Pätnásť členských krajín Európskej únie požaduje ďalšie sprísnenie azylovej politiky bloku, aby sa uľahčilo premiestňovanie migrantov bez dokladov do tretích krajín. Slovensko svoju pozíciu k návrhu nevydalo, opozícia ho však podporuje. V liste skupina štátov vrátane Česka žiada Európsku komisiu, aby navrhla nové spôsoby a riešenia na zabránenie nelegálnej migrácie na územie Európy. O pripravovanej […]
Menej ako 1 min.
min.
Pätnásť členských krajín Európskej únie požaduje ďalšie sprísnenie azylovej politiky bloku, aby sa uľahčilo premiestňovanie migrantov bez dokladov do tretích krajín. Slovensko svoju pozíciu k návrhu nevydalo, opozícia ho však podporuje.
V liste skupina štátov vrátane Česka žiada Európsku komisiu, aby navrhla nové spôsoby a riešenia na zabránenie nelegálnej migrácie na územie Európy.
O pripravovanej výzve už začiatkom mája informovali české Hospodárske noviny. Európska komisia sa bude obsahom listu zaoberať.
Členské krajiny v liste napríklad navrhli zavedenie mechanizmov „zameraných na odhaľovanie, zachytávanie alebo v prípade núdze záchranu migrantov na otvorenom mori a ich prepravu na vopred určené bezpečné miesto v partnerskej krajine mimo EÚ, kde by sa pre týchto utečencov mohli nájsť trvalé riešenia“.
Inšpiráciou by mala podľa nich byť aj dohoda, ktorú Taliansko uzavrelo s Albánskom, nečlenským štátom Únie.
Na základe nej môže Rím poslať tisíce žiadateľov o azyl vylovených z talianskych vôd do záchytných táborov v tejto balkánskej krajine, kým sa ich prípady nevyriešia. Krajiny tak vyzvali Úniu na uzavretie dohôd s tretími krajinami pozdĺž hlavných migračných trás.
Signatári chcú, aby EÚ sprísnila nedávno prijatý azylový pakt, ktorý zavádza prísnejšie kontroly pre osoby, ktoré chcú vstúpiť do 27-členného bloku.
Táto reforma zahŕňa rýchlejšie preverovanie osôb prichádzajúcich bez dokladov, nové pohraničné zadržiavacie centrá a rýchlejšie deportácie odmietnutých žiadateľov o azyl.
List podpísali Rakúsko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Estónsko, Grécko, Holandsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko a Rumunsko.
Na Slovensku sa téme nevenujú
Slovensko je spolu s V4 známe svojimi protimigračnými postojmi a nesúhlasí ani s povinným prerozdeľovaním nelegálnych migrantov.
Portál EURACTIV Slovensko preto oslovil ministerstvo vnútra s otázkou, aké je stanovisko vlády k tejto téme. Rezort však v krátkosti uviedol, že „otázka externalizácie migračných procesov nepatrí do rozhodovacej pôsobnosti ministerstva vnútra“.
EURACTIV oslovil aj ministerstvo zahraničných vecí, úrad vlády aj politické strany Smer-SD a Hlas-SD. Reakcia prišla len od rezortu diplomacie, ktorý odporučil sa s otázkou spätne obrátiť na ministerstvo vnútra.
Z opozičných strán sa za zavedenie externalizácie migračného riadenia vyslovili Ľubica Karvašová (PS), Richard Sulík (SaS), Roman Mikulec (Slovensko) aj Miriam Lexmann (KDH).
Vody rozprúdil migračný pakt
Diskusia o externalizácii sa naplno rozprúdila krátko po schválení nového migračného paktu EÚ Európskym parlamentom v apríli.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár v apríli zopakoval, že Slovensko je proti migračnému paktu EÚ a nazval ho neudržateľným riešením.
Externalizáciu spochybňujú napríklad francúzski liberáli. Pre francúzskeho poslanca Sachu Houliéa, ktorý patrí k ľavému krídlu strany prezidenta Emmanuela Macrona Renesancia (Obnova), je „protikladom nedávno prijatého migračného paktu“.
Podľa odborníka na migráciu Víta Novotného bude návrh na externé spracovanie žiadostí o azyl pravdepodobne náročný. Pravidlá EÚ, dokonca aj podľa nového migračného paktu EÚ, sú založené na tom, že európske azylové konania sa uskutočňujú len na území EÚ, dodal.
Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
