Západ neberie dosť vážne dosah aj množstvo hybridných nástrojov, ktoré voči nemu Moskva využíva. Odborníci apelujú, že EÚ musí nielen zvýšiť svoje kapacity, ale aj ráznosť. Správny signál mohol vyslať krok Rumunska, ktoré sa rozhodlo anulovať voľby ovplyvnené Moskvou. „Je to krok, ktorý môže ukázať silu,“ myslí si expert. Európu za posledný rok zaplavili najrôznejšie […]
Menej ako 1 min. min.
Západ neberie dosť vážne dosah aj množstvo hybridných nástrojov, ktoré voči nemu Moskva využíva. Odborníci apelujú, že EÚ musí nielen zvýšiť svoje kapacity, ale aj ráznosť. Správny signál mohol vyslať krok Rumunska, ktoré sa rozhodlo anulovať voľby ovplyvnené Moskvou. „Je to krok, ktorý môže ukázať silu,“ myslí si expert.
Európu za posledný rok zaplavili najrôznejšie formy hybridných aktivít, pred ktorými spojencov už v máji varoval bývalý šéf NATO Jens Stoltenberg. Tlmočil vtedy hlboké znepokojenie nad hybridnými činmi s ruskou stopou. Odvtedy však útoky len ďalej naberajú na počte.
„Tento rok sa v Európe stalo 500 podozrivých incidentov, z ktorých až 100 možno pripísať Rusku. Ide o hybridné útoky, špionáž, vplyvové operácie. Musíme Moskve vyslať silný signál, že to nebudeme tolerovať,“ uviedol minulý týždeň český minister zahraničia Ján Lipavský počas zasadnutia šéfov diplomacie NATO.
To, že počet hybridných útokov voči Západu stúpa, nerozporuje ani Slovensko, hoci neukazuje priamo na Rusko. „Hybridná hrozba je dnes v podstate z každej strany a je to niečo nové, čo musíme veľmi citlivo zvládnuť – a to aj (vo vzťahu) k verejnosti,“ uviedol počas stretnutia NATO minister zahraničia Juraj Blanár (Smer-SD).
V tejto súvislosti pred Európou stoja dve dôležité otázky – prečo útoky voči nej v súčasnosti silnejú a ako na ne efektívne reagovať? Portál Euractiv Slovensko pre ich zodpovedanie oslovil expertov aj slovenských europoslancov.
Prečo práve teraz? Útoky silnejú, reakcie však nie
Hybridné aktivity u nás výrazne vzrástli po ruskej anexii Krymu v roku 2014 a majú množstvo podôb. V slovenskom priestore sú najznámejšie najmä dezinformačné kampane. Patria tu však aj akékoľvek podvratné činy, ktoré nezahŕňajú priame vyhlásenie vojny – čiže aj kyberútoky, ekonomické a energetické nátlaky, sabotáže a násilné činy.
Najnovší príklad hybridnej aktivity prišiel z Rumunska, ktoré anulovalo prvé kolo prezidentských volieb. Spravodajské služby Bukurešti odhalili zásahy Ruska v prospech krajne pravicového kandidáta Calina Georgesca. „Bezprecedentné“ pokusy o ovplyvňovanie volieb z ruskej strany v októbri hlásilo aj susedné Moldavsko.
Uznávaný expert na Rusko Mark Galleoti pre portál Spectator uviedol, že Moskva tento rok výrazne zintenzívnila hybridné aktivity v Európe, aby vytvorila atmosféru chaosu a strachu. Medzi prípadmi, ktoré Západ pripisuje Moskve, Galleoti spomína aj množstvo podpaľačských útokov v Poľsku, Nemecku či Londýne, ako aj ne/úspešné pokusy o vraždy.
Vo februári bol v Španielsku zavraždený ruský dezertér, v marci bol v Litve brutálne napadnutý blízky spolupracovník Alexeja Navaľného. V júli americké a nemecké úrady zmarili plán Ruska zavraždiť majiteľa firmy Rheinmetall, ktorá vyzbrojuje Ukrajinu.
Z Baltského mora, ktoré sa nadľahčene nazýva aj „jazero NATO“, minulý týždeň prišli správy, že tam ruská loď vystrelila signálnu raketu na nemecký vojenský vrtuľník. V novembri tam boli poškodené podmorské optické káble, z čoho spravodajské služby viacerých západných krajín vinia čínsku loď, ktorá priplávala z ruského prístavu.
