhodovanie je odôvodňované.

Eurokomisia: Novela trestného zákona čiastočne zmiernila niektoré naše obavy. Stále však zostávajú nedoriešené otázky

Európska komisia potvrdzuje, že na Slovensko posiela peniaze za štvrtú platbu z plánu obnovy. To však neznamená, že problémy s právnym štátom sú vyriešené.

Okrem zmeny trestných sadzieb nám Komisia vyčítala aj zrušenie špeciálnej prokuratúry.

Toto je v zásade najpálčivejšia otázka. Z pohľadu teórie práva EÚ mám za to, že Komisia sa nezameriavala na samotné zrušenie, ale skôr ju zaujímali následky. Špeciálna prokuratúra doteraz garantovala nestrannosť, nezávislosť a celkové dodržiavanie zásad právneho štátu voči finančným záujmom Európskej únie.

Aj prípad zrušenia špeciálnej prokuratúry a špeciálneho súdnictva v Bulharsku potvrdzuje, že členské štáty majú právo organizovať si verejnú moc po svojom. To znamená, že je na členskom štáte, aký typ prokuratúry bude a ako si to nastaví organizačne.

Ja som na to písala aj jeden vedecký výstup. Nie je dôvod, prečo by zrušenie samo o sebe malo byť problémom. Problém by to bol vtedy, ak by Slovenská republika nepreukázala, že tie garancie, ktorá poskytovala špeciálna prokuratúra, nie sú v rámci tej zmeny nikde odzrkadlené.

Ako uvidíme, či tam tie garancie zostali?

V januári sa ozývali obavy, že sa zastavia konania a že krajskí prokurátori nebudú vedieť robiť svoju prácu. Čiže pochybnosti by mohli vzniknúť na základe toho, že tieto trestné činy nebudú dobre a správne vyšetrované a bude dochádzať k nejakým nedostatkom.

Myslím si, že Európska komisia bude teraz ostro monitorovať, ako to funguje. Okrem toho môžu na pochybenia poukazovať aj europoslanci. Tie spôsoby, ako sa o problémoch môže Európska komisia dozvedieť, je viacero. Dohľad si vykonáva aj sama. O tom, či nejaké nedostatky vníma, sa určite dozvieme aj v ďalšej správe o právnom štáte.

Ako vnímate, keď europoslanci v pléne prijímajú uznesenia a volajú po tom, aby Európska komisia prijala nejaké kroky? Od vládnych politikov počúvame, že konanie Európskej komisie je potom politicky motivované.

Aj Súdny dvor konštatoval, že Komisia sa sama rozhodne, či začne alebo nezačne konať. Nikto jej to nemôže prikázať. Osobne by som neriešila, od koho sa o nejakej skutočnosti dozvedela. Z politologického hľadiska je asi samozrejmosťou, že opozícia v europarlamente niečo kritizuje, od toho tam je. Je na politickej morálke toho subjektu, aby kritizoval na základe pravdivých objektívnych informácií. Alebo to môže využívať na politický boj.

Od toho je tam potom Komisia, aby si to sama vyhodnotila a urobila si analýzu. Tiež si ale netreba klamať o tom, že by do jej rozhodovania, či infringement začať alebo nezačať, nevstupovali aj nejaké politické alebo diplomatické faktory. Ale ja hovorím, že nebráňme sa niečomu, čo nám môže v naozaj zlej situácii pomôcť.

Príde Slovensko o eurofondy? Analyzujeme medializované informácie a vyjadrenia vlády

Portál Bloomberg tento týždeň vydal správu o tom, že Európska komisia zvažuje Slovensku zastaviť eurofondy pre problémy s právnym štátom. Rezort zahraničných vecí to označil za nepravdu. Brusel však o tejto možnosti hovorí už niekoľko mesiacov.

Vnímate to ako problém, že Európska komisia sa sama rozhodne, kedy začať alebo nezačať prípad? Môže tak šikanovať štát, s ktorého politikou nesúhlasí?

V prvom rade si treba uvedomiť, aké má Komisia právomoci. Jednou z nich je, že Komisia vie iniciovať takzvaný článok 7. Ten bol doposiaľ aktivovaný voči Poľsku a Maďarsku. Ale treba povedať, že v prvom rade ide iba o nejakú deklaráciu a odporúčaniach. V druhej fáze môže byť iniciátorom tiež Komisia, ale k rozhodnutiu, že dochádza už k naozaj vážnemu porušovaniu hodnôt, už dochádza na úrovni členských štátov, ktoré musia rozhodnúť jednomyseľne. Článok 7 teda aj viacerí akademici kritizujú ako neefektívny.

Aj kvôli tomu vznikla napríklad Správa o právnom štáte, ale aj to je len nejaké vyhodnocovanie. Na základe toho potom môže iniciovať mechanizmus podmienenosti eurofondov, ale aj tu apelujem na to, že to nie je Komisia, ktorá rozhoduje o zmrazení eurofondov.

Samotné iniciovanie procesov, alebo neformálne kroky pred tým, nie sú šikana.

Komisia nemá dosť slobodnú ruku na to, aby mohla štáty šikanovať. Pri iniciovaní procesov zastávam názor, že je lepšie viac preverovať a nebyť pasívny.

Potom ale kladiem na Komisiu nároky, že keď začína infringementy, alebo začína proces podmienenosti voči Maďarsku, tak by to malo byť dôvodné a podložené argumentačne.

Ako teda hodnotíte konanie Komisie?

Treba si uvedomiť, že konanie Komisie bude na konci dňa každý vnímať podľa svojho politického nastavenia. Tak, ako on vníma vnútroštátnu politiku, tak bude vnímať aj konanie Komisie.

Ak s Komisiou členský štát nesúhlasí, potom nasleduje súdne konanie. Tam majú jednotlivé strany možnosť vyjadriť sa, predkladať svoje argumenty a na konci rozhodne Súdny dvor. Ja verím v to, že ak Komisia usúdi, že na Slovensku dochádza k problému, tak to bude zhodnotené nestranne a nezávisle.