Pred eurovoľbami najviac o poľnohospodárskej a potravinárskej politike EÚ dezinformuje líder Hlasu kandidátky Branislav Becík. Tvrdí, že v plánoch Európskej zelenej dohody je prinútiť Slovensku „vraždiť“ kravy, lebo produkujú veľa emisií. Krajná pravica straší hmyzom v potravinách. Poľnohospodárska a potravinová politika EÚ na Slovensku nemá najlepšie meno, pretože ju veľká časť spoločnosti vníma cez dezinformácie, […]
Menej ako 1 min. min.
Pred eurovoľbami najviac o poľnohospodárskej a potravinárskej politike EÚ dezinformuje líder Hlasu kandidátky Branislav Becík. Tvrdí, že v plánoch Európskej zelenej dohody je prinútiť Slovensku „vraždiť“ kravy, lebo produkujú veľa emisií. Krajná pravica straší hmyzom v potravinách.
Poľnohospodárska a potravinová politika EÚ na Slovensku nemá najlepšie meno, pretože ju veľká časť spoločnosti vníma cez dezinformácie, ktoré sa o nej šíria prakticky od vstupu do EÚ: európski politici nám predpisujú zakrivenie banánov a uhoriek, západné krajiny na Slovensko posielajú potravinový odpad, ktorý ich obyvatelia nespotrebujú, a Únia zničila slovenské poľnohospodárstvo, ktoré predtým bolo pýchou socialistického hospodárstva.
Výskyt a bizarnosť neprávd vrcholí vždy v predvolebnom období. Pred voľbami do Európskeho parlamentu do dezinformačného kotla palivo pridali aj farmárske protesty, ktoré sa tento rok rozšírili po celej EÚ.
Ich spoločným menovateľom je Európska zelená dohoda. Portál EURACTIV Slovensko sa pozrel na nepravdivé informácie, ktoré o európskej poľnohospodárskej politike šíria pred eurovoľbami politici a političky na Slovensku.
Kravy na jatky
Zrejme najaktívnejším z kandidátov a kandidátok do Európskeho parlamentu v téme poľnohospodárskej politiky je volebný líder Hlasu Branislav Becík. Nitriansky župan je z poľnohospodárskej rodiny, čo sa prejavuje aj na jeho aktivite na sociálnych sieťach. Venuje sa dlhodobo aj agropolitike EÚ, voči ktorej je veľmi kritický.
Pred voľbami malo najväčší dosah jeho video z maštale, v ktorom tvrdí, že EÚ Slovensku nariaďuje zabíjať kravy. Ilustruje to na dvoch jaloviciach. „Keď vyrastú, budú nám dávať kvalitné a zdravé mlieko. Avšak jednej z nich sa budeme musieť zbaviť. Pýtate sa prečo? Pretože nám to prikazujú zelení odborníci z Bruselu,“ vysvetľuje kandidát Becík v príspevku, ktorý má len na Facebooku takmer 12-tisíc interakcií.
Túto dezinformáciu politik Hlasu nešíri ani zďaleka sám. O „vraždení kráv“ v diskusii Na palete hovorí kandidátka hnutia Republika Anna Belousovová a kolega z jej kandidátky Milan Mazurek v Slobodnom vysielači dokonca vyhlásil, že po kravách „budeme musieť akceptovať aj znižovanie počtu oviec“.
Všetci zhodne tvrdia, že dôvodom je snaha Únie znižovať produkciu emisií skleníkových plynov. Nikto z nich ale nespresňuje zdroj tejto informácie, a tak sa len môžeme domnievať, ako k tomu dospeli.
Časť ich tvrdenia je pravdivá: každoročne sa v Únii zabijú milióny zvierat, no nie z dôvodu plnenia klimatických cieľov, ale pre produkciu mäsa či mlieka. V súčasnosti neexistuje žiadny európsky predpis, ktorý by nútil farmárov znižovať počty zvierat, aby mali na rováši menej emisií.
Tento naratív sa na Slovensku začal šíriť hlavne po tom, ako média informovali o pláne holandskej vlády zásadne znížiť emisie dusíka, ktoré majú v krajine na svedomí hlavne farmári. Tí vo veľkom vyšli do ulíc, pretože by to znamenalo veľké znižovanie počtu hovädzieho dobytka.
Táto situácia ale nijako nesúvisí s Európskou zelenou dohodou, ale s nitrátovou smernicou. Tá obmedzuje objem dusičnanov, ktoré sa môžu dostať do pôdy a vody, čo je v Holandsku pre veľkú intenzitu chovu hovädzieho dobytka problém. Na celom Slovensku sa chová menej kráv ako v menšom holandskom regióne, a tak pre znečistenie dusičnanmi nikto dobytok nemusí zabíjať.