To, prečo útoky s ruskou stopou narástli práve teraz, Galeotti približuje citátom riaditeľa MI6 sira Richarda Moora. Podľa neho ide čiastočne o pomstu voči spojencom Ukrajiny, a zároveň snahu odradiť ich od ďalšej podpory tým, že im znepríjemní život.
„V Moskve majú pocit, že Západ vo vojne príliš spohodlnel – pravidelne si odpíše určitú sumu peňazí a časť vojenského arzenálu, aby udržal Ukrajincov v boji, a to bez toho, aby skutočne ‚pocítil náklady‘,“ vysvetlil Moore.
Ako upozorňujú experti oslovení portálom Euractiv Slovensko, veci nepomáha nedostatočná reakcia zo strany EÚ, na ktorej území sa drvivá väčšina útokov deje.
Expert: Hybridný boj podceňujeme, a teda aj prehrávame
Podľa odborníka na extrémizmus, dezinformácie a hybridné hrozby Daniela Mila súčasné európske opatrenia proti ruským hybridným útokom nezodpovedajú naliehavosti a škále hrozby, akú predstavujú. Ako kľúčové nedostatky vidí to, že EÚ „podceňuje dosah a množstvo nástrojov“, ktoré Moskva v rámci hybridnej vojny využíva.
Z toho vyplývajú aj ďalšie nedostatky, ako napríklad nedostatočná alokácia zdrojov či návrhy nových politík. Zdôraznil, že Európa v súčasnosti nemá nástroje, ktoré by pôsobili dostatočne odstrašujúco.
„To, čo sme zatiaľ dokázali robiť proti akýmkoľvek štátnym aktérom – v prípade Ruska sankcie či vyhostenie diplomatov –, podľa mňa zatiaľ nemalo želaný efekt. Nepôsobí to odstrašujúco voči štátu, ktorý EÚ jednoznačne vníma ako nepriateľa a snaží sa ho najrôznejšími spôsobmi oslabiť,“ hovorí pre Euractiv Slovensko.
„Posudzujúc celkový efekt a to, ako sa tie hybridné hrozby prejavujú, tak podľa mňa ten hybridný boj s Ruskom zatiaľ prehrávame,“ dodal Milo, ktorý v minulosti pôsobil ako riaditeľ Centra boja proti hybridným hrozbám na ministerstve vnútra.
Europoslankyňa za PS Ľubica Karvašová hovorí, že EÚ vníma problematiku hybridných hrozieb zo strany Ruska, ale tie „sú náročné na detekciu“. Hlavnú zodpovednosť za identifikáciu slabých miest, ktoré môže využiť útočník, preto podľa nej nesie konkrétny štát.
„Je dôležité, aby jednotlivé členské krajiny mali dostatočne zmapovanú svoju bezpečnosť, a zároveň mali pripravený systém, ako v prípade útoku reagovať na situáciu,“ uviedla pre Euractiv Slovensko.
Portál oslovil aj europoslancov zo strán KDH a Hlas-SD, ktorí však reakcie k téme neposkytli.
Aká je cesta von? Posilnenie všetkého
Na zefektívnenie odolnosti proti hybridným hrozbám sa nestačí zamerať na jednu oblasť. Ako podotýka Daniel Milo, mechanizmy a nástroje, ktoré v súčasnosti v Európe máme, sú čiastkové a je treba ich prepojiť.
„Máme tu sériu explózií vo fabrikách na výrobu munície, pretrhnutie podmorských káblov, kyberútoky, nárast radikalizácie a extrémizmu – toto všetko sú spolu súvisiace deje. A ak na ne budeme pozerať jednotlivo, tak neuvidíme komplexný obraz,“ vysvetlil.
Analytička Globsecu Katarína Klingová vníma, že je množstvo oblastí, v ktorých „by EÚ mohla byť efektívnejšia“. Odborníčka na dezinformácie, hybridné hrozby a ochranu demokracie si myslí, že v prvom rade by EÚ a jej členské štáty mali investovať do budovania svojich kapacít.
Poukázala na to, že EÚ má v súčasnosti jeden formálny orgán, ktorý sa venuje boju proti zahraničným podvratným vplyvom v zmysle informačných operácií. Ide o East StratCom Unit v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (EEAS), ktorá prevádzkuje aj web EUvsDisinfo.
„Podľa výročnej správy EEAS bol rozpočet tohto oddelenia v roku 2023 14,6 milióna eur. Keď porovnáme, že Kremeľ vynaložil na financovanie svojej štátnom kontrolovanej televízie RT približne 322 miliónov eur, tak to je jednoducho neporovnateľné,“ hovorí Klingová.
