Predvolebná analýza: Politické strany sa ani po protestoch farmárov o poľnohospodárstvo nezaujímajú

V programoch kandidujúcich strán chýba vízia reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky, o ktorej budú rozhodovať zvolení europoslanci a europoslankyne. Koaličné strany sa prakticky obmedzujú len na kritiku plánov Európskej zelenej dohody v poľnohospodárstve.

Počas veľkých farmárskych protestov, ktoré sa vo februári rozšírili aj do slovenských ulíc, to vyzerali, že poľnohospodárska politika bude jednou z hlavných tém volieb do Európskeho parlamentu. V niektorých štátoch EÚ predvolebná kampaň skutočne aj je o ponuke riešení problémov poľnohospodárov, no na Slovensku to tak nie je.

Svedčia o tom predvolebné programy strán, ktoré sú veľmi stručné a poľnohospodárstvu sa venujú len málo alebo vôbec. Výnimkou je strana Sloboda a Solidarita, ktorá v detailnejšej verzii programu venuje jednu celú pasáž s konkrétnymi návrhmi a pozíciami k poľnohospodárstvu a potravinárstvu, no aj tam veľa kľúčových odpovedí chýba.

Žiadna z kandidujúcich strán ale nepribližuje, aká je jej vízia reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, hoci zvolení europoslanci a europoslankyne veľmi skoro budú zapojení do prípravy nových agrodotačných pravidiel po roku 2027.

Nezáujem sa ukázal aj v našej analýze, do ktorej sa zo šiestich oslovených politických strán zapojila len jedna. Portál EURACTIV Slovensko organizoval aj predvolebnú diskusiu na tému Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Nezúčastnil sa jej ani jeden z kandidátov strán súčasnej vládnej koalície, napriek tomu, že pozvánku ich do debaty dostali.

Ani z aktivít jednotlivých kandidátov a kandidátok nevyplýva, že by mali svoje pozície k aktuálnym otázkam európskeho poľnohospodárstva naozaj premyslené. Ich vyjadrenia sú zvyčajne veľmi povrchné a nekonkrétne v štýle „budeme chrániť záujmy našich poľnohospodárov“. Kandidáti niektorých strán sa v téme agropolitiky zameriavajú výlučne na dezinformácie – napríklad o tom, že nám EÚ káže „vraždiť“ kravy a jesť larvy a červíky.

V analýze sme sa vybraných politických strán pýtali päť anketových otázok, pričom sme chceli vedieť aj zdôvodnenie odpovedí. Odpovedalo len Progresívne Slovensko. Odpovede nezaslali Smer-SD, Hlas-SD, SaS, KDH a ani Republika.

Čo sme sa vybraných kandidujúcich strán pýtali:

Mala by EÚ pokračovať v implementácii tohto dokumentu a jeho cieľov alebo by naň mala zabudnúť a prísť s novou stratégiou pre potraviny?
Mala by Európska únia pokračovať v bezcolnom režime obchodu s Ukrajinou v prípade agrokomodít?
Mal by sa v jeho novej podobe zvýšiť rozpočet a podiel spoločnej poľnohospodárskej politiky?
Mala by EÚ po eurovoľbách prijať plošný zákaz klietok v chove hospodárskych zvierat? Podporia ho zástupcovia Vašej strany?
Európska komisia navrhla oslabiť štatút ochrany vlka z dôvodu škôd, ktoré spôsobuje chovateľom hospodárskych zvierat. Podporíte tento návrh v prípade zvolenia do Európskeho parlamentu?

Budúcnosť Z farmy na stôl

Jednou z hlavných otázok európskeho poľnohospodárstva po voľbách bude, čo ďalej s potravinovou stratégiou Z farmy na stôl (Farm to Fork, F2F), ktorá má prepojiť agrosektor s cieľmi Európskej zelenej dohody. Stratégiu v roku 2020 predstavila Európska komisia a napísala do nej vyše tridsať legislatívnych návrhov, ktoré mali znížiť ekologickú a klimatickú stopu potravín v celom potravinovom reťazci – od farmy, cez spracovateľov, obchodníkov až po spotrebiteľov. V poľnohospodárstve napríklad chcela obmedziť používanie chémie, vytvárať viac priestoru pre biodiverzitu a zlepšovať životné podmienky zvierat.

Skoro žiadny z plánov sa nepodarilo pretaviť do reality a aj samotná Komisia po protestoch farmárov začala od nej dávať ruky preč. Čo s ňou ďalej? Majú v napĺňaní jej cieľov pokračovať inštitúcie EÚ aj po voľbách alebo EÚ potrebuje úplne inú potravinovú stratégiu?

