Kyslosť pôdy rozhoduje o tom, či rastliny dokážu prijať živiny. Ukážem vám najjednoduchší a spoľahlivý spôsob merania pH doma, ako nepopliesť odber vzoriek a čo presne urobiť, ak je pôda príliš kyslá alebo zásaditá.
Prečo je dobré poznať pH pôdy
pH priamo ovplyvňuje dostupnosť živín. V príliš kyslej pôde „uviaznu“ fosfor, vápnik či horčík, v zásaditej zas viazne železo a mangán. Výsledok? Slabší rast aj pri poctivom hnojení. Kontrola pH raz za 1–2 roky je preto istota, že hnojivá fungujú.
Ako správne odobrať vzorku (kľúč k presnosti)
-
Kde: zozbierajte 5–8 malých vzoriek z jedného záhona (miesto s rovnakým využitím).
-
Hĺbka: 15–20 cm pri zelenine a ovocí, 10 cm pri trávniku.
-
Ako: odstráňte povrchové zvyšky, odoberte čistú zem bez koreňov a kamienkov, vzorky premiešajte do jednej zmesi (tzv. kompozitná vzorka).
-
Kedy: mimo extrémneho sucha či po silnom daždi; ideálne 1–2 dni po zrážkach, pôda mierne vlhká.
Najjednoduchší spoľahlivý spôsob: lakmusový papierik
Lacný, rýchly a pri správnom postupe prekvapivo presný.
Budete potrebovať: lakmusové papieriky s farebnou stupnicou, destilovanú vodu (môže byť aj čistá studničná), priehľadný pohár, lyžičku.
Postup krok za krokom:
-
Do pohára dajte 1 diel jemne rozmrvenej pôdy a 1 diel vody (objemovo 1:1).
-
Premiešajte, nechajte stáť 10–15 minút, opäť premiešajte a počkajte, kým sa väčšina pôdy usadí.
-
Ponorte lakmus do čírej časti nad sedimentom na 1–2 sekundy.
-
Okamžite porovnajte farbu s priloženou stupnicou (do 30 sekúnd).
-
Zapisujte si výsledky podľa záhonov; pomáha to pri budúcich úpravách.
Minitip: Ak máte pôdu s veľa vápenca alebo ílu, urobte dva merania a spriemerujte ich.
Ako čítať výsledok (orientačné pásma)
pH 4,0–5,0 – kyslé: čučoriedky, brusnice sú spokojné, väčšina zeleniny trpí.
pH 5,1–5,5 – mierne kyslé: ešte stále nízke pre väčšinu druhov.
pH 5,6–6,5 – blízko neutrálnej až mierne kyslé: ideálne pre zeleninu, jahody, ríbezle.
pH 6,6–7,2 – neutrálna pôda: univerzálne použiteľná, zelenina prosperuje.
7,2 – zásaditá: pozor na nedostatok železa (chlorózy) u mnohých rastlín.
Alternatívy merania (kedy siahnuť po inom)
-
pH-meter (sonda): rýchly a pohodlný, vyžaduje kalibráciu (pufry pH 4/7) a čistú sondu.
-
Octový/sódový „test“: len orientačný. Syčanie s octom naznačí zásaditú reakciu, so sódou kyslú – vhodné skôr na predbežný prehľad.
Ako upraviť pH bezpečne a účinne
Zníženie kyslosti (zvýšenie pH):
-
Vápno mleté / dolomitická múka (CaCO₃ + MgCO₃): pôsobí pozvoľna, zlepšuje štruktúru.
-
Drevený popol: rýchlo zvyšuje pH, pridáva K a Ca; používajte striedmo.
Zvýšenie kyslosti (zníženie pH) pri zásaditej pôde:
-
Elementárna síra: pomalšie, ale účinné (aplikujte na jeseň, zapracujte plytko).
-
Rašelina, ihličnatý mulč, kompost z ihličia: jemné zníženie pH a zlepšenie pôdy.
Minitip: Úpravy robte postupne. Začnite malou dávkou, po 6–8 týždňoch zmerajte znova. Je ľahšie pridať, ako opravovať prehnané vápnenie.
Orientačné dávky (záhrada, ľahké až stredné pôdy)
-
Na posun o ~0,5 pH bodu: 0,2–0,5 kg mletého vápenca / m² (ľahšie pôdy dolná hranica, ťažšie horná).
-
Popol: max. 100–150 g / m² na jednu aplikáciu, nie opakovane v krátkom čase.
-
Síra (pri pH >7,2): 20–40 g / m², plytko zapracovať; účinok preveriť na jar.
(Hodnoty sú orientačné; riaďte sa aj pokynmi výrobcu a typom pôdy.)
Časté chyby a ako sa im vyhnúť
-
Jedna lopatka „odniekiaľ“: vždy robte kompozitnú vzorku z viacerých miest.
-
Meranie hneď po lejaku: voda riedi roztok; počkajte deň-dva.
-
Prehnané vápnenie: robte menšie kroky, kontrolujte pH opakovane.
-
Zámenné úpravy: popol aj vápno zvyšujú pH; nepoužívajte ich, ak je pôda zásaditá.
Kedy merať najlepšie a ako často
-
Jeseň (po zbere) a skorá jar (pred hnojením) sú ideálne.
-
Opakujte raz za 1–2 roky, prípadne po väčších úpravách pH aj skôr.
The post Prečo vám hnojivá „nefungujú“? Jednoduchý trik, ako zistiť kyslosť pôdy za 5 minút. Žiadne zložité prístroje, len presný výsledok a jasný postup appeared first on Šikovník.