Dôležitým faktorom boja proti hybridným operáciám a dezinformáciám je preto podľa nej dobrá strategická komunikácia členských štátov aj EÚ samotnej. Zároveň je však nutné aj zrýchliť zavedenie Aktu o digitálnych službách (DSA), ktorý by sa zameral na najväčšie nosiče dezinformácií – sociálne siete.
Za toto úsilie sa v reakcii pre Euractiv Slovensko v apríli vyslovila aj Miriam Lexmann, ktorá tiež ocenila aj ďalšie zavedené právne predpisy posledných rokov, ako Zákon o slobode médií a Zákon o umelej inteligencii. V súvislosti s domácimi aj zahraničnými hybridnými hrozbami podporuje posilnenie zložiek kybernetickej bezpečnosti.
Podľa Karvašovej sú jednou z najväčších hrozieb Ruska práve kyberútoky: „EÚ potrebuje celoeurópsku platformu na rýchlu koordináciu a zdieľanie informácií, ako aj zvýšenú podporu výskumu a vývoja technológií na zníženie závislosti od tretích krajín.“
Zároveň hovorí o „nevyhnutnosti“ znížiť ekonomickú závislosť bloku od Ruska, ale aj o ďalších prioritách. Tými sú „ochrana demokratických procesov, kybernetická bezpečnosť pre volebné systémy a aktívne monitorovanie pokusov o zasahovanie do volieb“.
Práve toho sa dotkol aj Milo v súvislosti s anulovaním volieb v Rumunsku, ktoré hodnotí v rámci hybridného boja s Ruskom ako správny signál.
Ukázalo Rumunsko cestu?
Rozhodnutie Ústavného súdu v Rumunsku vytvorilo dve skupiny ľudí – tých, ktorí v ňom vidia rázne ohradenie sa voči ruským aktivitám, a tým, ktorí ho kritizujú ako protidemokratické.
„Z môjho pohľadu, ako človeka, ktorý sa téme venuje dlho, je práve toto krok, ktorý môže ukázať silu,“ povedal Milo. „Voľby sú demokratické vtedy, ak sú férové a nezávislé. A ak nejaký štátny aktér vykonáva obrovské množstvo aktivít, nasadí veľké množstvo zdrojov na to, aby znemožnil ich férový a slobodný priebeh, tak tie voľby nemôžu byť platné.“
Pripomína, že rumunské orgány v nich odhalili sofistikovanú operáciu, ktorá bola ukážkovým príkladom, ako hybridné hrozby pôsobia. Zahŕňali pestrú paletu nástrojov, od kybernetických útokov, cez skryté financovanie, až po premyslené informačné kampane.
Uznáva, že rozhodnutie môže otriasť vnútropolitickou situáciou. Ak by však rumunské orgány nechali bez povšimnutia prejsť očividný zásah do jadra demokratického právneho štátu, aktéra by to len povzbudilo, aby tak konal ďalej.
„Čiže práve toto je ten signál, ktorý podľa mňa potrebujeme aj v rámci Európy. Otvorene hovoriť o tých aktéroch – Rumuni urobili veľmi správne, že zverejnili tajné správy, ktoré hovorili o podrobnostiach. A vedieť urobiť konkrétne kroky,“ dodal.
Klingová tiež zdôrazňuje potrebu ráznejšej reakcie, a to v oblasti sankcií: „Je dôležité, aby európske sankcie ruskú stranu alebo iných podvratných aktérov boleli. Prijímanie opatrení, ktoré daní aktéri necítia alebo predstavujú len také poklepanie po prstoch nefunguje.“
Treba zabezpečiť, aby podvratní aktéri museli viac „pracovať“, aby ovplyvnili záležitosti EÚ, jej inštitúcií alebo členských štátov, myslí si analytička. Prísnym sankciám by podľa nej mali čeliť aj krajiny, ktoré sa pokúšali skorumpovať európskych politikov.
Ako príklad uviedla korupčnú kauzu Katargate alebo prípad lotyšskej europoslankyne Tatjany Ždanoky, ktorá roky slúžila ako špiónka pre ruskú FSB.
„Rusko je v našom regióne najviac viditeľné čo sa týka rôznych podvratných aktivít alebo vojenských aktivít. Netreba však zabúdať ani na iných aktérov, ako je Čína alebo Irán,“ uzavrela Klingová.