Slovenské politické strany sa tejto téme pred voľbami nevenujú. Zo skúmaných strán ju v programe spomína len SaS. Liberáli píšu, že podľa dostupných analýz by plnenie F2F viedlo k zdražovaniu potravín a preto od novej eurokomisiu bude žiadať analýzu jej dopadov.

Kandidát Ján Oravec hovorí, že peniaze, ktoré Únia už dnes posiela na ekologizáciu agrosektora sa minuli účinku. „Európski daňoví poplatníci majú právo vedieť, čo s tými peniazmi okrem vyprodukovaných potravín poľnohospodári urobili a dávať im aj iné ako výrobné ciele,“ vysvetľuje s tým, že v budúcnosti treba viac podmieňovať dotácie dosahovaním merateľných výsledkov.

Vládne strany sa vo svojich programoch silno vyhraňujú voči celej zeleným politikám EÚ. Šesťbodový program Hlasu je len vymenovaním domnelých hrozieb Európskej zelenej dohody. Líder straníckej kandidátky Branislav Becík vo videách venovaných poľnohospodárstvu apeluje na voľbu „zdravého rozumu“, ktorý zastaví „nezmysel s názvom Európska zelená dohoda“.

Súčasný minister pôdohospodárstva dlhodobo hovorí o „zelených nezmysloch z Bruselu a v programe Smer aj avizuje, že bude chcieť rušiť „škodlivé elementy“ zelenej dohody v poľnohospodárstve.

Jasne sa za stratégiu Z farmy na stôl postavilo Progresívne Slovensko. „Bolo by nezodpovedné a krátkozraké, ak by niekto chcel teraz meniť smer a úplne zabudnúť na ciele tejto stratégie,“ tvrdí europoslanec za PS Martin Hojsík s tým, že treba zmeniť cestu, ako ich dosiahnuť. Ilustruje to na pláne obmedziť pesticídy v EÚ, ktorý sa na Slovensku interpretoval tak, že ich naši farmári budú musieť znížiť o polovicu, čo nebola pravda.  „Kvôli tomuto zavádzajúco interpretovanému číslu sa podarilo odporcom spraviť z návrhu strašiaka, a spoločne s ním padlo zo stola mnoho dobrých návrhov, ktoré by zlepšili prístup farmárov k nízkorizikovým alternatívam,“ dodáva.

Čo s ukrajinskou pšenicou

Žiadna z kandidujúcich strán sa nevenuje tomu, ako pripraviť európsky a slovenský agrosektor na vstup Ukrajiny do EÚ. Únia sa pritom chystá otvoriť formálne prístupové rokovania s Ukrajinou už teraz v júni.

V programoch neriešia ani otázku, čo ďalej s obchodom s ukrajinskými agrokomoditami. Napriek nespokojnosti farmárov z nárazníkových štátov sa inštitúcie EÚ dohodli na predĺžení nulových ciel pre poľnohospodársku produkciu o ďalší rok až do júna 2025 s niekoľkými opatreniami na ochranu európskych farmárov. Inštitúcie v novom zložení po voľbách tak opäť budú rozhodovať, či v tomto režime pokračovať a riskovať hnev domácich producentov, alebo nie.

Jasno v tom má Smer, ktorý v programe odmieta „nekontrolovaný prílev poľnohospodárskych produktov“. „Pomoc Ukrajine a iným krajinám nesmie byť za cenu likvidácie vlastných poľnohospodárov,“ argumentuje. O potrebe zastaviť „chlebík z kontaminovanej pšenice z Ukrajiny“ hovorí aj Branislav Becík z Hlasu.

Progresívne Slovensko je ale za pokračovanie pomoci ukrajinským poľnohospodárom. Podľa Hojsíka je to otázka solidarity. „Je bezpečnostným a hospodárskym záujmom Slovenska nenechať Ukrajinu padnúť,“ hovorí ale dodáva, že pomoc musí byť spojená s opatreniami na ochranu európskych farmárov.  „Takéto opatrenia Európska komisia navrhla, viacerí odborníci ich hodnotia ako dostatočné,“ doplnil.

Budúcnosť klietkového chovu

V tejto súvislosti nás zaujímal aj postoj strán k zákazu klietkového chovu hospodárskych zvierat, ktorý Komisia avizovala vo F2F, no sľub zostal na papieri.

Zákaz klietok v predvolebnej diskusii podporilo Progresívne Slovensko aj Demokrati.

Plošnému zákaz „jednoznačné nie“ povedal kandidát SaS Ján Oravec. „Sliepky majú najmocnejší a najefektívnejší lobbing, s akým som sa stretol. Dostal som stovky mailov, ktoré žiadali, aby som zahlasoval za ukončenie klietkového chovu,“ povedal, čím narážal na zákon, ktorý sa v minulom období objavil v národnej rade.

