Predvolebné dezinformácie: Anna Belousovová straší miliónmi migrantov

Portál EURACTIV Slovensko sa pozrel na najúspešnejšie príspevky na sociálnych sieťach, ktoré zdieľajú dezinformačné naratívy a zavádzajú o novom migračnom pakte EÚ. O zodpovednosti Slovenska za státisíce až milióny migrantov hovorí Anna Belousovová z Republiky, v príspevkoch však zavádzajú aj politici Smeru.

Migračné kvóty boli veľkou politickou témou v roku 2015. Vláda Roberta Fica v tom čase odmietala povinnú solidaritu a navrhla takzvanú flexibilnú solidaritu. Jej myšlienkou malo byť, že štát si bude môcť zvoliť, akou formou pomôže krajinám so spracovávaním veľkého množstva žiadostí o azyl.

Tento rok EÚ schválila Nový migračný a azylový pakt. Jeho podstatou je práve táto solidarita. V čase krízy bude môcť Európska komisia rozhodnúť o prerozdelení zodpovednosti za migrantov medzi členské štáty. Predpokladá, že pôjde o 30-tisíc ľudí ročne, rozdelených medzi európsku dvadsaťsedmičku.

Ak štát nebude chcieť prijať ľudí na vlastné územie, bude môcť pomôcť jednotnou platbou 20-tisíc eur, ktorá by sa podľa výpočtov EÚ mala zhruba rovnať jednému azylovému procesu. Prípadne by mal doložiť ľudské alebo materiálne kapacity, napríklad poslať policajtov pomáhať krajine, kde je to práve potrebné.

Štvrtá vláda Roberta Fica nakoniec tento pakt nepodporila. Smer svoje pôvodné volanie po flexibilnej solidarite dnes interpretuje tak, že si chcel sám rozhodnúť, koľko a akých ľudí príjme, prípadne aj koľko peňazí na pomoc pošle.

Európska únia k takejto forme solidarity nepristúpila, pretože by sa krajiny na hraniciach nemohli spoľahnúť, že v čase núdze im príde dostatočná pomoc.

To sú fakty. Na sociálnych sieťach sa však migračný pakt interpretuje aj spôsobmi, ktoré sa od nich viac či menej vzďaľujú. EURACTIV Slovensko prináša analýzu najpopulárnejších z nich. Informácie o metóde sú na konci článku.

1. Strašenie migračnými kvótami

Politici v predvolebnej kampani prekrúcajú fungovanie nového migračného paktu a tvrdia, že v niektorých prípadoch si Slovensko nebude môcť vybrať typ pomoci a bude musieť na svoje územie migrantov relokovať. Milan Uhrík z Republiky to hovoril v spravodajskej relácii JOJ24:

„V krízovom režime preberá prerozdeľovanie imigrantov do jednotlivých členských štátov Európska komisia na základe delegovaných aktov. To znamená žiadne nejaké možnosti vyviniť sa, že radšej zaplatíme, tam nebudú,” hovorí Uhrík s tým, že Európska komisia povie, že “takéto budú kvóty na povinné prerozdelenie imigrantov a povinne musia ísť aj na Slovensko. Veľmi nebezpečné”.

V tomto prípade ide o dezinformáciu. Systém flexibilnej solidarity bol vytvorený tak, aby sa podobné prekvapenia nestávali. Krajiny si dopredu vyberú, ako budú v krízach chcieť pomáhať, či už spomínanými 20-tisícmi eur eur za osobu, alebo inou asistenciou.

Text prijatého nariadenia o krízových situáciách v kľúčových pasážach garantuje, že sa zabezpečí, „aby bol výber medzi druhmi solidárnych opatrení v plnej miere na vlastnom uvážení prispievajúcich členských štátov.“

Jediné opatrenie, ktoré sa „podobá“ na Uhríkovo tvrdenie, funguje nasledovne: Ak členské štáty neprisľúbia prevziať zodpovednosť za dostatočný počet ľudí na to, aby to pomohlo krajine v problémoch, môže byť na nich prenesená zodpovednosť za žiadateľov o azyl, ktorí už sú na jeho území. Ak na území Slovenska žiadatelia o azyl nebudú, toto opatrenie preň nebude relevantné. Tvrdenie, že imigranti budú musieť „povinne ísť aj na Slovensko“ teda nie je pravdivé.

Facebooková stránka Milana Uhríka zdieľala zostrihanú časť tejto relácie v príspevku 10. apríla, ktorý k dátumu analýzy dosiahol viac ako 10-tisíc interakcií.

Milan Uhrík z Republiky ďalej informáciu o tom, že migračný pakt „nás núti buď imigrantov prijímať, alebo platiť pokuty a v krízových situáciách, v humanitárnych krízach nastupuje systém povinného prijímania a prerozdeľovania imigrantov v rámci EÚ,“ zopakoval v diskusií Na palete, ktorá bola zaradená aj na zoznam konspiratori.sk. Na platforme YouTube mal tento diel relácie viac ako 40 tisíc videí a cez 2-tisíc interakcií.

