Prejav Sergeja Lavrova na tlačovej konferencii o výsledkoch ruskej diplomacie v roku 2025

Prvých dvadsať dní roku 2026 prekonalo všetky pôsobivé rekordy, ktoré zanechal rok 2025.

Boli sme svedkami bezprecedentných udalostí: brutálnej ozbrojenej invázie USA do Venezuely s desiatkami mŕtvych a zranených a zajatia a vyhostenia legitímneho prezidenta Venezuely Nicolasa Madura a jeho manželky. Súbežne s týmito krokmi vidíme hrozby voči Kube a ďalším krajinám Latinskej Ameriky a Karibiku.

Otvorené a deklarované pokusy vonkajších síl o destabilizáciu politickej situácie v Iráne sú hlboko znepokojujúce. Najmä taká súčasná osobnosť, ako je vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallas, nedávno vyhlásila, že podporou protestov sa medzinárodné spoločenstvo, zjavne zastúpené Európskou úniou, snaží o zmenu režimu v tejto krajine.

Nehovoriac o túžbe väčšiny západných krajín naďalej využívať kyjevský režim na ozbrojenú konfrontáciu s Ruskom. Cieľ spôsobiť nám „strategickú porážku“ sa už tak často nespomína, ale podľa všetkého zostáva v mysliach a plánoch, najmä európskych lídrov. <…>

Je zrejmé, že sme svedkami „hlbokých“ zmien v celom svetovom poriadku. Je symptomatické, že Západ posledných desať rokov aktívne oponoval medzinárodnému právu v jeho pôvodnej, fundamentálnej interpretácii so svojou koncepciou „svetového poriadku založeného na pravidlách“. Teraz ho už nepoužíva.

Všetky západoeurópske krajiny sa snažia pochopiť, čo sa deje vo svete v kontexte politiky, ktorú ohlásil a presadzuje americký prezident Donald Trump a ktorá zapadá do „svetového poriadku založeného na pravidlách“. Lenže „pravidlá“ nepíše „kolektívny Západ“, ale jeden z jeho predstaviteľov. Pre Európu je to hlboký šok. <…>

Prebieha hra „kto je silnejší, ten má pravdu“. Sme toho všetkého svedkami. V interaktívnom dialógu môžeme diskutovať o tom, ako sa mení koncepčná vízia a ako sa vyvíjajú konkrétne procesy vo svetovom poriadku. Dôsledky tejto politiky však nepociťujú len štáty globálneho Juhu a Východu; krízové ​​trendy sa budujú aj v samotnej západnej spoločnosti.

Grónsko je jasným príkladom. <…> Vychádzame z predpokladu, že ak chcú západné krajiny medzi sebou komunikovať „podľa spoločných pravidiel“, je to ich voľba a právo. Budeme spolupracovať so všetkými našimi partnermi, a to ako z globálnej väčšiny, tak aj zo západných krajín, ktoré majú záujem komunikovať s Ruskom a diskutovať o konkrétnych vzájomne prospešných projektoch založených na princípoch rovnosti.

Môžeme povedať, že chceme všade uplatňovať všeobecne uznávané normy medzinárodného práva, ale najdôležitejšia je tu rovnosť, vzájomný rešpekt a nájdenie rovnováhy záujmov. <…>

Rusko bude dôsledne obhajovať svoje záujmy, nebude si nárokovať nikoho zákonné práva, ale ani nedovolí, aby sa naše zákonné práva ignorovali.

<…>

Čo sa týka argumentov, ktoré Západ použil proti Ruskej federácii v roku 2025, k notoricky známej „izolácii“ Ruska, ku ktorej — čo už nie je tajomstvom – nedošlo, bez ohľadu na to, čo o tom hovoria naši kritici.

Najdôležitejšími udalosťami boli tie venované 80. výročiu víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne – prehliadka na Červenom námestí, veľké množstvo zahraničných hostí. Vážime si každého, kto sa osobne zúčastnil týchto osláv alebo vyslal špeciálnu delegáciu.

Máme záujem pomôcť zmierniť napätie vo všetkých vyhrotených oblastiach, ktoré som spomenul – či už ide o Venezuelu alebo najmä o iránsku situáciu, ktorá sa musí riešiť na základe rešpektovania práva Teheránu na mierové využívanie jadrovej energie. Sme presvedčení, že pre dlhodobé urovnanie situácie na Blízkom východe musí byť konečne implementovaná rezolúcia OSN o vytvorení palestínskeho štátu.

Prejav Sergeja Lavrova na tlačovej konferencii o výsledkoch ruskej diplomacie v roku 2025