Pripomienku povstania v židovskom gete vo Varšave poznamenal incident, narušil ho muž s palestínskou vlajkou

Dnešnú pripomienku 81. výročia vypuknutia povstania v židovskom gete vo Varšave, ktorú za druhej svetovej vojny okupovalo nacistické Nemecko, poznamenal incident. Keď sa izraelský veľvyslanec Jakov Livne chystal položiť kvety k pamätníku, pri pomníku sa objavil muž s palestínskou vlajkou. Dvaja ďalší muži sa mu vlajku snažili vytrhnúť. Nasledovala potýčka, na mieste zasahovala polícia, uviedol list Gazeta Wyborcza na svojom webe.

Zásah polície

„Policajti, ktorí boli na mieste, zasiahli proti mužovi (s vlajkou),“ potvrdil policajný hovorca Jakub Pacyniak. Dotyčný muž podľa neho hovoril po poľsky. Policajti o incidente spísali protokol, ale organizátori slávnosti nepodali žiadne oficiálne oznámenie.

„Ten pán chcel niečo predviesť, ale našťastie polícia veľmi rýchlo zareagovala a tá situácia sa ďalej nevyvíjala. Veľa ľudí si ani neuvedomilo, že sa niečo stalo,“ povedala denníku Magdaléna Borkowská z židovského spolku. Sama nevie, či a ako spolok bude reagovať, najprv si to musí prediskutovať.

Dnešné akcie vo Varšave, ktoré sa začali napoludnie spustením sirén, sa konali na počesť stoviek mladých Židov, ktorí sa v roku 1943 vo Varšave chopili zbraní, aby bojovali proti nacistickej presile. Tohtoročné oslavy sa zaobišli bez prejavov politikov, prejav o hrdinstve židovských bojovníkov a odvahe civilistov predniesol herec Andrzej Ferenc.

Deportácie židov

Povstanie v gete bolo namierené proti deportáciám desaťtisícov jeho židovských obyvateľov do vyhladzovacích táborov, hoci boj proti presile jednotiek SS bol od začiatku prakticky beznádejný.

Varšavské geto zriadili na jeseň 1940 nemeckí okupanti. Na malom priestore žilo približne 450-tisíc ľudí. V roku 1942 začali nacisti s ich deportáciami do vyhladzovacích a pracovných táborov.

Len od júla do septembra bolo odvlečených alebo zavraždených 250-tisíc až 280-tisíc ľudí. Keď 19. apríla 1943 do geta vpochodovali jednotky SS, prepuklo povstanie slabo ozbrojeného hnutia odporu. Boje pokračovali až do polovice mája. Zabitých alebo deportovaných do koncentračných a vyhladzovacích táborov počas nich bolo viac ako 56-tisíc Židov.

V Poľsku, kde za vojny zahynulo skoro 3,2 milióna Židov, má tému holokaustu silný politický náboj. Práce historikov, ako je Barbara Engelkingová, Jan Grabowski alebo Jan Tomasz Gross, totiž ukázali, že kým tisíce Poliakov riskovali svoje životy, aby pomohli židovským susedom, tisíce iných sa na ich prenasledovaní podieľali, niektorí kvôli vlastnému obohateniu. Mnoho Poliakov tieto závery odmieta.