Predseda MS Marián Gešper: Demonštrácie v Srbsku nie sú národnostný konflikt, ale politický boj

Prinášame vám exkluzívny rozhovor s predsedom Matice slovenskej Mariánom Gešperom! Rozprávali sme sa o účasti matičiarov na prestížnom Tesla Global Forum v srbskej Vojvodine, o význame tohto podujatia pre slovensko-srbské kultúrne vzťahy, o živote dolnozemských Slovákov, ale aj o tom, ako médiá skreslili nedávne udalosti v Báčskom Petrovci.

Prednedávnom ste sa zúčastnili na kultúrno-vzdelávacom podujatí Tesla Global Forum vo Vojvodine.  Čo bolo jeho hlavnou náplňou?

Matičnou účasťou sme chceli pomôcť nášmu štátu pri posilňovaní kultúrnych väzieb medzi Slovenskom a Srbskom v oblasti zahraničných vzťahov. Tesla Global Forum je významné kultúrno-vzdelávacie podujatie v Srbsku, ktoré pravidelne oslavuje dedičstvo Nikoly Teslu cez interdisciplinárny program. V minulosti sa konalo napríklad aj v Austrálii. Rok 2025 predstavuje jeho trinásty ročník s dôrazom na kultúrnu výmenu, vzdelávanie mladých, prezentáciu historických miest a otvorené aktivity pre verejnosť. Na festivale bolo dvadsaťosem mladých matičiarov zo Slovenska, najmä z Lučenca, Humenného, Košíc a zo Sečoviec, ktorí sa rozhodli navštíviť Srbsko aj napriek médiami proklamovaným demonštráciám. Chcem poďakovať organizátorom festivalu, ktorí nás pozvali medzi prvými, rovnako Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitosti SR za podporu tohto projektu.

Koľko dní festival trval a aké boli hlavné body jeho programu?  

Samotný festival sa konal 29. až 31. augusta 2025 vo Vojvodine – v Novom Sade a  v Sriemskych  Karlovciach. Uskutočňovali sa tu rôzne kultúrne a spoločenské aktivity ako prednášky, okrúhle stoly, výstavy, návštevy kultúrnych pamiatok či stretnutie slovenskej, v tomto prípade mladomatičnej a srbskej mládeže. A to všetko v zmysle cieľa festivalu popularizovať Teslovo dielo aj medzi mladou generáciou, inšpirovať študentov cez kultúrne, vedecké a duchovné aktivity, spájať akademickú obec, umelcov, kultúrne osobnosti a odborníkov z rôznych národov. Naša delegácia prvý deň navštívila Maticu srbskú založenú v roku 1826, ktorá bude mať na budúci rok veľké oslavy dvojstého výročia, na ktoré nás pozvali. Absolvovala prehliadku historickej budovy, obohatenú výkladom predsedníčky srbských mladých matičiarov Mileny Kulićovej. Navštívila novosadský Rozhlas a televíziu Vojvodiny, kde uvidela vysielanie Slovenskej i Rusínskej redakcie. V Báčskom Petrovci prišla na návštevu dcérskej Matice slovenskej v Srbsku. V sobotu 30. augusta sa program sústredil najmä na storočnú vedeckú inštitúciu – Archív Vojvodiny.

V poslednom období ste ako predseda MS viackrát navštívili dolnozemských Slovákov. Matica slovenská vyhlásila rok 2025 za Rok zahraničných Slovákov. Ako vnímate vývoj a situáciu Slovákov žijúcich v zahraničí?  

Aj keď Matica slovenská nemá dostatočné rozpočtové prostriedky na priamu podporu zahraničných Slovákov a agendu finančnej podpory nám štát odňal už pred dvadsiatimi rokmi, využívame svoje kontakty na podporu slovenských krajanských komunít za hranicami. Slováci žijú vo Vojvodine už dvestoosemdesiat rokov a ide o veľmi húževnatú i stále početnú komunitu. Rovnako slovenské oblasti sú aj v Chorvátsku a Rumunsku či na Ukrajine. Nesmieme nikdy rezignovať na ich podporu, v tomto by sme mali podporiť predovšetkým slovenské matice v zahraničí, ktoré sú autentické organizácie založené slovenským národom. Matice dokázali, že vedeli prežiť aj ťažkých podmienkach a  rozvíjať národnú identitu a kultúru.

Zúčastnili ste sa aj na nedávnych Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci. Poznačil ich nepríjemný incident medzi krajanmi a domácimi obyvateľmi srbskej národnosti. Ako by ste hodnotili tento konflikt a následne komentáre na Slovensku?

Nebol to slovensko-srbský národnostný konflikt, to je zavádzanie médií. Rozsahom skôr šarvátka bola poznačená predovšetkým politickým bojom medzi vládnou stranou a formujúcou sa opozíciou, pričom Slováci sú zastúpení aj na jednej, aj na druhej strane. Bol som prekvapený, ako to médiá neprimerane nafúkli. Celé sa to odohralo na  veľmi malom priestore ‒ rozsahom nie viac ako jeden dvor, kde bolo možno vyše pätnásť ľudí. Šarvátka trvala pomerne krátko, aj po nej namieste zostalo niekoľko ľudí, ktorí tam diskutovali. Demonštrácie v Srbsku nemajú národnostný, ale vyslovene politický charakter a vyplývajú zo sociálno-ekonomických problémov, ktoré pretrvávajú v Srbsku posledných dvadsaťpäť rokov. Uvediem ako zaujímavosť, že za štyri dni Tesla festivalu som nevidel v Novom Sade ani jedného demonštranta ‒ mesto žilo letným životom s množstvom turistov.

Ako je to teda naozaj s postavením Slovákov v Srbsku?

Dovolil by som si porovnanie. Nezabúdajme, že Slováci v Srbsku, predovšetkým vo Vojvodine, rozvíjajú svoj národný život už takmer tri storočia, založili si autentické národné ustanovizne a udržali si svoj slovenský jazyk. Samozrejme, sú tam rôznorodé problémy. Ale zoberme si situáciu v Maďarsku, kde Slovákom maďarský štát takýto národný život ako vo Vojvodine neumožnil. Práve naopak – dlhodobo ho potlačoval. Takmer pol miliónová slovenská menšina bola takmer úplne asimilovaná, nato by sme nikdy nemali zabúdať.

Myslíte si, že sa Slovenská republika dostatočne stará o našu diaspóru? 

V tejto oblasti máme veľa čo doháňať už vyše dvadsaťpäť rokov! Mali by sme sa predovšetkým zamerať na pomoc pri udržaní činnosti,  a to vrátane prevádzkových nákladov autentických národných inštitúcií v zahraniční, ako sú slovenské matice a pod. Rovnako na operatívnejšiu podporu pri formovaní novej národnej elity krajanských komunít, podporu talentovaných študentov, ale i zanietených proslovenských učiteľov, krajanských redaktorov a spisovateľov. Veď nezahynie národ, ktorý má svojich kultúrnych pracovníkov a literatúru! V tomto by sme si mali brať príklad z deväťdesiatych rokov, keď Slovenská republika bez byrokratických prieťahov cielene podporovala slovenské krajanské organizácie tam, kde to naozaj potrebovali.

Zhováral sa Maroš SMOLEC