Túto  otázku ale nemá strana SaS zrejme úplne vyjasnenú. Jej kandidátka Vladimíra Marcinková pred voľbami podpísala výzvu kampane Vote for Animals, ktorá vyzýva kandidátov na prijatie „sľubu pre zvieratá“. Ten zahŕňa 10 oblastí v ochrane zvierat vrátane konca klietkového chovu.

Zo slovenských strán ju spolu podporilo 47 kandidátov. Sú medzi nimi aj zástupcovia KDH (Ivan Štefanec), hnutia Slovensko, Volt Slovensko, či Socialistov.

Predstavitelia súčasnej vládnej koalície v minulosti odmietali zákaz klietkových chovov, či už z rozhodnutia EÚ alebo na národnej úrovni.

Osud vlka

Podobné rozdelenie po osi koalícia-opozícia je vidieť aj v otázke budúcnosti vlka dravého v Európe. Európska komisia po tlaku členských štátov a Európskeho parlamentu navrhla znížiť status jeho ochrany. Hlavným dôvodom sú škody, ktoré spôsobujú farmárom naprieč Európou.

Ministri súčasnej vlády tento krok navrhujú na ministerských stretnutiach Rady EÚ, vďaka čomu vieme, aký je postoj kandidujúcich koaličných strán, aj keď túto otázku v programoch neriešia.

Naopak za zachovenie prísnej ochrany dlhodobo bojujú napríklad Demokrati či Progresívne Slovensko a sú skôr za motivovanie farmárov k preventívnym opatreniam na zabraňovanie stretu vlka a chovaných zvierat. „Značná časť Európskeho parlamentu, vrátane mňa, má pochybnosti o návrhu Komisie a obáva sa, že návrh nebol založený na aktuálnych vedeckých údajoch a poznatkoch, ale na politickom tlaku a lobovaní určitých záujmových skupín“, vysvetľuje europoslanec Hojsík.

Zaujímavosti z programov

Čo teda kandidujúce strany chcú zmeniť v európskom poľnohospodárstve?

Už tradične chcú všetci kandidáti bojovať proti nadmernej byrokracii v poľnohospodárskej politike, ktorá komplikuje život farmárom.

Povinnou jazdou kandidujúcich strán je tiež pripomenúť, že budú bojovať za vyrovnanie dotácií slovenských farmárov. Je pravda, že dnes poberajú menšie hektárové platby ako je priemer EÚ, čo má ale čiastočne aj svoje opodstatnenie, keďže nie všetci farmári podnikajú v rovnakých podmienkach. „Bokom nemôže zostať ani diskriminačný prístup pri podpore príjmu poľnohospodárov. Rovnaká výška podpory zaistí konkurencieschopnosť poľnohospodárov v rámci EÚ,“ sľubuje Smer, ale na slovenskej politickej scéne nie je taká strana, ktorá by nežiadala to isté.

Zaujímavosťou tiež je, že strana chce prehodnotiť reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ z roku 2021. Keď o nej rozhodovalo, všetci traja europoslanci za Smer reformu podporili.

Smer sa okrem toho opäť púšťa aj do boja proti dvojakej kvalite potravín. Jeho europoslanci budú pýtať od Komisie odpovede, prečo sa s týmto problémom „definitívne nevysporiadala“. „Nemienime sa uspokojiť s čiastočnými ústupkami (…) občania EÚ nesmú byť znevýhodňovaní podľa toho, v ktorej krajine žijú,“ hlási Smer.

Sloboda a Solidarita je určite jedinou stranou, ktorá v programe sľubuje, že bude presadzovať postupné zrušenie dotácií v poľnohospodárstve. „Sme jediní, kto nabral odvahu povedať, čo si mnohí aj tak myslia. Nie sme naivní, vieme, že by to napáchalo viac škody ako osohu. Odchod od dotovania poľnohospodárstva bude trvať roky,“ vysvetľuje Ján Oravec. Preto strana bude aj proti navyšovaniu rozpočtu pre poľnohospodársku politiku.

Pomerne netradičný postoj má SaS aj k obchodnej politike EÚ v poľnohospodárstve. Otváranie sa produkcii zo zvyšku sveta bol jedným z hlavných dôvodov farmárskych protestov. SaS v programe tvrdí, že bude „proti obmedzovaniu dovozu potravín za deklarovaným účelom zvyšovania potravinovej sebestačnosti“.

Oravec to vysvetľuje tým, že lacnejšie potraviny v tretích krajinných sú alternatívou k produkcii v EÚ, ktorá sa aj vplyvom regulácií predražuje. „Chrániť európsky trh clami a inými opatreniami si EÚ mohla dovoliť, keď bola lokomotívou svetovej ekonomiky. To už dnes nie je,“ dodáva.