Ak sa priesady paradajok a paprík ťahajú, žltnú alebo po zálievke „sedia v betóne“, problém často nie je v semenách, ale v pôde. Dobrá zmes musí držať vlhkosť, no zároveň pustiť ku koreňom vzduch – inak rastlina stagnuje. Stačí pár lacných prísad a z ťažkej zeminy spravíte ľahký substrát, v ktorom korene pracujú naplno. Ukážem presné pomery, kedy čo pridať a čo radšej neprehnať.
Kvalitný substrát na paradajky a papriky je polka úspechu ešte pred výsevom. V praxi sa často stáva, že záhradkár zalieva správne, teplotu drží primeranú, no priesady aj tak vyzerajú unavene – lebo korene nemajú vzduch, alebo naopak nemajú stabilnú vlhkosť.
A keď sa pôda po zálievke zmení na tvrdú kôru, rastlinky sa doslova dusia.
Prečo sa „ťažká pôda“ správa ako betón a čo tým trpí najviac
Ťažká zmes má veľa jemných častíc, ktoré sa po zálievke zlepia. Voda vyplní póry, vzduch zmizne a koreňové špičky spomalia príjem živín. Veľa ľudí si všimne typický scenár: povrch je mokrý, no priesady akoby „nepili“ a rast stojí.
Cieľ je jednoduchý: vytvoriť zmes, ktorá má naraz tri vlastnosti:
-
je ľahká a priepustná (vzduch ku koreňom),
-
drží rovnomernú vlhkosť (nie raz sucho, raz potopa),
-
nemá hrubé kusy, ktoré bránia klíčeniu.
Substrát na paradajky a papriky: rýchly recept na 5 litrov, ktorý funguje aj doma
Toto je praktická zmes, ktorá sa dá namiešať bez špeciálnej techniky a vyhovuje výsevu aj prvým týždňom rastu. Dôležité je používať čisté prísady a nič „záhadné“ z neznámeho zdroja.
-
2 litre kvalitného výsevného substrátu (alebo preosiateho, jemného kompostu/pasteurizovaného základu)
-
2 litre kokosového substrátu alebo neutrálnej rašeliny
-
1 liter kypriacej zložky: perlit/vermikulit alebo hrubší záhradnícky piesok
Takto získate substrát na paradajky a papriky, ktorý je nadýchanejší, nelepí sa na korene a po zálievke sa neuzamkne do kôry.
Riečny piesok: kedy pomôže a kedy spraví viac škody než úžitku
Riečny alebo záhradnícky piesok vie pôdu „otvoriť“, ale musí byť správne zrnitý. Najčastejšie to zlyhá, keď sa použije príliš jemný piesok – ten môže paradoxne zmes ešte viac zhutniť.
Prakticky:
-
používajte skôr hrubší piesok (nie prach),
-
piesok preosejte a prepláchnite, aby ste odstránili jemné častice,
-
dávku držte rozumne (pri výsevoch stačí menší podiel).
Ak máte po ruke perlit alebo vermikulit, bývajú pre priesady jednoduchšia voľba než piesok – sú ľahšie a lepšie pracujú s vodou.
Piesok pre činčily: prečo môže byť fajn, ale nie je to povinnosť
Piesok pre činčily sa často vyrába zo sopečného alebo minerálneho základu a vie pridať štruktúru. Výhodou je, že býva čistý a bez semien burín. Nevýhoda je cena a to, že nie je vždy jasné, aká je jeho zrnitosť a prašnosť.
V praxi platí: ak ho máte a je hrubší (nie prach), môžete ním malú časť zmesi nahradiť. Ak ho nemáte, nič sa nedeje – výsledok spraví aj klasická kypriaca zložka (perlit/vermikulit/hrubší piesok).
Kokosový substrát: trik, ktorý šetrí nervy pri zálievke
Kokos drží vlhkosť rovnomernejšie než veľa bežných zemín, takže priesady netrpia extrémami. Najčastejšie to zlyhá, keď sa kokos použije suchý „na prach“ a nenechá sa poriadne nasiať – potom sa zle zmáča a voda steká po bokoch.
Praktický postup:
-
kokos najprv navlhčite, premiešajte a nechajte pár minút postáť,
-
až potom ho miešajte do substrátu,
-
ak je kokos slanší (stáva sa pri niektorých produktoch), oplatí sa ho pred použitím prepláchnuť.
Rašelina: áno, ale sledujte pH a používajte neutrálnejšiu
Rašelina zlepšuje štruktúru a drží vodu, no nie každá je rovnaká. Pri priesadách je dôležité, aby zmes nebola príliš kyslá. Ak dáte veľa rašeliny bez vyrovnania, rastliny môžu horšie prijímať niektoré živiny.
V praxi sa osvedčí:
-
používať rašelinu s uvedeným pH (alebo hotový výsevný substrát, kde je pH už upravené),
-
neprehnať to s „ťažkými“ prísadami naraz (rašelina + jemný piesok + íl = problém).
Najčastejšie chyby po namiešaní: prečo aj dobrý substrát zlyhá po týždni
Aj dokonalá zmes vie padnúť, keď sa zle používa. Najčastejšie to zlyhá, keď:
-
sa substrát stále udržiava premokrený (korene bez vzduchu),
-
nádoby nemajú odtok a voda stojí dole,
-
výsev je príliš hustý a povrch sa „parí“.
Praktická drobnosť, ktorá robí veľký rozdiel: po zálievke nechajte zmes mierne preschnúť na povrchu a vetrajte. Vlhko bez pohybu vzduchu je pozvánka pre plesne.
Mini kontrola pred výsevom: 60 sekúnd, ktoré ušetria celé priesady
Skôr než vysypete semená, spravte rýchly test:
-
stlačte hrst zmesi v dlani: má držať tvar, ale po jemnom dotyku sa rozpadnúť,
-
po zálievke nesmie robiť tvrdú „škrupinu“,
-
zmes má byť ľahká, nie mazľavá.
Keď toto sedí, substrát na paradajky a papriky máte pripravený tak, že rastliny budú mať šancu rásť „ako nikdy predtým“ aj bez zázračných prípravkov.
The post Pripravte si dokonalý substrát pred výsevom. Pár prísad a priesady budú pevné, bez plesní a čiernej nohy appeared first on Šikovník.