Vlna nespokojnosti s rastúcimi cenami v supermarketoch sa v posledných týždňoch rozšírila po celom Balkáne i mimo neho, čím sa zvýšil tlak na vlády, aby bránili spotrebiteľov. Na poslednom stretnutí ministrov poľnohospodárstva EÚ v Bruseli 27. januára koalícia pod vedením Slovenska, do ktorej patrí Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko, Litva, Rumunsko a Slovinsko, obvinila nadnárodné potravinárske spoločnosti […]
Menej ako 1 min. min.
Vlna nespokojnosti s rastúcimi cenami v supermarketoch sa v posledných týždňoch rozšírila po celom Balkáne i mimo neho, čím sa zvýšil tlak na vlády, aby bránili spotrebiteľov.
Na poslednom stretnutí ministrov poľnohospodárstva EÚ v Bruseli 27. januára koalícia pod vedením Slovenska, do ktorej patrí Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko, Litva, Rumunsko a Slovinsko, obvinila nadnárodné potravinárske spoločnosti zo zneužívania cenových stratégií a vyzvala Komisiu, aby konala.
„Selektívne cenové stratégie nadnárodných korporácii deformujú ich rozhodnutia, obmedzujú výber a umelo zvyšujú ceny,“ hovoril vtedy minister pôdohospodárstva Richard Takáč.
Napriek tejto snahe o posilnenie ochrany spotrebiteľov v Bruseli, domáce nepokoje naďalej rastú.
Všetko sa to začalo koncom januára bojkotom supermarketov v Chorvátsku, ktorý v nich znížil predaj na polovicu. Nasledovali protesty menšieho rozsahu v Slovinsku a výzvy bulharských občianskych skupín ku konaniu.
Podobná iniciatíva vznikla aj na Slovensku. Facebooková stránka Nekŕmte nás odpadom vyzvala ľudí, aby jeden deň nenakupovali v obchodných reťazcoch ako sú Billa, Tesco, Lidl, Kaufland či dokonca ani v domácej sieti COOP Jednota.
„Každým dňom je všetko drahšie a drahšie. Spôsobil to nielen vládny konsolidačný balíček, ale aj nenažranosť predajcov,“ píšu autori výzvy.
Nespokojnosť sa dostala aj do Grécka, kde grécka federácia spotrebiteľov INKA odsúdila „výsmech, podvod, úžerníctvo a špekulácie na úkor občanov spotrebiteľov“ a vyzvala na bojkot na budúcu stredu.
V Rumunsku zas minulý týždeň proruský populista a bývalý prezidentský kandidát Călin Georgescu vyzval občanov, aby sa vyhýbali zahraničným supermarketom. Minister poľnohospodárstva Florin Barbu to následne odsúdil. „Žiadam všetkých, aby dali ruky preč od rumunských poľnohospodárov a spracovateľov,“ povedal.
Litva s cieľom zabrániť ďalšej nespokojnosti minulý týždeň zriadila nový orgán na monitorovanie cien potravín a maďarský orgán na ochranu hospodárskej súťaže 30. januára varoval výrobcov a spracovateľov potravín, aby prestali koordinovať zvyšovanie cien.
Vlády v postihnutých krajinách síce spotrebiteľom uznávajú ich nespokojnosť, no súčasne sa snažia ukázať, že robia všetko pre znižovanie cien potravín a že sa im to aj darí, čo ukazujú na štatistikách.
„Je skutočne pravda, že máme najdrahšie potraviny v celej Európe?“ pýtal sa slovenský minister pôdohospodárstva Richard Takáč vo videu, na ktorom nakupuje v miestnom supermarkete.
Spoločný problém
Podľa odborníka na agropotravinárstvo Michele Galliho z Centra pre európsku politiku boli z historického hľadiska ceny potravín v týchto členských štátoch nižšie ako priemer EÚ, ale inflácia potravín tu rástla výrazne vyšším tempom.
Nárast cien je o to bolestivejší, že domácnosti vyčleňujú väčšiu časť svojich príjmov na potraviny, čo je prípad väčšiny týchto krajín. Slovákom z rodinných rozpočtov potraviny ukroja skoro 20 percent, čo je tretie najvyššie číslo v EÚ po Bulharsku a Litve.
Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá zastupuje najväčšie obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku tvrdí, že hlavným problémom nie sú vysoké ceny potravín ale nízke mzdy. „Ak chceme riešiť sociálnu situáciu ľudí na Slovensku, tak by sme mali riešiť koreň problému, teda nízke mzdy, a neviezť sa na ničím nepodloženej vlne populizmu ohľadne cien potravín, ak dáta ukazujú opak,“ uviedla pre portál Refresher.
V niektorých štátoch EÚ to nemusí byť jediný dôvod. Nina Vujanovičová, výskumná pracovníčka z bruselského think-tanku Bruegel, uviedla, že veľká závislosť Chorvátska od cestovného ruchu, ktorý do veľkej miery určuje dopyt po potravinách, robí krajinu zraniteľnejšou voči vonkajším šokom, ako je kolísanie cien potravín.
Supermarkety medzitým ukazujú prstom na dodávateľov potravín.
„Maloobchodníci nemôžu získať najlepšiu ponuku na jednotnom trhu, pretože veľkí výrobcovia využívajú územné obmedzenia dodávok,“ uviedol Eurocommerce. „To umožňuje veľkým výrobcom udržiavať v niektorých krajinách vyššie ceny.“
Európska organizácia FoodDrinkEurope, ktorá zastupuje európsky potravinársky a nápojový priemysel, sa k týmto obvineniam odmietla vyjadriť.
Čo s tým?
Keďže náklady na potraviny tlačia na rodinné rozpočty čoraz viac, mnohé krajiny strednej a východnej Európy diskutujú o zavedení cenových stropov, aby zmiernili tlak na peňaženky spotrebiteľov.
V Chorvátsku bojkot supermarketov viedol vládu k tomu, aby obmedzila ceny 40 druhov potravín v nadväznosti na cenové limity zavedené v septembri minulého roka pre 30 výrobkov.
Opozičné strany v Bulharsku minulý týždeň vyzvali premiéra Rosena Željazkova, aby nasledoval tento príklad, ten to však odmietol. Željazkov označil priame zásahy štátu do trhu za „neprípustné“ a uviedol, že cenové stropy by mohli viesť k nedostatku základného tovaru.
Maďarsko a Rumunsko v posledných rokoch použili cenové a maržové stropy. Maďarský minister hospodárstva Nago Márton minulý týždeň naznačil opätovné zavedenie cenových stropov. „Ak to bude potrebné, okamžite zasiahneme,“ povedal.
V minulom roku však cenové kontroly základných potravín stáli Budapešť pokarhanie zo strany najvyššieho súdu EÚ, ktorý uznal vládu vinnou z narušenia spravodlivej trhovej súťaže.
