Politikom sa clá môžu páčiť, pretože majú okamžitý účinok. Osvietený politik by radšej robil štrukturálne zmeny, píše analytik Daniel Čekal z Európskej komisie. Autor článku je zamestnancom Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre regionálnu politiku (DG REGIO). Text nevyjadruje názory Európskej komisie. Slová vyhľadané v prehliadačoch odrážajú aktuálne spoločenské problémy. V posledných týždňoch sa zvýšil záujem […]
Menej ako 1 min. min.
Politikom sa clá môžu páčiť, pretože majú okamžitý účinok. Osvietený politik by radšej robil štrukturálne zmeny, píše analytik Daniel Čekal z Európskej komisie.
Autor článku je zamestnancom Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre regionálnu politiku (DG REGIO). Text nevyjadruje názory Európskej komisie.
Slová vyhľadané v prehliadačoch odrážajú aktuálne spoločenské problémy. V posledných týždňoch sa zvýšil záujem o clá. Najviac ich vyhľadávali používatelia v Kanade, Spojených štátoch a Európskej únii. Nie je to prekvapujúce.
Zatiaľ čo niektorí politici hovoria o clách ako o nástroji na zabezpečenie spravodlivosti alebo na podporu domácej ekonomiky, ekonómovia nemôžu o clách ani počuť.
Kde je teda pravda? Môžu clá pomôcť alebo uškodiť ekonomike?
Jednoznačných odpovedí je málo. Svet má skrátka veľa farieb a ešte viac odtieňov. Keď sa teda snažíte zorientovať v téme, ktorá vám nie je vlastná, dávajte si pozor na tých, ktorí sa striktne hlásia k jednej alebo druhej strane. Viac pozornosti venujte skôr tým, ktorí začínajú svoju argumentáciu slovami: „Záleží.“
Ekonomický pohľad
Clá sú pre ekonómov problémom, pretože znižujú objem obchodovaného tovaru. Keď totiž vrazíte klin medzi trhový dopyt a ponuku, určitý objem tovarov a služieb sa na trhu vôbec neobchoduje. Ekonómovia túto situáciu nazývajú stratou mŕtvej váhy.
Nepáči sa im to, pretože podľa ich názoru cesta k prosperite vedie cez obchod – čím väčší, tým lepší pre ekonomiku. Z tohto dôvodu sa zasadzujú za odstraňovanie prekážok obchodu namiesto ich zavádzania. Ekonomika sa snaží zabezpečiť, aby bol ekonomický koláč čo najväčší, čiže aby sa vyrábalo všetko, čo je ekonomicky možné. To si vyžaduje, aby nič nebránilo obchodu a aby nevznikali žiadne straty mŕtvej váhy.
Predstavte si, že vlastníte spoločnosť vyrábajúcu mlynčeky na kávu. Tento trh je otvorený medzinárodnému obchodu. Ktokoľvek môže prísť a kúpiť alebo predať mlynčeky. Neexistujú žiadne clá ani iné prekážky obchodu.
Konkurencia na svetovom trhu medzi vami a ostatnými domácimi a zahraničnými spoločnosťami vedie k rovnovážnej trhovej cene mlynčekov, pretože kupujúci si nekúpia mlynček od vašej spoločnosti drahšie, ako si môžu kúpiť ten istý mlynček od konkurenta lacnejšie.
Podobne ani predajcovia nebudú ponúkať mlynček lacnejšie, ako musia, pretože by sa dobrovoľne pripravili o predaj. Jednoducho povedané, ak je krajina otvorená obchodu a neexistujú žiadne prekážky obchodu, cena mlynčeka má tendenciu byť taká, za akú sa predáva inde.
Povedzme, že svetová rovnovážna cena mlynčeka sa ustáli na 80 eurách. Pri tejto cene sa predá 500 000 mlynčekov. Ekonómovia sú spokojní, pretože pri rovnovážnej cene sa trh s mlynčekmi vyčistí. Inými slovami, predáva sa maximum možného. Žiadna strata mŕtvej váhy.
Na trhu s mlynčekmi sú ľudia, ktorí sú ochotní za ne zaplatiť viac, a rovnako veľa je aj predávajúcich, ktorí by ich boli ochotní predať lacnejšie, ale len rovnovážna cena zabezpečí najvyšší predaj. V skutočnosti je príliš málo ľudí ochotných kúpiť za viac alebo predať za menej na to, aby množstvo obchodované za nerovnovážnu cenu viedlo k vyšším predajom. Trh je v rovnováhe a koláč sa rovná 40 miliónov eur.
