Pre farmárov burina, pre prírodu záchrana: Ako úhor pomohol dropovi

Neďaleko Bratislavy sa nachádza posledné miesto, kde hniezdi drop fúzatý. Je to vďaka citlivej spolupráci magistrátu s miestnym družstvom. No výrazne pomohli aj zmeny v agrodotáciách, ktoré motivujú poľnohospodárov k šetrnejším postupom.

Reportáž pôvodne vyšla v prílohe magazínu Prečo chránime zvieratá, ktorý vydal magazín Denník N. 

Polia pozdĺž hranice oddeľujúcej Slovensko od Rakúska sú ako dva odlišné svety.

Tie u susedov sú pokryté pestrofarebnou mozaikou malých políčok osiatych rôznymi rastlinami. Na opačnej – slovenskej strane cesty je orná pôda o niečo fádnejšia. Na veľkých plochách sa strieda pár plodín s trávnymi porastmi.

Už na prvý pohľad nie je ťažké uhádnuť, ktorý osevný postup bude viac lákať dropa veľkého, ktorého sme sem prišli pozorovať s ornitológom Jozefom Ridzoňom z ochranárskej organizácie SOS/Birdlife Slovensko. No aj slovenské družstvo je k dropovi ohľaduplné.

Je marec a dropy, ktoré prežili zimu, sa postupne pripravujú na párenie. Ich tokanie je výnimočný zážitok. Kohúti sú úplne potichu a sliepky vábia len tancom: prešliapajúc na mieste nafukujú vzdušný vak na krku, obracajú k zemi krídla a na vyvolené samice vystrkujú kloaku. Vedci zistili, že ich tým presviedčajú o tom, že dbajú na hygienu a nehrozí jej pri párení prenos žiadnej infekcie.

Túto scénu ale teraz na Slovensku neuvidíte. Tokaniská sú zatiaľ len na rakúskej strane, no nie je vylúčené, že kohúty sa za vábením presunú aj na slovenské polia. „Rakúšania by z toho neboli nadšení,“ hovorí Ridzoň položartom, čím naráža na to, že rakúski ornitológovia majú pocit, že slovenskí len pozbierali plody ich práce.

No nie je to úplne tak. Vedľa trojmedzia Slovenska Rakúska a Maďarska leží Chránené vtáčie územie Sysľovské polia, kde v týchto mesiacoch zimuje rekordný počet dropov. Ich populáciu sa podarilo obnoviť premyslenou spoluprácou ochranárov s miestnym poľnohospodárskym družstvom. V decembri ich tu napočítali 580 kusov. Inde na Slovensku už nie je ani jeden.

Kedy sa z dropa stala rarita

Najideálnejšie obdobie na pozorovanie dropa fúzatého je na prelome zimy a jari. Vtedy sa vtáky zhlukujú do väčších kŕdľov a vo výhľade na ne nebránia poľné plodiny. No aj tak musí mať človek veľa trpezlivosti  Drop je jeden z najplachejších vtákov, ktorý k sebe nepustí človeka bližšie ako na stovky metrov. Vstup do chráneného územia je prísne zakázaný. Prekvapivo oveľa menej než ľudia ho trápia okoloidúce traktory. Dokonca pochopil, že brázda za nimi je ako švédsky stôl plný potravy a tak sa ich naučil nasledovať. To je prvý dôkaz, že dropy vedia žiť v symbióze s poľnohospodárstvom, keď sa robí ohľaduplne.

Výsadu vidieť ho na živo tak majú aj zamestnanci Poľnohospodárskeho družstva Dunaj, ktoré v rezervácii hospodári. Prípadne niektorí samostatne hospodáriaci roľníci, ktorí tu majú vlastné políčka.

My rozbaľujeme výkonný ďalekohľad. Stojíme na moste, ktorý spája pozemky nad diaľnicou D2. To je ďalší paradox: jediná lokalita, kde sa dá pozorovať asi najohrozenejší slovenský vták, susedí s hlavným dopravným ťahom.