Zavádzajúce informácie zdieľala aj vládna strana SMER-SSD na svojom Facebooku. V príspevku, v ktorom zdieľali stanovisko ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, napísal, že súčasťou paktu je aj „povinné prerozdeľovanie nelegálnych utečencov“.

Blanár dodal, že „Slovenská republika NESÚHLASÍ s takýmto princípom tzv. solidarity s podmienkou povinného prijatia nelegálnych migrantov na naše územie“.

Minister síce v tretej vete napísal, že „štáty by sa mali sami rozhodnúť, akú formu pomoci zvolia, a to bez príkazu povinného finančného či materiálneho príspevku“, príspevok však vzbudzuje dojem, že pakt obsahuje povinné prerozdeľovanie „nelegálnych migrantov“.

To je jednak nekorektný spôsob informovania o ľuďoch, ktorí podľa neziskových informácií nemôžu byť „nelegálni“ – takým môže byť iba ich vstup do EÚ. Požiadanie o azyl je navyše právom ľudí, ktorý sa dostanú na územie EÚ a solidarita sa bude týkať práve spracovávania azylových procesov.

Tento príspevok mal na Facebooku strany Smer viac ako 6,5-tisíc interakcií. Rovnaký príspevok na stránke samotného Blanára dosiahol cez 4,5-tisíc interakcií.

Viacero zavádzajúcich vyjadrení tiež obsahoval príspevok na Facebookovej stránke ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Ten nazval solidárny príspevok vo výške 20-tisíc eur odškodným v podobe „desiatok tisíc eur za jedného migranta“ a navyše tiež hovoril o nelegálnych migrantoch.

Šutaj Eštok k tomu ešte zavádzal aj o procese prijímania paktu. Hlasovanie v Rade EÚ, bez ktorej súhlasu by nové pravidlá vôbec nevstúpili v platnosť, nazval iba „formalitou“ a v kontexte eurovolieb napísal, že „skutočné rozhodnutie prijal pred mesiacom Európsky parlament“. Jeho slová získali 3-tisíc interakcií.

2. Státisíce, až milióny migrantov

Ďalším zavádzajúcim naratívom prítomným na sociálnych sieťach bol samotný počet ľudí, o ktorých sa Slovensko v rámci flexibilnej solidarity bude mať postarať, či už ich relokovaním, zaplatením 20-tisíc eur, alebo materiálnou pomocou.

Keďže pakt má slúžiť na pomoc so zvládaním nepredvídateľných udalostí, nedá sa presne povedať, s koľkými ľuďmi bude mať Slovensko v budúcnosti pomôcť. Dá sa však odraziť od čísla 30-tisíc ľudí ročne, ktoré Európska komisia stanovila ako minimum pre celú EÚ.

Členské štáty budú solidárne prispievať podľa svojej veľkosti, pričom do úvahy sa bude brať HDP aj počet obyvateľov. Krajiny navyše budú môcť požiadať o zníženie svojho príspevku na základe počtu ľudí z Ukrajiny, ktorý na ich území našli dočasné útočisko.

Slovensko má zhruba 1,2% obyvateľstva EÚ a zhruba 0,8 percent jej HDP. Ak to zaokrúhlime na jedno percento, vychádza nám to, že by ročne malo prijímať, alebo zaplatiť za, zhruba 300 ľudí. Aj keby eurokomisia minimálne počty navýšila kvôli krízovej situácii, Slovensko si ešte môže uplatniť odpočet za poskytnuté dočasné útočiská. Tých je momentálne viac ako stotisíc.

Vzhľadom na tieto fakty je teda zavádzajúce hovoriť o príchode veľkého počtu migrantov na Slovensko. To však politikov na sociálnych sieťach neodrádza. V tomto prípade sú tiež zavádzajúce Uhríkové slová, že pakt „zmení Európu na Afriku“.

O „tisíckach, statisíckach a ja neviem či miliónoch ešte migrantov,“ zase hovorila kandidátka do eurovolieb za stranu Republika, Anna Belousovová. Išlo o ďalší diel diskusie Na palete, ktorý získal viac ako 70-tisíc videní a takmer päťtisíc interakcií.

Podobne sa v príspevku na Facebooku vyjadril György Gyimesi, ktorý na svojej stránke predvídal „navozenie stoviek tisíc neprispôsobivých migrantov“. Jeho slová dostali viac ako 4,5-tisíc interakcií.

Zavádzajúce je tiež tvrdenie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ktorý na svojej stránke na Facebooku tvrdil, že migračný pakt chce „pokutovať štáty, ktoré chcú svoje hranice strážiť a nie sú na strane bezbrehej ilegálnej imigrácie“. Príspevok získal 4,4 tisíc interakcií.

O analýze

Portál EURACTIV Slovensko analyzoval príspevky na sociálnych sieťach pomocou nástroja Juno od technologickej firmy Gerulata. Spomedzi príspevkov obsahujúce kľúčové slová týkajúce sa Európskej únie (napríklad EÚ, Brusel, eurovoľby) s najvyšším počtom interakcií sme do analýzy vybrali tie, ktoré obsahovali dezinformačné naratívy alebo zavádzali o konkrétnych tematických oblastiach. Sledované boli príspevky od 8. apríla do 24. mája 2024.