V súčasnosti odmietnutý žiadateľ o azyl zostáva v členskom štáte EÚ až do deportácie. Podľa nového systému by však niektorí z týchto migrantov mohli byť premiestnení do zariadení mimo územia Únie a na vyhostenie by čakali tam. Európska únia by mohla už v marci predložiť návrh na vytvorenie takzvaných návratových centier na urýchlenie odsunu nelegálnych […]
Menej ako 1 min. min.
V súčasnosti odmietnutý žiadateľ o azyl zostáva v členskom štáte EÚ až do deportácie. Podľa nového systému by však niektorí z týchto migrantov mohli byť premiestnení do zariadení mimo územia Únie a na vyhostenie by čakali tam.
Európska únia by mohla už v marci predložiť návrh na vytvorenie takzvaných návratových centier na urýchlenie odsunu nelegálnych migrantov zo svojho územia. Uviedol to vo štvrtok švédsky premiér Ulf Kristersson po stretnutí s rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom vo Viedni.
Obaja vyzvali Európsku úniu na zintenzívnenie úsilia proti nelegálnemu prisťahovalectvu. Rastúca podpora krajne pravicových strán v celej Európe podľa Reuters posunula otázku migrácie do popredia politickej agendy eurobloku.
Vedúci predstavitelia EÚ v októbri diskutovali o systéme, v rámci ktorého by migranti so zamietnutým právom na pobyt mohli byť posielaní na základe dohôd do centier v krajinách mimo Únie.
Kristersson uviedol, že o tomto návrhu diskutoval aj s rakúskym eurokomisárom pre migráciu Magnusom Brunnerom. Ten ho údajne ubezpečil, že návrh bude predložený na jar tohto roku.
Podľa rakúskeho kancelára sa zainteresovaným vládam podarilo „úplne zmeniť“ diskusiu o migrácii, takže krajiny bez vonkajších hraníc EÚ, ako je Rakúsko, sa teraz viac zapájajú do riešenia tejto otázky. „Len keď si uvedomíme, že problém musíme riešiť spoločne, máme šancu dosiahnuť pokrok,“ vyhlásil.
Plán sa má týkať žiadateľov o azyl, ktorých žiadosti boli zamietnuté, a nemajú nárok na pobyt v EÚ. V súčasnosti odmietnutý žiadateľ zostáva v členskom štáte až do deportácie. Podľa nového systému by však niektorí z týchto migrantov mohli byť premiestnení do zariadení mimo územia EÚ a tam by čakali na vyhostenie.
Pilotné Taliansko
Diskusia o externalizácii migračného procesu sa naplno rozprúdila krátko po schválení nového migračného paktu EÚ Európskym parlamentom v apríli. Slovensko pakt nazvalo neudržateľným riešením.
Skupina členských štátov EÚ na čele s Českom a Dánskom poslala v máji list Európskej komisii týkajúci sa azylových procedúr. Podľa návrhu by celá Únia mohla prejsť na externalizačný model, ktorý funguje medzi Talianskom a Albánskom. Taliansko presúva tých migrantov, ktorých považuje za ilegálnych, do Albánska, ktoré nie je členom Európskej únie.
Dve centrá na prijímanie migrantov prichádzajúcich do Talianska otvorili v Albánsku v októbri 2024. Centrá začali na základe dohody z roku 2023 fungovať v albánskom prístavnom meste Šengjin a v neďalekej obci Gjader.
Migrantov najskôr umiestnia do zariadenia v Šengjine. Po registrácii budú prevezení do Gjaderu, bývalej vojenskej základne vzdialenej asi 20 kilometrov od prístavu. Tam zostanú, kým nevybavia ich žiadosti o azyl.
Postup externalizácie, ako aj taliansko-albánsku dohodu, výrazne kritizujú ľudskoprávne organizácie.
„Je najvyšší čas, aby európske inštitúcie uznali, že dohoda medzi Talianskom a Albánskom by vytvorila nezákonný a škodlivý systém, ktorý treba zastaviť. Namiesto zvyšovania utrpenia ľudí by mali úrady zabezpečiť prístup k efektívnemu azylovému konaniu, adekvátnemu prijímaniu a bezpečným trasám,“ zdôraznila organizácia Amnesty International vo februári.