Keď sa zavedú clá, trhová rovnováha sa naruší. Predpokladajme, že susedná krajina zavedie na každý dovážaný mlynček clo vo výške 20 percent. Za každý mlynček, ktorý vaša spoločnosť predá v susednej krajine, zaplatí vláde 16 eur.
To, či týchto 16 eur premietnete do ceny mlynčeka, alebo o ne znížite svoj predaj, závisí od faktorov, o ktorých budeme hovoriť neskôr. Cena mlynčeka po zavedení cla môže zostať na úrovni 80 eur alebo sa môže zvýšiť na 96 eur. Tak či onak, niekto musí zaplatiť clo a buď predávajúci, alebo kupujúci budú ochotní predať alebo kúpiť menej mlynčekov. Objem obchodu sa zníži.
A práve preto majú ekonómovia s clami problém. Nevadí im, že 16 eur z každého mlynčeka pôjde do štátnej kasy, ale že sa bude menej mlynčekov predávať a kupovať. Ich úlohou je zabezpečiť, aby bol koláč čo najväčší. To, ako sa bude krájať, nie je až tak ich úlohou. To je úloha pre politikov.
Politický pohľad
Predstavte si, že ste vrcholným politikom krajiny, v ktorej sa ekonomike nedarí. Chcete podporiť domáce spoločnosti, ktoré majú zápornú bilanciu so zahraničnými konkurentmi. Zahraničné firmy dovážajú do vašej krajiny viac mlynčekov na kávu, ako domáce firmy vyvážajú do zahraničia. Čo s tým urobiť?
Možno uvažujete o zavedení ciel na zahraničné mlynčeky. Tým sa zvýši cena zahraničných mlynčekov a domáce mlynčeky budú relatívne lacnejšie. Logicky sa zvýši dopyt po domácich mlynčekoch a dovoz zahraničných mlynčekov klesne. Domáci výrobcovia mlynčekov majú rastúci odbyt, a tak zvyšujú výrobnú kapacitu, na čo potrebujú nových zamestnancov a stroje. Výroba je na vzostupe, ekonomika rastie. Zdalo by sa, že problém je vyriešený.
Politikom sa clá môžu páčiť, pretože majú okamžitý účinok. Osvietený politik by radšej urobil štrukturálne zmeny, ktoré vytvoria stabilné a udržateľné prostredie pre výrobcov mlynčekov, aby ich mohli vyrábať kvalitnejšie a bol po nich väčší dopyt doma aj v zahraničí. Presadenie takýchto zmien si však vyžaduje čas a podporu, inak skončia pod stolom. To hrá v ich neprospech. Politický kapitál je príliš krátky na to, aby si politici mohli byť istí, že sa zmeny zrealizujú, budú prínosom pre hospodárstvo a zabezpečia im nový mandát.
Z určitého hľadiska nie je prekvapujúce, že clá sú pre politikov lákavým nástrojom. Tarify môže politik predložiť bezodkladne. A nebude ďaleko od pravdy, ak bude tvrdiť, že stimuloval upadajúce odvetvie s mlynčekmi. Alebo že sa o to aspoň pokúsil.
Navyše, ak je globálnym hráčom, zavedenie ciel môže byť nástrojom vyjednávania nielen v oblasti colnej politiky, ale aj v akejkoľvek inej agende. Tak ako domáce firmy získavajú zo zavedenia ciel na zahraničné mlynčeky, zahraniční výrobcovia strácajú. Keďže záujem o ich tovar klesá, znižujú výrobu, prepúšťajú zamestnancov a odkladajú investície. Preto sa zahraničná krajina v snahe ochrániť svoje spoločnosti môže uchýliť k rokovaniam pod hrozbou ciel.
Záleží
Môžu teda clá fungovať a byť prínosom pre hospodárstvo? Má pravdu ekonóm alebo politik?
Clá môžu fungovať ako nástroj na uplatňovanie vplyvu alebo moci. Ak sa krajina domnieva, že jej firmy sú v zahraničí znevýhodňované clami, kvótami alebo reguláciami, môže pohroziť zavedením ciel, aby získala vyjednávacie páky.
