Budúcnosť Slovenska vidí bývalá dlhoročná europoslankyňa Anna Záborská aj naďalej v Európskej únii. Uviedla to v súvislosti s 20. výročím vstupu Slovenska do EÚ, ktoré si pripomenieme 1. mája. Záborská zdôrazňuje, že Únia je založená na Zmluvách o fungovaní EÚ, ktoré museli ratifikovať všetky členské krajiny. Ostatná bola Lisabonská, ktorej ratifikácia začala v roku 2005 […]
Menej ako 1 min. min.
Budúcnosť Slovenska vidí bývalá dlhoročná europoslankyňa Anna Záborská aj naďalej v Európskej únii. Uviedla to v súvislosti s 20. výročím vstupu Slovenska do EÚ, ktoré si pripomenieme 1. mája.
Záborská zdôrazňuje, že Únia je založená na Zmluvách o fungovaní EÚ, ktoré museli ratifikovať všetky členské krajiny. Ostatná bola Lisabonská, ktorej ratifikácia začala v roku 2005 a ďalšie krajiny vstupovali na základe jej textu.
„Medzitým EÚ nie vždy Zmluvy dodržiavala. Hlavne to bolo v otázkach subsidiarity, čo vnášalo medzi štáty nedôveru. Prekonali sme viacero kríz, Brexit a riešenie sa hľadalo aj vo volebnom slogane vo voľbách v roku 2014 ‘Viac Európy‘. Predpokladalo sa, že takto sa budú problémy riešiť jednoduchšie. Takýto návrh však predpokladal otvorenie Zmluvy a problémy boli na stole,“ pripomína Záborská.
Slovensko muselo pred vstupom do Únie urobiť viaceré reformy. „Dlhé rokovania slovenského parlamentu neboli výnimkou. Veľmi sme sa snažili, aby sme do EÚ vstúpili s ostatnými deviatimi krajinami,“ doplnila bývalá europoslankyňa. Poukázala, že v súčasnosti sa viacero krajín najmä z Balkánu snaží o vstup do EÚ, no majú ešte otvorených množstvo prístupových kapitol.
„Ak sa chceme vyhnúť problémom myslím si, že krajiny by mali splniť všetky kritériá. Kritizované bolo už prijatie Rumunska a Bulharska v roku 2007, kedy sa v niektorých otázkach prižmúrili oči. Prístupové rokovania s Tureckom začali v tom istom roku ako so Slovenskou republikovou. My sme členmi 20 rokov a oni majú otvorených niekoľko kapitol,“ zdôraznila.
V súvislosti s otázkou reformy Únie uviedla, že za všeliek by sa nemalo predpokladať zrušenie veta. „Únia je veľký kolos, a preto diskusia môže byť dlhá a vyžaduje rešpekt a trpezlivosť. Žiadna krajina by nemala mať pocit druhoradosti,“ zdôraznila Záborská.
