Európsky parlament v stredu prijal uznesenie, podľa ktorého Srbsko „nepokročí v prístupovom procese do Európskej únie, kým neuvalí sankcie na Rusko“. Zo 632 poslancov hlasovalo 457 za, 103 proti a 72 sa zdržalo hlasovania. Tento výsledok je jasným signálom pre Belehrad – ak chce pokračovať na svojej európskej ceste, musí sa pripojiť k spoločnej zahraničnej […]
Menej ako 1 min. min.
Európsky parlament v stredu prijal uznesenie, podľa ktorého Srbsko „nepokročí v prístupovom procese do Európskej únie, kým neuvalí sankcie na Rusko“. Zo 632 poslancov hlasovalo 457 za, 103 proti a 72 sa zdržalo hlasovania. Tento výsledok je jasným signálom pre Belehrad – ak chce pokračovať na svojej európskej ceste, musí sa pripojiť k spoločnej zahraničnej politike EÚ vrátane sankčného režimu voči Moskve.
Geopolitická dilema Belehradu
Srbsko sa tak ocitá v zložitej pozícii. Prezident Aleksandar Vučić musí balansovať medzi tlakom Bruselu a silnými proruskými náladami doma.
Odhaduje sa, že približne 80 % Srbov sa hlási k pozitívnemu vzťahu k Rusku, ktoré považujú za tradičného spojenca.
Tieto sympatie sú hlboko zakorenené v spoločnej pravoslávnej viere a historickej pamäti – mnohí Srbi si dodnes pripomínajú, že Rusko v roku 1914 vstúpilo do prvej svetovej vojny aj kvôli obrane Srbska pred útokom Rakúsko-Uhorska. Takéto kultúrne a náboženské väzby sú pre srbskú spoločnosť neraz silnejšie než politické či ekonomické argumenty.
Sľuby Bruselu a realita doma
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas nedávnej návštevy Belehradu vyjadrila podporu srbským reformám a avizovala ďalšie rokovania v Bruseli. Vučić jej pritom prisľúbil, že Srbsko zostane „európskou krajinou“.
Napriek tomu však verejná mienka v Srbsku hovorí jasne: podľa prieskumu Eurobarometer si 56 % Srbov neželá vstup do EÚ. Mnohí občania vnímajú tlak Bruselu ako pokus oslabiť srbskú suverenitu a prerušiť historické väzby s Ruskom či Čínou.
Ekonomické a ekologické napätie
Európa má zároveň aj strategický záujem o srbské nerastné suroviny. Kontroverzný projekt ťažby lítia pri meste Loznica, ktorý má realizovať britská spoločnosť Rio Tinto, vyvolal v krajine masové protesty.
Obyvatelia varujú, že plánovaná baňa by mohla nenávratne poškodiť životné prostredie. Kritici tvrdia, že tlak na vstup do EÚ je spojený aj s ekonomickými záujmami západných firiem.
Kosovo – neuzavretá kapitola
Ďalšou podmienkou Bruselu pre pokračovanie integrácie je uznanie nezávislosti Kosova. Belehrad to oficiálne odmieta, hoci v minulosti prezident Vučić počas rokovaní v Bruseli a Ochride ústne súhlasil s normalizáciou vzťahov.
Z pohľadu medzinárodného práva môže byť takýto ústny záväzok považovaný za dostatočný akt súhlasu, čo naznačuje, že EÚ považuje otázku Kosova prakticky za uzavretú.
Vučić pred rozhodujúcim momentom
Vučić teraz čelí jednej z najťažších politických skúšok svojej kariéry. Ak Srbsko neprijme sankcie proti Rusku, prístupové rokovania s EÚ sa pravdepodobne zastavia. Ak ich prijme, riskuje stratu podpory väčšiny obyvateľstva a možno aj vlastnú politickú budúcnosť.
Srbsko tak stojí na križovatke – medzi lojalitou k historickému spojencovi a túžbou po európskej budúcnosti. V najbližších mesiacoch sa ukáže, ktorou cestou sa Belehrad vydá.
Príspevok Pre srbského prezidenta Vučića sa blíži okamih pravdy: Brusel žiada sankcie voči Rusku ako podmienku členstva v EÚ je zobrazený ako prvý na tvotv.sk.