Pokiaľ ale na zavedenie ciel zareaguje rovnako aj druhá strana, vplyv sa vyrovná, pretože rovnako ako clu podliehajú zahraničné mlynčeky v domácej ekonomike, tak podliehajú tie domáce v zahraničí. Prehrávajú obe krajiny.
Odvetné opatrenia sú zlou správou pre všetkých výrobcov mlynčekov, ale najviac sklamaní sú ekonómovia. Zavedenie ďalších ciel ešte viac zníži objem obchodovaného tovaru a koláč sa opäť zmenší.
Tým sa dostávame k ekonomickej rovine. Áno, clá môžu pomôcť ekonomike, ale skôr ako o podpore hospodárstva je vhodnejšie hovoriť o určitej korekcii obchodnej bilancie so zahraničím.
Rozdiel medzi štrukturálnymi zmenami a zavedením ciel nie je len časový, ale predovšetkým v tom, že štrukturálne zmeny môžu dostať ekonomiku na vyššiu ekonomickú trajektóriu, zatiaľ čo clá poskytujú domácim firmám len ochranu pred konkurenciou a neprispievajú k ich rastu.
Clá nevytvárajú lepšie prostredie pre spoločnosti, aby mohli inovovať, rásť a dodávať na trh kvalitnejšie výrobky. V skutočnosti robia pravý opak. Tým, že ich chránia pred konkurenciou, netlačia firmy k lepším výsledkom, čo bude mať časom negatívny vplyv, pretože práve výrobky s vyššou pridanou hodnotou sú motorom udržateľného hospodárskeho rastu.
V Českej republike sa v súvislosti s dotáciami vžil pojem „ekonomika na steroidoch“. Tým istým steroidom sú však aj clá, ktoré poskytujú domácim firmám výhodu, ktorá neodráža skutočný stav vecí. Sektor sa namiesto rozvoja konzervuje.
To však nie je jediný problém. Keď domáce firmy registrujú zvýšený dopyt po svojich mlynčekoch, zvyšujú výrobu a predávajú viac, čím zvyšujú svoje tržby.
Tým sa do ekonomiky dostane viac peňazí, ktoré skôr či neskôr začnú tlačiť na rast cenovej hladiny v ekonomike. Centrálna banka na to musí reagovať zvýšením úrokových sadzieb, aby korigovala infláciu. Tým však zabrzdí ekonomiku.
Kto za to zaplatí?
V našom príklade bola svetová rovnovážna cena jedného mlynčeka 80 eur. Uvalenie 20 percentného cla bude pre štátnu kasu znamenať 16 eur za každý predaný kus.
To, do akej miery clo podporí domácu ekonomiku, bude závisieť aj od toho, ako sa A6 eur premietne do ceny zahraničných mlynčekov. Od toho sa bude odvíjať schopnosť, s akou sa budú predávať a kupujúci sa budú môcť vyhnúť zvyšovaniu cien.
Ak odhliadneme od príkladu mlynčekov a pozrieme sa napríklad na trh sladených nápojov, za predpokladu, že zákazník má rád Coca Colu rovnako ako Pepsi, nebude ho zvýšenie ceny Pepsi trápiť, pretože ju jednoducho prestane kupovať a bude piť len Coca Colu. Ak chce Pepsi predať viac svojich plechoviek, bude musieť znížiť cenu, pretože zákazníci sa môžu brániť zvýšeniu ceny.
Naopak, keď sa zvýši cena ropy, zvýši sa doprava všetkého, čo zákazníci kupujú v obchodoch. Ak zdražie potravina, ktorú všetci potrebujú, a neexistuje k nej alternatíva, napríklad jogurt, zákazníci sa zvýšeniu ceny nevyhnú a predajca môže zvýšené náklady na dopravu úplne premietnuť do ceny jogurtu.
To isté platí aj pre clá. Isté je, že štát za každý mlynček vyberie 16 eur. Ale kto ho zaplatí, či kupujúci alebo predávajúci, či zaplatí celú sumu alebo sa o ňu nejako podelí, bude závisieť od ich schopnosti vyhnúť sa zvýšeniu ceny. Keď teda krajina zavedie clá na dovoz obilia, ocele alebo dokonca len mlynčekov, ich vplyv je neistý práve preto, že sila kupujúcich a predávajúcich bude v prípade každej komodity iná.