Živnou pôdou pre dezinformácie o „vraždení kráv“ bola aj európska diskusia na tému revízie smernice o priemyselných emisiách. Európska komisia navrhovala, aby sa medzi priemyselné podniky znečisťujúce životné prostredie začali započítavať aj chovy hovädzieho dobytka. Aj to je ale falošný strašiak, pretože to nakoniec ostatné inštitúcie odmietli a aj keby revízia prešla, poľnohospodárom by z nej neplynula povinnosť obmedziť stavy zvierat, ale zaviesť opatrenia, aby škodlivé emisie z maštale neznečisťovali vodu, pôdu a vzduch.
Podľa Európskej zelenej dohody majú všetky členské štáty prispieť k naplneniu hlavného cieľa – dosiahnuť nulové čisté emisie skleníkových plynov do roku 2050. No každý štát si môže zvoliť svoju cestu podľa vlastných možností.
Únia nenúti Slovensko, aby sa dalo na znižovanie stavov hospodárskych zvierat. Vzhľadom na nízke zaťaženie a prirodzený pokles počtu hospodárskych zvierat by to u nás malo obmedzený efekt. A aj preto každá slovenská vláda vrátane tej súčasnej má podporu živočíšnej výroby vrátane zvyšovania počtu chovaných zvierat ako svoju prioritu v poľnohospodárskej politike.
Miesto mäsa červíky
Na prvú dezinformáciu veľmi umne nadväzuje aj druhá. Únia má už údajne premyslené, ako nahradí potraviny zo „zavraždených kráv“.
„Namiesto mlieka a mäsa Európska únia chce, aby sme jedli cvrčkov a geneticky modifikované potraviny,“ hovorí líder Ľudovej strany Naše Slovensko Marian Kotleba vo videu z mája tohto roka.
Viacerí slovenskí politici v ostatných rokoch strašia verejnosť hmyzom, čo im na sociálnych sieťach generuje tisícky vystrašených, ale aj pozitívnych reakcií. Podobne ako Kotleba to v príspevkoch s tisíckami pozitívnych reakcií tvrdí napríklad aj kandidát Republiky Milan Mazurek.
„Keď si otvoríte stratégiu Z farmy na stôl, tak zistíte, že treba vyzabíjať kravy a jesť červíky a hmyz. To tam normálne píšu v oficiálnom strategickom dokumente Európskej komisie,“ povedal Mazurek v Slobodnom vysielači.
Nič také v potravinovej stratégii Z farmy na stôl pochopiteľne nie je. Slovo hmyz obsahuje trikrát a v súvislosti s potravinami sa spomína len na dvoch miestach – raz ako možná náhrada sóje vo výkrme hospodárskych zvierat a raz v časti venovanej výskumu na hľadanie zdrojov alternatívnych bielkovín k mäsu: rastlinných, mikrobiálnych, morských a aj tých získavaných z hmyzu.
O povinnom prechode na hmyzie potraviny v nej nie je ani slovo a zatiaľ s takým nápadom neprišiel žiadny európsky politik. Tento výmysel má ale zrejme pôvod v inej informácii. Európska únia postupne rozširuje zoznam netradičných, takzvaných nových potravín (Novel Food), kam sa v ostatných rokoch dostalo postupne už sedem výrobkov na báze hmyzu. Tento zoznam ale rozširuje možnosti, nie povinnosti v stravovaní Európanov.
Ide o jednu z najbizarnejších, ale aj najľahšie vyvrátiteľných dezinformácií. Napriek tomu sa dostala do kolektívneho povedomia, ako ukázal minuloročný prieskum Ipsosu. Podľa neho vyše tretina Slovákov a Sloveniek za dôveryhodné označila tvrdenie, že „Európska únia nariaďuje primiešavanie hmyzieho proteínu do potravín, čím ohrozuje ľudské zdravie“.
O analýze
Portál EURACTIV Slovensko analyzoval príspevky na sociálnych sieťach pomocou nástroja Juno od technologickej firmy Gerulata. Spomedzi príspevkov obsahujúce kľúčové slová týkajúce sa Európskej únie (napríklad EÚ, Brusel, eurovoľby) s najvyšším počtom interakcií sme do analýzy vybrali tie, ktoré obsahovali dezinformačné naratívy alebo zavádzali o konkrétnych tematických oblastiach. Sledované boli príspevky od 8. apríla do 24. mája 2024.