Jozef Ridzoň zacieli na dropy okamžite. Máme šťastie – v objektíve sa hýbe niekoľko desiatok jedincov. Aj na veľkú diaľku vidieť, že je to obrovské zviera. Samci dorastajúci do dvadsaťkilovej váhy čím patria medzi najťažšie lietajúce živočíchy na svete.

Vidieť dropa na slovenskej pôde nie je taká samozrejmosť ako kedysi. Pred rokom 1940 sa počestnosť odhadovala na dvetisíc jedincov. Nížiny západného Slovenska boli kľúčovými biotopmi dropa v Strednej Európe.

Všetko zmenila intenzifikácia poľnohospodárstva počas komunizmu. Družstvá scelili pôdu do veľkých polí a odstránili z nich všetko, čo mohlo obmedziť produkciu. Rozorali sa medze a trávnaté porasty, vyrúbali sa stromové aleje. Z agrárnej krajiny zmizol život.

Obzvlášť dropom uškodilo nadmerné používanie chémie na poliach. „Nevadili im až tak veľké lány ale to, že sa silno postrekovali. Keď nie je na poliach hmyz, nemajú čo žrať“ vysvetľuje Ridzoň.

Dávnejšie dropy obývali aj Žitný ostrov. Aj napriek ochrane prírody ale v minulosti nebol problém natiahnuť naprieč najvzácnejšími územiami elektrické vedenia. Nárazy do drôtov s vysokým napätím boli jednou z hlavných príčin, prečo tam úplne vyhynuli.

Podobný trend bol aj v Rakúsku, kde z 800 jedincov na konci 20. storočia zostalo iba pár desiatok. Najnižšie číslo dropov na trojmedzí troch štátov napočítali v roku 1996 – len 129 kusov.

Najhoršia bola situácia u nás. V deväťdesiatych rokoch pri Bratislave zostalo zopár posledných hniezdiacich sliepok, v roku 2000 tu už nebola žiadna. „Potom sa len raz za čas vyskytlo nejaké hniezdo, čo bola vždy veľká sláva,“ spomína ornitológ.

Postupne sa situácia začala obracať. V Rakúsku si uvedomili, že dropa z krajiny vyháňajú hlavne farmy. Ak ho do nej chceli vrátiť, museli poľnohospodárov presvedčiť, že na svojich postupoch musia niečo zmeniť. Vláda sa ich rozhodla motivovať peniazmi a preto do dotačnej politiky zaviedla nové ekologické schémy. Funguje to jednoducho: ak farmár spraví niečo pre dropa, štát mu za to zaplatí dotácie navyše.

Dropy si to všimli a začali sa postupne vracať. Od susedov sme dostali presný recept na obnovu dropej populácie, ktorý stačilo na našej strane len zopakovať. Napriek tomu dropy na Slovensko ešte veľa rokov chodili maximálne prenocovať.

Dropom pomohla diaľnica

Rok 2023 bol ale už na Sysľovských poliach rekordný. „Takú hniezdnu úspešnosť sme nevideli desiatky rokov,“ teší sa Ridzoň. Odhaduje, že na poliach zahniezdilo desať sliepok. K hniezdam radšej nechodia, pretože majú neustále v pätách predátorov. „Vrany vedia, že človek nikam nejde bez príčiny a tak sledujú každý jeho krok. Mohli by sme ich tak naviesť až k dropíčatám, ktoré by zabili,“ vysvetľuje.

Úspešná sezóna je kombináciou náhody a vedomého ochranárskeho manažmentu.

Prvým dobrým znakom bol rok 2010, kedy sa v kľúčovom území obmenili pestované plodiny. Dovtedy tu väčšinu tvorila kukurica, ktorá je pre reprodukciu dropov katastrofou. Keď ju družstvo nahradilo inými plodinami, dropy začali pribúdať.

Ridzoň namieri ďalekohľad na repkové polia. Tam je ich najviac. Na rozdiel od iných vtákov majú totiž repku radi, hlavne na prezimovanie. Kým po rozkvitnutí sa z nej stáva akási biologická púšť, v zime je pre dropa ideálnou potravou.

