Pätnásť členských krajín Európskej únie požaduje ďalšie sprísnenie azylovej politiky bloku, aby sa uľahčilo premiestňovanie migrantov bez dokladov do tretích krajín. Slovensko svoju pozíciu k návrhu nevydalo, opozícia ho však podporuje. V liste skupina štátov vrátane Česka žiada Európsku komisiu, aby navrhla nové spôsoby a riešenia na zabránenie nelegálnej migrácie na územie Európy. O pripravovanej […]
Menej ako 1 min. min.
Pätnásť členských krajín Európskej únie požaduje ďalšie sprísnenie azylovej politiky bloku, aby sa uľahčilo premiestňovanie migrantov bez dokladov do tretích krajín. Slovensko svoju pozíciu k návrhu nevydalo, opozícia ho však podporuje.
V liste skupina štátov vrátane Česka žiada Európsku komisiu, aby navrhla nové spôsoby a riešenia na zabránenie nelegálnej migrácie na územie Európy.
O pripravovanej výzve už začiatkom mája informovali české Hospodárske noviny. Európska komisia sa bude obsahom listu zaoberať.
Členské krajiny v liste napríklad navrhli zavedenie mechanizmov „zameraných na odhaľovanie, zachytávanie alebo v prípade núdze záchranu migrantov na otvorenom mori a ich prepravu na vopred určené bezpečné miesto v partnerskej krajine mimo EÚ, kde by sa pre týchto utečencov mohli nájsť trvalé riešenia“.
Inšpiráciou by mala podľa nich byť aj dohoda, ktorú Taliansko uzavrelo s Albánskom, nečlenským štátom Únie.
Na základe nej môže Rím poslať tisíce žiadateľov o azyl vylovených z talianskych vôd do záchytných táborov v tejto balkánskej krajine, kým sa ich prípady nevyriešia. Krajiny tak vyzvali Úniu na uzavretie dohôd s tretími krajinami pozdĺž hlavných migračných trás.
Signatári chcú, aby EÚ sprísnila nedávno prijatý azylový pakt, ktorý zavádza prísnejšie kontroly pre osoby, ktoré chcú vstúpiť do 27-členného bloku.
Táto reforma zahŕňa rýchlejšie preverovanie osôb prichádzajúcich bez dokladov, nové pohraničné zadržiavacie centrá a rýchlejšie deportácie odmietnutých žiadateľov o azyl.
List podpísali Rakúsko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Estónsko, Grécko, Holandsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko a Rumunsko.
Na Slovensku sa téme nevenujú
Slovensko je spolu s V4 známe svojimi protimigračnými postojmi a nesúhlasí ani s povinným prerozdeľovaním nelegálnych migrantov.
Portál EURACTIV Slovensko preto oslovil ministerstvo vnútra s otázkou, aké je stanovisko vlády k tejto téme. Rezort však v krátkosti uviedol, že „otázka externalizácie migračných procesov nepatrí do rozhodovacej pôsobnosti ministerstva vnútra“.
EURACTIV oslovil aj ministerstvo zahraničných vecí, úrad vlády aj politické strany Smer-SD a Hlas-SD. Reakcia prišla len od rezortu diplomacie, ktorý odporučil sa s otázkou spätne obrátiť na ministerstvo vnútra.
Z opozičných strán sa za zavedenie externalizácie migračného riadenia vyslovili Ľubica Karvašová (PS), Richard Sulík (SaS), Roman Mikulec (Slovensko) aj Miriam Lexmann (KDH).
Vody rozprúdil migračný pakt
Diskusia o externalizácii sa naplno rozprúdila krátko po schválení nového migračného paktu EÚ Európskym parlamentom v apríli.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár v apríli zopakoval, že Slovensko je proti migračnému paktu EÚ a nazval ho neudržateľným riešením.
Externalizáciu spochybňujú napríklad francúzski liberáli. Pre francúzskeho poslanca Sachu Houliéa, ktorý patrí k ľavému krídlu strany prezidenta Emmanuela Macrona Renesancia (Obnova), je „protikladom nedávno prijatého migračného paktu“.
Podľa odborníka na migráciu Víta Novotného bude návrh na externé spracovanie žiadostí o azyl pravdepodobne náročný. Pravidlá EÚ, dokonca aj podľa nového migračného paktu EÚ, sú založené na tom, že európske azylové konania sa uskutočňujú len na území EÚ, dodal.
