Pripomíname si 80. výročie ukončenia 2. svetovej vojny

Žijeme v zložitých časoch. Zo všetkých kútov sveta nás pravidelne zaplavujú správy o katastrofách a spoločenských nepokojoch. V prvých rokoch 20.storočia mnohí očakávali, že mierové podmienky, ktoré vtedy vládli, nič nenaruší. Vypuknutie 1.svetovej vojny šokovalo svet a začala sa éra nebývalých vojen. Zdá sa, že vypuknutie 1. svetovej vojny v r. 1914 vyznačilo koniec jednej éry a začiatok druhej. Hoci ten nesmierny počet obetí 1.svetovej vojny sa nedá vyčísliť. Encyklopédie odhadujú, že len vojakov zomrelo 8 500 000. Musíme zdôrazniť, že minulé 20. storočie bolo charakteristické vznikom dvoch svetových vojen, ktoré predovšetkým postihli národy Európy. Ešte sa nestačili za 20 rokov od 1. svetovej vojny zahojiť rany a zabudnúť na hrôzy a utrpenia, už sa na obzore črtala ďalšia svetová vojna. Tak, ako plynie čas od týchto udalostí, zákonite nás opúšťajú priami účastníci a pamätníci.

Druhá svetová vojna v rokoch 1939 – 1945 bola najväčším vojenským konfliktov v dejinách ľudstva. O život prišlo 60 mil. ľudí, z toho asi 27 miliónov dôsledkom vojenských operácií. 8. mája 1945 o 23 hod. a 1 minúte (v ZSSR už bolo 9. mája) bola podpísaná bezpodmienečná kapitulácia nacistického Nemecka. Skončila sa tak 2. svetová vojna v Európe. Krvavá, v ktorej zomrelo viac civilného obyvateľstva. Vojna v Európe skončila, ale ešte pokračovala v Ázii, až do septembrovej porážky fašistického Japonska. Tu prvýkrát v dejinách ľudstva bola v rámci vojenských operácií použitá atómová zbraň na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Druhá svetová vojna trvala skoro 2 200 dní, zapojilo sa do nej 62 štátov, čo bolo 80 % obyvateľov sveta. Priamo do vojenských akcií bolo zapojených 40 štátov sveta. V koncentračných táboroch zahynulo vyše 5 mil. obyvateľov.

Vojaci, Slováci, ktorí odmietli bojovať proti ZSSR a prešli na stranu spojencov, v sibírskom mestečku Buzuluk vytvorili vojenskú jednotku. Spoločne s Červenou armádou ZSSR bojovali pri oslobodzovaní sovietskych miest Sokolovo. Biela Cerev, Kyjeva Jaslo, až do víťazného prekročenia hraníc na Dukle 6.10.1944. Z malej vojenskej jednotky z Buzuluku už bol Armádny zbor, ktorý po mobilizácii na Slovensku mal 68 tisíc mužov a žien. Pri oslobodzovaní Slovenska nasadila Červená armáda ZSSR 600 tisíc vojakov, Rumunská 240 tis. Neubúdajme na tisíce obetí na Slovensku, kde padlo vyše 64 tisíc vojakov ZSSR, 10 800 Rumunov. Vo Zvolene sa nachádza jediný cintorín mimo územia Rumunska, kde je pochovaných 10 300 rumunských vojakov. V priebehu 2. svetovej vojny Československý armádny zbor mal straty okolo 1 800 vojakov. Okolo 1 400 sú pochovaní neďaleko Lipovského Mikuláša v areáli Nicovo. Najznámejší cintorín ČA ZSSR sa nachádza na bratislavskom Slavíne, kde je pochovaných 6 845 červenoarmejcov ZSSR. Omnoho väčšie sú však v Michalovciach, Zvolene, Svidníku, v Štúrove. Na porážke fašistického Nemecka sa podieľali aj vojaci USA, ktorí z jedného svetadiela amerického prišli do Európy a ich vojenské operácie boli v oblasti západnej Európy, ktoré aj oslobodzovali. Na bojoch sa podieľali aj vojaci Veľkej Británie a ďalších štátoch – Česi a Slováci bojovali aj na západnom fronte po boku Veľkej Británie. Slováci sa zúčastnili bojov nielen v Európe, ale aj v Ázii a ďalších štátoch sveta. Vade sú pomníky a pomníčky venované padlých Slovákom. Padlí zo všetkých armád si zaslúžia hlbokú úctu a vďaku. Poukazovaná negatíva vojny z historického pohľadu februára 1948, augusta 1968, či v súčasnej vojenskej operácie Ruska proti Ukrajine je nezmysel. Aj vojaci, ktorí oslobodzovali Slovensko a v bojoch padli, nemajú nič spoločné s dnešnou dobou. V armáde ZSSR spoločne bojovali všetky národy 15 zväzových republík. Všetky pomníky a pamätníky, ktoré sú na Slovensku, nie sú pamätníkmi ideológie, ale padlým vojakom, ktorí obetovali život za našu slobodu.

Od ukončenia 2. svetovej vojny vyrástla už tretia povojnová generácia. Zdalo by sa, že hrozba znovuzrodenia fašizmu a nacizmu je len v teoretickej rovine. V skutočnosti vidíme snahy o rasovú, národnostnú, náboženskú, hospodársku a ktovie ešte akú nadvládu. Dodeformujú sa historické fakty. Rodia sa hnutia a politické strany, ktoré spochybňujú a ospravedlňujú zločiny fašizmu a nacizmu. Nie je to inak ani na Slovensku, ani na Ukrajine. Naši dedovia a otcovia riskovali svoje zdravie a životy za svet bez vojen. Otázka je, či budú žiť v mieri súčasné aj nastávajúce generácie. Samozrejme si to z celého srdca to želám každému novému pokoleniu. Kým by sme boli, keby nebolo SNP – nesmieme zabúdať na našich bojovníkov za 2.svetovej vojny a SNP. Žije veľké srdce slovenského národa, ktorý sa vzoprel proti fašizmu. Je našou povinnosťou, z úcty našim, predkom urobiť všetko pre pokrok a rozkvet našej slovenskej domoviny. Tí, ktorí padli na všetkých frontoch 2. svetovej vojny, obetovali svoje životy pre budúce generácie. Prebuďme historickú pamäť Slovenska. Z minulosti sa treba poučiť, ona je zároveň dneška. 

Nech táto spomienka na udalosti 2. svetovej vojny vydrží v historickej pamäti občanov Slovenska navždy.

Jaroslav Bulko, Podpredseda ÚR SZPB
Foto: Mimoriadne vydanie Pravdy z 8. mája 1945