Hoci to znie nepravdepodobne, k zahniezdeniu dropov najvýraznejšie prispelo ministerstvo dopravy. Na Sysľovských poliach sa totiž rozhodlo kompenzovať straty za zničenie vzácnych biotopov pri výstavbe diaľnice D4 v rezervácii Dunajské luhy.

Od ornitológov si nechalo poradiť, že na vybraných pozemkoch bude najvhodnejšie vysadiť trávny porast. Dalo ich do správy štátnych ochranárom a tí sa s družstvom dohodli na jeho oseve a spôsobe údržby. Dôležité je hlavne nekosiť celé plochy naraz, aby si mláďatá po vyliahnutí mali kde hľadať potravu. „Hneď prvý rok na to dropy zahniezdili a po desaťročiach sa podarilo nafilmovať prvé vyvedené kuriatko,“ opisuje ornitológ.

Rok, kedy všetko vyšlo

Situácia sa pre dropa vyvíjala dobre, no potom prišla pandémia. Karanténou frustrovaní ľudia vyšli do prírody v nevídaných počtoch. Priľahlá obec Jarovce sa nachádza uprostred polí. Z jednej strany popri nej vedie diaľnica, z druhej železnica. Jediná spevnená trasa, po ktorej sa dá ísť bicyklom, vedie do chráneného územia. V roku 2020 ľudia dropa vyplašili tak veľmi, že tu nezahniezdil ani jeden.

Na územie začali prísnejšie dozerať špeciálne hliadky, čo miestnych nahnevalo. Táto epizóda aspoň pomohla pripomenúť úradom, že rušenie dropa treba riešiť. Mesto začalo v okolí vytvárať rôzne alternatívne oddychové zóny, ktoré majú ľudí od vzácnych biotopov odkloniť.

No z dlhodobého hľadiska bolo potrebné riešiť ešte väčší problém. V chránenom území stále chýbala pestrosť plodín a viac plôch, na ktorých by sa nehospodárilo vôbec. Ministerstvo pôdohospodárstva už v roku 2007 vymyslelo špeciálnu dotačnú schému pre ochranu dropa. No bola tak slabo zafinancovaná, že sa do nej farmárom nechcelo.

Pred dvoma rokmi do hry zasiahlo mesto Bratislava. Družstvu dalo do prenájmu vyše desiatky hektárov poľnohospodárskej pôdy. Zaplatilo mu, aby bežné poľné plodiny nahradilo úhorom a bylinno-trávnymi zmesami či lucernou. V chránenom území tak vzniklo skoro 50 hektárov nových biotopov dropa. Ešte pred desiatimi rokmi to bol len hektár, ktorý vlastnilo SOS/Bridlife Slovensko.

Presúvame sa priamo na trojhraničie, odkiaľ je lepšie vidieť, ktoré miesta si vtáky obľúbili. Ridzoň namieri ďalekohľad tentokrát na parcelu pripomínajúcu prerastenú burinu. Podľa jeho slov je to poctivý úhor, ktorý je pre dropa ideálny. „Radi hniezdia v jednoročnom úhore. Keď je všade na jar porast ešte nízky, tam je už vegetácia vysoká a vedia sa v nej dobre skryť,“ objasňuje.

Lenže ani to by na rekordné čísla nestačilo. Zlomovou sa ukázala byť reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Jej súčasťou boli aj takzvané ekoschémy, nové ekologické dotácie, ktoré majú farmárov motivovať k šetrnejším postupom na pôde.

Ministerstvo sa pri ich modelovaní inšpirovalo Rakúskom. Jednou z podmienok jej čerpania bolo rozdelenie veľkých polí takzvanými biopásmi. Zjednodušene, ide o plochy osiate zmesou bylín a tráv, ktoré neslúžia na produkciu, ale na poskytovanie potravy a útočiska pre zvieratá. Nemôže sa na nich zároveň používať žiadna chémia.

