Postoj Slovenska nevysvetlil Úrad vlády, ministerstvo zahraničia, strany Smer a Hlas, ani proukrajinskí koaliční politici. Odborníci pritom upozorňujú, že bez tribunálu momentálne neexistuje spôsob, ako stíhať ruských predstaviteľov za začatie invázie. Ukrajincom svitá nádej, že sa raz dočkajú spravodlivosti za rozpútanie invázie. Začiatkom mája viac než 40 krajín podporilo vznik Osobitného tribunálu na stíhanie Ruska […]
6
min.
Postoj Slovenska nevysvetlil Úrad vlády, ministerstvo zahraničia, strany Smer a Hlas, ani proukrajinskí koaliční politici. Odborníci pritom upozorňujú, že bez tribunálu momentálne neexistuje spôsob, ako stíhať ruských predstaviteľov za začatie invázie.
Ukrajincom svitá nádej, že sa raz dočkajú spravodlivosti za rozpútanie invázie. Začiatkom mája viac než 40 krajín podporilo vznik Osobitného tribunálu na stíhanie Ruska za zločin agresie proti Ukrajine.
Tribunál, ktorý vznikne na základe dohody medzi ukrajinskou vládou a Radou Európy, má vyvodiť zodpovednosť voči ruským politickým a vojenským lídrom, ktorí stoja za inváziou z februára 2022.
Jeho vznik podporili všetky štáty EÚ s výnimkou dvoch. Slovenska a Maďarska.
Na neúčasť Slovenska minulý týždeň upozornila aj skupina 31 slovenských právnikov venujúcich sa medzinárodnému právu. Uviedli, že sledujú kroky Ficovej vlády so znepokojením a spoločne ju vyzvali, aby svoj postoj prehodnotila.
V liste vláde argumentovali, že potrestanie zločinov má nevyhnutnú preventívnu funkciu, aby sa predišlo páchaniu ďalších ukrutností. Zároveň zdôraznili, že dodržiavanie medzinárodného práva je aj v dlhodobom národnom záujme Slovenska.
Slovenská vláda sa však nevyjadrila ani k výzve, ani k dôvodom, prečo sa rozhodla tribunál nepodporiť. Ficov kabinet pritom opakovane apeluje na dodržiavanie medzinárodného práva a viackrát uznal, že ho Rusko svojou inváziou „flagrantne porušilo“.
„Ak sú aktivity cudzích vojsk na území suverénneho štátu bez súhlasu príslušnej medzinárodnej organizácie, ide o porušenie medzinárodného práva a medzinárodné spoločenstvo má právo reagovať,“ uviedol Fico už v roku 2014 počas ruskej anexie Krymu.
„Použitie ruskej vojenskej sily na Ukrajine bolo hrubým porušením medzinárodného práva,“ poznamenal Fico aj počas celoplošnej vojny v roku 2024. „Sme tu, aby sme vám pomáhali,“ povedal smerom k ukrajinskému premiérovi Denysovi Šmyhaľovi.
Ticho z vládnych radov
Portálu Euractiv Slovensko na žiadosti o vyjadrenie nereagovali Úrad vlády SR, strany Smer-SD, Hlas-SD, ani predstavitelia koalície známi svojimi proukrajinskými postojmi – napríklad minister investícií Samuel Migaľ (za Smer-SD) či predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Ján Ferenčák (Hlas-SD).
Ministerstvo zahraničných vecí nám odporučilo, aby sme žiadosť o stanovisko smerovali na už zmieňovaný Úrad vlády.
Reakciu napokon ako jediný poskytol europoslanec Branislav Ondruš (Hlas-SD), ktorý sa so zriadením tribunálu nestotožňuje. Jedným z jeho hlavných argumentov bolo, že sa mu javí ako „nadbytočný“, keďže už existuje Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC).
ICC, známy tiež ako „súd v Haagu“, bol zriadený v roku 2002 na stíhanie osôb za najzávažnejšie zločiny medzinárodného významu. Vznikol na základe Rímskeho štatútu, ktorého jurisdikciu uznáva vyše 120 krajín po celom svete, vrátane Slovenska.
Ondruš namiesto vzniku tribunálu podporuje snahy o zreformovanie ICC, ktoré by rozšírili jeho pôsobenie.
„Neviem, na základe čoho sú štáty, ktoré navrhujú zriadenie špeciálneho tribunálu presvedčené, že mimo celkovej reformy ICC bude tento tribunál efektívny,“ uviedol pre Euractiv Slovensko.
Oba tieto výroky sú však ľahko vyvrátiteľné.
Tribunál, ktorý vyplní právnu medzeru
Tvrdenie o „nadbytočnosti“ tribunálu explicitne vyvracia Rada Európy. ICC totiž nemá právomoc súdiť zločin agresie, teda napadnutie jednej krajiny druhou, pretože mu to neumožňuje súčasná jurisdikcia. „Preto vzniká osobitný tribunál, ktorý túto právnu medzeru zaplní“, dodáva Rada na webe.
