Predaj tepelných čerpadiel v Únii v roku 2023 klesol, čo je prvýkrát po desiatich rokoch nepretržitého rastu. Dôvodom je spomalenie v stavebníctve aj lacný zemný plyn. Na Slovensku sa k tomu pridáva predražená elektrina a stopka eurofondovým dotáciám pre domácnosti aj firmy. V analýze pokrývajúcej najväčšie európske trhy, vrátane slovenského, Európska asociácia tepelných čerpadiel (EHPA) […]
Menej ako 1 min. min.
Predaj tepelných čerpadiel v Únii v roku 2023 klesol, čo je prvýkrát po desiatich rokoch nepretržitého rastu. Dôvodom je spomalenie v stavebníctve aj lacný zemný plyn. Na Slovensku sa k tomu pridáva predražená elektrina a stopka eurofondovým dotáciám pre domácnosti aj firmy.
V analýze pokrývajúcej najväčšie európske trhy, vrátane slovenského, Európska asociácia tepelných čerpadiel (EHPA) konštatuje, že hlavnými vinníkmi rekordného poklesu odbytu sú „lacný plyn a drahé bankové úvery“.
Tepelné čerpadlá sa považujú za kľúčové pre dekarbonizáciu stavebného sektora, ktorý je zodpovedný za 36 percent celkových emisií skleníkových plynov v EÚ. Približne 50 percent všetkej energie spotrebovanej v EÚ sa dnes používa na vykurovanie a chladenie. Viac ako 70 percent vykurovania a chladenia pochádza pritom zo spaľovania fosílnych palív väčšinou zemného plynu.
V 16 európskych krajinách, ktoré predstavujú 90 percent trhu, klesol predaj tepelných čerpadiel v porovnaní s predchádzajúcim rokom približne o 5 percent, z 2,77 milióna predaných jednotiek na 2,64 milióna. Aj keď to na prvý dojem nie je veľa, pokles je znepokojujúci, pretože narúša dlhodobý trend posledných desiatich rokov, kedy ich predaj medziročne konštantne stúpal.
Spomalenie predaja už podnietilo výrobcov, aby prijali opatrenia, ako je znižovanie počtu pracovných miest, čo sa zatiaľ týka takmer troch tisícov zamestnancov v Európe.
Nepriaznivý vývoj predaja ovplyvňuje nielen samotné odvetvie, ale predstavuje aj hrozbu pre európske klimatické a energetické ciele. Európa totiž v znižovaní emisií z vykurovania a chladenia vsadila práve na túto technológiu a do roku 2030 dosiahnuť, aby 49 percent tepla a chladu pochádzalo z obnoviteľných zdrojov energie. V rámci stratégie REPowerEU má byť zas do tohto termínu nainštalovaných v európskych domácnostiach a firmách 30 miliónov tepelných čerpadiel.
Ich predaj klesol na väčšine európskych trhov. Kým Francúzsko, Taliansko, Švédsko, Fínsko, Poľsko, Dánsko, Rakúsko a Švajčiarsko zaznamenali pokles predaja, Portugalsko, Belgicko, Nórsko, Holandsko, Španielsko, Nemecko, Slovensko a Spojené kráľovstvo zaznamenali mierny rast. Ten však nie je dostatočný na to, aby zvrátil celoeurópsky prepad predaja.
Dokonca aj v krajinách s celkovým rastom štvrťročné tržby ku koncu roka 2023 klesali, čo naznačuje rozsiahly pokles v celom regióne.
Európska ekonomika stagnuje od leta 2022, pričom k spomaleniu prispeli aj trvalo vysoká inflácia, slabý spotrebiteľský dopyt a sprísňovanie menovej politiky. Celková ekonomická neistota odrádzala od investícií do stavebných a renovačných projektov. Nová výstavba domov – kde sú tepelné čerpadlá štandardom – sa spomalila.
Ďalším faktorom bol lacný zemný plyn. Po veľmi vysokých cenách plynu po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, ceny v roku 2023 opäť klesli. Tým sa stali elektrické tepelné čerpadlá finančne menej atraktívne, najmä vzhľadom na pretrvávajúce vysoké ceny elektriny.
Podľa európskej asociácie prispeli k neistote okolo investícií do tepelných čerpadiel aj politické diskusie. Odpor proti zeleným politikám spojený so zníženými ambíciami na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni ešte viac oslabil dôveru v trh. K poklesu tržieb prispela aj neistota ohľadom dotačných schém v niektorých krajinách.
