Náš výskumný tím počas sezóny zistil, že jedna rodinka sokola myšiara počas hniezdenia za 70 dní zlikvidovala 600 jedincov hraboša, hovorí Ivan Baláž z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. „To už je celkom dobrým argument pre to, aby sa podporovala biologická ochrana proti premnoženiu hraboša,“ dodáva. Ivan Baláž je profesorom na Katedre ekológie a environmentalistiky […]
Menej ako 1 min. min.
Náš výskumný tím počas sezóny zistil, že jedna rodinka sokola myšiara počas hniezdenia za 70 dní zlikvidovala 600 jedincov hraboša, hovorí Ivan Baláž z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. „To už je celkom dobrým argument pre to, aby sa podporovala biologická ochrana proti premnoženiu hraboša,“ dodáva.
Ivan Baláž je profesorom na Katedre ekológie a environmentalistiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Je expertom v oblasti biológie a ekológie drobných zemných cicavcov. Okrem iného sa venuje monitoringu a zisťovaniu veľkosti populácií hraboša poľného na agrocenózach v poľnohospodárskej krajine
V podcaste si prečítate:
- Prečo sa hraboš poľný tak rýchlo rozmnožuje a prečo robí také veľké škody,
- kedy sa dá hovoriť o tom, že je hraboš premnožený,
- či poľnohospodárov čaká ďalšia sezóna premnoženého hraboša,
- ako sa v praxi zisťuje, aká je populácia hraboša,
- či vedia výskumníci varovať poľnohospodárov už pred začiatkom sezóny,
- čo všetko vplýva na jeho premnoženie,
- či k populačnej explózii hraboša prispeli biopásy,
- ktoré poľnohospodárske postupy prispievajú k jeho premnoženiu,
- prečo je monitoring hraboša poľného na Slovensku v zlom stave,
- ako sa dá voči hrabošovi brániť.
V rámci vašej expertízy v oblasti biológie a ekológie drobných zemných cicavcov sa špeciálne venujete aj hrabošovi. Väčšinou sa o hrabošovi hovorí v negatívnom zmysle, ale zrejme má rôzne úlohy a funkcie v krajine, a nie je to len škodca, ako ho vníma človek, ale zviera prirodzené pre určitý typ krajiny.
Áno, hraboša poľného treba vnímať aj pozitívne, keďže je to stepný druh typický pre poľnohospodársku otvorenú krajinu. V našich podmienkach strednej Európy by normálne rástol les, ale my sme našu krajinu odlesnili, aby sme získali poľnohospodársku pôdu. Odlesnením sme vytvorili vhodné podmienky pre hraboša poľného, čiže je tu vďaka činnosti človeka.
Z biologického hľadiska sa vyznačuje veľkou rozmnožovacou aktivitou, ktorá prebieha niekoľkokrát do roka. Jedna samica môže v priebehu jedného roka vrhnúť tri až štyrikrát a v jednom vrhu môže mať od dvoch do desiatich jedincov. Priemer je asi 5. Ľahko si teda môžeme vypočítať, koľko jedna samica do roka môže priviesť na svet mláďat. Zároveň sa hraboš vyznačuje aj veľkou žracou schopnosťou. Experimentálne bolo zistené, že jeden hraboš do roka môže skonzumovať až 1,6 kilogramu obilia a viac ako 8 kilogramov zelenej stravy.
Okrem toho zohráva aj kľúčovú úlohu v potravnom reťazci, pretože je na neho viazaných strašne veľa predátorov, či už cicavce alebo vtáky. V strednej Európe je až 40 rôznych predátorov potravne viazaných práve na hraboša poľného. Jeho absolútna likvidácia by tak mohla znamenať aj kolaps viacerých ekosystémov.
Svojou rycou činnosťou tiež pozitívne vplýva na pôdu. Okrem toho, že ju prevzdušňuje, obohacuje ju o živiny, tiež podporuje vsakovaciu schopnosť pôdy. Navyše, tým, že vytvára podzemné nory, vytvára podmienky pre výskyt iných druhov hmyzu, obojživelníkov alebo plazov, ktoré využívajú tieto podzemné úkryty.
Čím sa hraboš stravuje? Aké konkrétne plodiny najviac obľubuje a kde sa mu najlepšie darí?
Hraboš je takzvaný granivorno-herbivorný druh. To znamená, že sa živí jednak rôznymi semenami, zrnom a taktiež zelenými časťami rastlín. Nie je príliš vyberavý, ponúkne sa tým, , čo je k dispozícii, to, čo sa aktuálne sadí.
V rámci vašej činnosti sa venujete aj monitoringu hraboša. Prečo?
S monitoringom hraboša poľného sme začali v roku 2014, keď nás kontaktovala Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora v Trnave. Rok 2014 bol práve kulminačným alebo gradačným rokom, kedy, laicky povedané, bol hraboš premnožený. Následne sme s nimi začali s spolupracovať a tá spolupráca už trvá viac ako 10 rokov.
Za toto obdobie sme zistili tri premnoženia. Z toho sme potom vyvodili a potvrdili, že v našich podmienkach sa hraboš poľný premnožuje každých päť rokov. Bolo to v roku 2014, potom v roku 2019 a ostatné premnoženie bolo práve minulý rok, teda v roku 2024.
Ako takýto monitoring v praxi vyzerá?
