Hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom nemusela ukončiť výrobu, pokiaľ by jej predchádzajúca vláda Roberta Fica (Smer-SD) umožnila čerpať peniaze z Environmentálneho fondu. Financie, ktoré do fondu odvádzajú firmy za vypúšťanie oxidu uhličitého, však predchádzajúce vlády využili na dotovanie iných priorít a v súčasnosti sú iba účtovnou položkou bez reálneho krytia. Na piatkovej tlačovej konferencii […]
Menej ako 1 min.
min.
Hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom nemusela ukončiť výrobu, pokiaľ by jej predchádzajúca vláda Roberta Fica (Smer-SD) umožnila čerpať peniaze z Environmentálneho fondu.
Financie, ktoré do fondu odvádzajú firmy za vypúšťanie oxidu uhličitého, však predchádzajúce vlády využili na dotovanie iných priorít a v súčasnosti sú iba účtovnou položkou bez reálneho krytia. Na piatkovej tlačovej konferencii to povedal poslanec za SaS Karol Galek.
„Slovalco síce prerušilo svoju výrobu v roku 2023 v dôsledku energetickej krízy, keď naozaj ceny elektriny vyleteli na svoje historické maximá, ale toto by sa nestalo, pokiaľ by Robert Fico v minulosti práve počas svojej tretej vlády umožnil energeticky náročnému priemyslu čerpať prostriedky z takzvaného Envirofondu,“ tvrdil Galek.
Sľuby premiéra o tom, že pomôže opätovne rozbehnúť výrobu v Slovalcu, nie sú podľa Galeka ničím iným, ako priznaním jeho vlastného zlyhania. „Skrátka Robert Fico dnes rieši to, čo vlastne pred desiatimi rokmi začal,“ dodal poslanec.
Problémy s prísunom financií z Envirofondu pre energeticky náročné firmy ale mala aj vláda Eduarda Hegera (vtedy OĽANO). Podnikatelia vo februári 2022 kritizovali návrh novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorou sa mal znížiť percentuálny podiel z výnosov z predaja emisných povoleniek pre energeticky náročné firmy zo súčasných 7,5 percenta na 6,25 percenta.
Ministerstvo financií (MF) pod vedením Igora Matoviča (vtedy OĽANO) zasa v júli 2022 odmietlo kritiku ministra hospodárstva a vtedajšieho predsedu SaS Richarda Sulíka, že blokuje zvýšenie kompenzácií z Envirofondu pre energeticky náročné firmy.
Problémy na trhu s hliníkom boli podľa rezortu financií celoeurópske a možnosti Slovenskej republiky v tomto smere boli podľa rezortu „extrémne limitované“.
„MF, samozrejme, ľudsky mrzia individuálne dosahy tejto krízy na zamestnancov, avšak v tomto smere zároveň dodávame, že štát nedokáže a nemôže dlhodobo kompenzovať vstupné náklady podnikateľským subjektom,“ dodalo vtedy MF v súvislosti s avizovaným ukončením výroby v Slovalcu.
Galek aktuálnu iniciatívu premiéra na oživenie výroby hlinikárne uvítal, tvrdil však, že pomoc štátu súkromnej spoločnosti by nemala byť bez kompenzácií.
Ako príklad uviedol nemeckú pôžičku firme Lufthanza, za ktoré štát dostal akcie spoločnosti a následne ich po ozdravení firmy výhodne odpredal naspäť.
Pripomenul aj možnosti vplyvu Slovenska ako majiteľa 34-percentného podielu v Slovenských elektrárňach a jediného majiteľa vodnej elektrárne Gabčíkovo na dodávky lacnejšej elektriny.