Nedostupné dotácie aj predražené tarify
Práve zastavenie dotačných programov z eurofondov je podľa Slovenského zväzu pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá (SZ CHKT) jedným z hlavných faktorov slabého predaja čerpadiel na Slovensku. Ten klesol v roku 2023 medziročne o 11 percent. Hlavnou príčinou je podľa zväzu stále nefunkčná schéma podpory. Aj napriek tomu že nové eurofondové obdobie už beží vyše dvoch rokov, stále nedošlo k reálnemu čerpaniu v programe na to určenom – teda v Zelenej domácnostiam.
„Pri aktuálne zastropovaných cenách energií a nedostupných dotáciách, koncový užívateľ nie je vôbec motivovaný k inštalácii tepelných čerpadiel. A každý čaká, pokiaľ sa spustia dotácie, čo má však samozrejme neblahý vplyv aj na výrobcov, dodávateľov či inštalatérov,“ povedal pre EURACTIV Slovensko predseda zväzu Vladimír Orovnický.
Nefunguje ani program Zelená podnikom, ktorý podporoval malá a stredné podniky, ktoré sa rozhodli prejsť na obnoviteľné zdroje. Ďalším problémom na Slovensku je aj nízky príspevok na tepelné čerpadlo. Hoci podľa Orovnického jeho cena od roku 2015 vzrástla o 30 percent, inštalačné materiály zdraželi o 25 a cena elektriny o 30 percent. Výška podpory v novom eurofondovom období tento trend nekopíruje – za osem rokov narástla len o desať percent.
Jedným z faktorov, ktorý je za nízkymi číslami predaja tepelných čerpadiel na Slovensku je aj vysoká cena elektriny. Tá je trikrát drahšia ako plyn. Hoci je podľa Orovnického tepelné čerpadlo pri výrobe tepla tri krát efektívnejšie ako plynový kotol, ceny plynu sú štátom držané nízko, takže klesá ekonomická návratnosť zariadenia. Pomohla by špeciálna tarifa, ktorá by zvýhodnila elektrinu poháňajúcu čerpadlo, čo by zas motivovalo domácnosti a podniky prejsť na tento spôsob bezemisného vykurovania.
Pokles predaja čerpadiel v roku 2023 sa odrazil podľa Orovnického aj na poklese počtu pracovných miest v tomto odvetví.
Nízka podpora zavádzania tepelných čerpadiel zo strany štátu je pritom paradoxná – Slovensko sa totiž posledné roky stalo jedným z najväčším výrobcom tejto zelenej technológie v Európe. V rokoch 2022 až 2030 prišli investície vo výške pol miliardy eur, čo podľa SZCHKT prinesie viac ako tri tisíc pracovných miest.
„Po spustení avizovanej výrobnej kapacity nových výrobných závodov budeme na Slovensku produkovať viac ako 650 tisíc tepelných čerpadiel ročne. Výrobné závody s veľkou pravdepodobnosťou vytvoria aj nové výskumno vývojové strediská, kde sa budú vedieť uplatniť absolventi našich škôl,“ zdôrazňuje Orovnický
Dotácie a napríklad zvýhodnená tarifa na elektrinu by teda podporovali nielen ozelenenia vykurovania na Slovensku, ale aj domácich výrobcov a zamestnanosť.
Spomalili aj európske politiky
Dôvodom stagnácie európskeho predaja čerpadiel je aj fakt, že väčšina politík určených na podporu tohto odvetvia dostala predbežnú stopku v Bruseli, alebo bola oslabená členskými štátmi.
Okrem Smernice o energetickej hospodárnosti budov mala bezemisnému vykurovaniu pomôcť Smernica o zdaňovaní energie. Tá mala riešiť nesúlad medzi zdaňovaním elektriny a plynu. Od návrhu jej úpravy v roku 2021 však nezaznamenala žiadny zmysluplný pokrok. Nepomohol ani tlak Belgicka, ktoré predsedá Rade EÚ.
Sklamaním pre celý sektor bolo aj odloženie Akčného plánu pre tepelné čerpadlá. Európska únia predstavila podobné návrhy na podporu veterných a solárnych elektrární, ktoré mali zrýchliť využívanie vetra a slnka na výrobu energie v rámci bloku. Tepelné čerpadlá si budú musieť na podobnú iniciatívu počkať. Akčný plán bol stiahnutý z pracovného programu eurokomisia koncom minulého roka, hoci už o ňom prebehli iniciačné verejné konzultácie. S jeho návrhom má prísť až nová Európska komisia po júnových eurovoľbách.
Výrobcom by mohol pomôcť zákon o čistom priemysle, ktorý má schváliť europarlament 23. apríla Ten zaraďuje tepelné čerpadlá medzi strategické technológie.