V chránenom území musia poľnohospodári rozdeliť polia na maximálne 20 hektárové parcely, za čo na každý hektár farmy dostanú 92-eurovú dotáciu. Do ekoschém sa zapojila polovica fariem na Slovensku a medzi nimi aj PD Dunaj. K neproduktívnym prvkom na mestských pozemkoch tak pribudli biopásy, ale aj pasienky, ktoré sú jednou z podmienok ekoschémy v chránených územiach.

„Biopásy sú kľúčové, hlavne preto, že sa nemôžu postrekovať. Bez nich by dropy nemali kde hniezdiť a nájsť dostatok potravy, keď potrebujú ich kuriatka,“ hovorí Ridzoň. Ide hlavne o hmyz: kobylky, koníky či muchy.

Pre farmárov burina, pre dropa život

Európska poľnohospodárska politika dlhodobo čelí kritike pre jej neblahý vplyv na vidiecku krajinu. Najväčšia časť dotácií nie je naviazaná na produkciu potravín alebo na pomoc prírode či klíme. Aj preto je na poliach čoraz ťažšie nájsť niektoré druhy vtákov či hmyzu.

To mala reforma dohodnutá v roku 2021 zmeniť: farmárom však pribudlo aj veľa nových povinností. Súčasne sa ich príjmy z dotácií oproti predošlým rokom znížili. Aj na Slovensku niektoré zmeny  v agrodotačných pravidlách poľnohospodárom narobili starosti. Biopásy sa pre mnohých stali iba iným pomenovaním pre prerastenú burinu.

Ekoschémy znovu otvorili otázku, či sa vôbec dá skĺbiť poľnohospodárska politika s obnovou biodiverzity. Časť spoločnosti navyše pýta, prečo v čase potravinovej inflácie Únia chce ešte aj, aby farmári obmedzovali produkciu v prospech prírody.

Odpoveď pritom leží aj priamo v hlavnom meste. Drop je len jedným z mnohých dôkazov krízy biodiverzity, ktorá sa týka celej Európy. Reforma agrodotácií už hneď v prvom roku od jej spustenia ukázala, že poľnohospodárska krajina nemusí prísť o jej najvzácnejšie súčasti. No hľadanie rovnováhy nie je jednoduché.

Európske inštitúcie pre obavy o potravinovú bezpečnosť opäť diskutujú o tom, či by sa niektoré požiadavky na farmárov nemali zjemniť. Ako napríklad povinnosť nechať časť pôdy ležať úhorom.

„Keby slovenské, maďarské a rakúske podniky rozorali úhory ako to Brusel umožnil, populácia na Trojmedzí, jediná populácia dropov, ktorá na celom svete neubúda, by mala vážny problém,“ ukazuje na konkrétnom príklade dôsledky ústupkov Ridzoň. „Poľnohospodári na celom Slovensku sú nešťastní z buriny. Alepráve medze, ktoré nechávali na poliach naši starí otcovia, aby si pôda oddýchla, mnohé vtáky potrebujú,“ dodáva.

Na druhej strane, na Sysľovských poliach sa vďaka systematickej spolupráci mesta, ochranárov a miestneho družstva podarí podarí biotopy pre dropa uchovať, aj keby Brusel z požiadaviek na ekologizáciu zvoľnil.

Väčší problém však budú mať územia mimo CHVÚ Sysľovské polia, kde snaha hľadať riešenia taká veľká nie je.

Netýka sa to pritom len dropa. Na biopásoch na rôznych miestach Slovenska už prvý rok od ich založenia zaznamenali dvojnásobné počty vtákov bežných vo vidieckej krajine ako v klasických plodinách. „Keď sa pozrieme len na druhy, ktoré v biopásoch priamo hniezdia, tak početnosť bola 4,4-násobne vyššia ako mimo biopásov uprostred polí. A keď sa pozrieme na ohrozené druhy, čiže tie, ktoré v minulosti pre zlú poľnohospodársku politiku mizli, tak tam vidíme dokonca 7,5-násobný rozdiel početnosti,“ vymenúva Jozef Ridzoň.

Výskumníci v biopásoch namerali tiež osemkrát viac motýľov, blanokrídlovcov, múch, koníkov a kobyliek ako mimo nich.