Súd v Haagu môže pri súčasnom nastavení vyšetrovať vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu spáchané na Ukrajine. Aj preto je na Vladimira Putina vydaný medzinárodný zatykač. Týka sa totiž únosov ukrajinských detí do Ruska.
Výrok o reforme ICC ako o lepšom riešení situácie zase vyvracia expert na medzinárodné právo a spoluautor výzvy právnikov pre vládu Rastislav Šutek. Kvôli postupu, na ktorom sa dohodli štáty pod jurisdikciou ICC, by sa ruská agresia voči Ukrajine nedala stíhať spätne.
Šutek, ktorý vedie mimovládnu organizáciu Platform for Peace and Humanity, zároveň vyzdvihol ďalšie výhody osobitného tribunálu oproti ICC. Príkladom je, že bude podľa všetkého umožňovať aj súdny proces v neprítomnosti.
„To znamená, že k stíhaniu ruských predstaviteľov, eventuálne aj bieloruských a iných za zločin agresie proti Ukrajine, môže dôjsť, aj keď nebudú zadržaní a vydaní tribunálu,“ vysvetlil odborník pre Euractiv Slovensko.
Tribunál podľa neho treba vnímať ako doplnenie súdu v Haagu, nie ako jeho náhradu či konkurenciu.
Zároveň poukázal na viaceré príklady z minulosti, kedy podobné inštitúty viedli k dosiahnutiu spravodlivosti a potrestaniu vinníkov.
„Medzinárodná trestná justícia je postavená na základoch, ktoré položili Medzinárodné vojenské tribunály v Norimbergu a pre Ďaleký Východ po 2. svetovej vojne. Súdna prax týchto tribunálov je dodnes citovaná v praxi iných súdov,“ vysvetlil.
V 90-tych rokoch vznikli aj ad hoc tribunály pre bývalú Juhosláviu a Rwandu, ktoré sa podľa neho ukázali ako veľmi efektívne. Prax tiež pozná aj tribunály pre Kambodžu, Libanon, Sierra Leone, Kosovo a mnohé ďalšie.
„Žiadne“ dôvody proti nevidí ani opozícia
Podporu tribunálu vyjadrili aj opozičné hnutia Progresívne Slovensko či SLOVENSKO. Podľa exministra zahraničia Ivana Korčoka nie je „žiaden dôvod“, prečo by krajina jeho vznik nemala schvaľovať.
„Ide o klasický príklad dvojtvárnosti zahraničnej politiky tejto vlády. Na jednej strane má plné ústa medzinárodného práva, na druhej strane, keď má skutočne obhájiť jeho princípy, prikloní sa na stranu ruského agresora,“ uviedol pre Euractiv.
Bývalý minister vnútra Roman Mikulec zas označil postoj Slovenska k tribunálu za „ďalšiu hanbu“ pre krajinu. „[…] nechcú podporiť vytvorenie tribunálu na stíhanie zločinu agresie. Prečo? Lebo tak to chcel od Fica Putin?“ pýtal sa na Facebooku.
Ondruš z Hlasu však tiež uviedol, že iniciatívu na vytvorenie osobitného tribunálu vníma ako „farizejský“ akt. Kritizuje najmä to, že niektoré štáty podľa neho žiadajú potrestanie Ruska, no „mlčia“ pri zločinoch spájaných s Izraelom či Tureckom.
Vytvorenie tribunálu podľa neho zároveň odďaľuje EÚ od mierového riešenia na Ukrajine tým, že prehlbuje napätie s Moskvou.
Podľa odborníka Šuteka ide o „čisto politický argument“, ktorý má ochrániť ruských predstaviteľov pred zodpovednosťou. Pripomína, že pod touto logikou by Slovensko muselo kritizovať aj samé seba, keďže sa v súčasnosti spolupodieľa na vyšetrovaní vojnových zločinov na Ukrajine. To by mohlo Rusko tiež provokovať.
Pripomenul, že aj v minulosti sa vyšetrovali zločiny v čase aktívneho vojnového konfliktu. Za príklad uviedol rok 1993, keď Bezpečnostná rada OSN zriadila Medzinárodný tribunál pre bývalú Juhosláviu – teda v čase, keď tam ešte stále prebiehali boje.
Právny expert zároveň hovorí, že za to, že sa v určitej veci nekoná v záujme dosahovania spravodlivosti, tak to neznamená, že by sa tak nemalo konať v inej veci.
„Naopak, ak má Slovensko pocit, že sa páchajú zločiny, má ako zmluvná strana Rímskeho štatútu možnosť odkázať danú situáciu na vyšetrovanie zo strany ICC. V tomto ohľade je však pasívne,“ uzavrel Šutek.
Projekt spolufinancujú vlády Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska prostredníctvom vyšehradských grantov z Medzinárodného vyšehradského fondu. Poslaním fondu je podporovať myšlienky udržateľnej regionálnej spolupráce v strednej Európe.
Projekt je podporovaný Ministerstvom zahraničných vecí Kórejskej republiky.
The post Prázdne volanie po dodržiavaní práva? Slovensko odmieta osobitný tribunál pre Rusko, o dôvodoch mlčí appeared first on euractiv.sk.