Sú dve základné metódy monitoringu. Prvou metódou je odchyt do rôznych typov pasci, či už sú to živolovné alebo sklapovacie pasce. Do pascí sa nám uloví reprezentatívna vzorka hrabošov a my potom vyhodnocujeme tie úlovky a prepočítavame na hektár. Na základe vekovej či pohlavnej štruktúry populácie môžeme následne predpokladať, ako sa bude správať v období nasledujúcich pár mesiacov.
Druhý spôsob monitorovania je zisťovanie počtu aktívnych dier. S dierami to často býva zavádzajúce. Poľnohospodár, ktorý pestuje viacročnú plodinu, ako je napríklad lucerna, môže mať dojem, že tam sú samé diery. No môže ísť o už opustené diery z minulých rokov. Lucerna je totiž viacročná plodina, kde sa každoročne neorie a neoberá úroda, čiže diery pochádzajú z viacerých rokov. Treba preto počítať naozaj len aktívne diery.
Aktívna diera je taká, ktorú jedince využívajú. Znaky, že je aktívna, sú napríklad, že pri ich ústiach je trus alebo kúsky nanosených plodín. Na základe počtu aktívnych dier zase štatisticky vieme stanoviť množstvo jedincov na jeden hektár.
Vy teda viete poľnohospodárom vopred povedať, aká bude daná sezóna hraboša?
Áno. Vo februári robíme včasný jarný monitoring, ktorý je asi najdôležitejší, pretože nám ukáže, s akou populačnou štruktúrou hraboš prichádza do novej reprodukčnej sezóny. Keď je dostatočné množstvo samíc, sú v dobrej kondícii, majú dobrý fitness, tak to je základný predpoklad k tomu, že v nasledujúcej sezóne sa bude rodiť dostatočné množstvo mláďat. Toto nám vie prezradiť práve monitoring.
Ako to vyzerá pred touto sezónou? Bude hraboš opäť premnožený?
Tento rok na základe monitoringu môžeme povedať, že premnoženie nebude. To vrcholilo práve minulý rok. Začalo to v roku 2023 a vrcholilo v roku 2024.
Kedy sa dá hovoriť o premnožení?
Hraboš poľný je výborným modelovým príkladom gradačných cyklov. Najprv je to progradácia, potom kulminácia a za tým nasleduje retrogradácia, čiže určitý kolaps populácie.
Na začiatku, v prvom, druhom a treťom roku, sa každý rok pri vhodných podmienkach budú jedince množiť. Do novej reprodukčnej sezóny vstupuje stále väčší počet jedincov. V piatom roku to následne vyvrcholí a hustota populácie je veľmi vysoká.
Je experimentálne zistené, že o premnožení hovoríme vtedy, keď na jeden hektár pripadá okolo dvoch až troch tisíc jedincov. Ak monitorujeme výskyt na základe počtu aktívnych dier, tak o premnoženie ide, ak je viac ako 240, 250 aktívnych dier na jeden hektár. To už nám naznačuje, že tá populácia je premnožená.
Čo sa deje na konci piateho roka? Prečo následne populácia hraboša klesá?
Keď je hustota jedincov veľmi vysoká, tak medzi nimi dochádza k častým stretom a stresom. Sú stresovaní, navzájom sa ohlodávajú, okusujú si koncové časti tela, ako sú chvosty alebo ušnice. Následkom stresu potom vo veľkom kolabujú. Po kulminačnom roku teda dôjde k masívnejšiemu hynutiu jedincov.
Minulý rok sa poľnohospodári sťažovali na škody, ktoré im spôsoboval hraboš. Hovorili o tom, že škody sú na desiatkach tisícov hektárov, vyčísľovali ich na väčšie desiatky miliónov eur. Platí teda to, že to bola výnimočná sezóna?
Bola zhruba taká istá, ako bola v roku 2019 alebo v roku 2014.
Takže nebola väčšia?
Bolo to približne rovnaké ako tie kulminačné roky predtým.
Vy ste premnoženie predpovedali už pred tou sezónou?
Na začiatku roku 2024 sme upozorňovali, že tento rok bude zrejme o niečo dramatickejší z hľadiska výskytu hraboša poľného a z hľadiska škôd, ktoré potom môže spôsobovať.
Aké sú hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú to, či hraboš bude premnožený v danej sezóne?
Rozhoduje o tom viacero faktorov. V prvom rade treba vychádzať z vysokého reprodukčného potenciálu. Hlodavce majú k tomu prirodzene nábeh. Niekoľkotýždňové samice hraboša sú schopné pohlavne dospieť a zapájajú sa už v tom istom roku do ďalšej reprodukcie, čiže potom tá populácia rastie geometricky.
Rýchlosť množenia ovplyvňuje aj disponibilná potrava, to znamená, aké plodiny sú k dispozícii. Okrem obilnín hrabošovi vyhovuje napríklad aj repka olejná, a to rovnako z hľadiska potravinového, ako aj úkrytového.
Ďalej o tom rozhodujú parazity, respektíve rôzne ochorenia. Ak ich nemajú a sú v dobrej kondícii, tak samozrejme aj to prežívanie je lepšie a aj roznožovanie prebieha intenzívnejšie.
Veľký vplyv na množenie majú aj meteorologické podmienky, teda aktuálne počasie. Hrabošovi veľmi prospieva suchá a mierna zima, naopak ho decimuje vlhká a sychravá zima. V posledných rokoch máme zimu dosť miernu. Toto všetko naznačuje, že v budúcnosti, pokiaľ bude pokračovať aj globálne otepľovanie a globálna zmena klímy, sa budú možno častejšie objavovať kulminačné roky.
Máme za sebou jednu z najsuchších zím za ostatných 200 rokov. Vy ste hovorili, že po minuloročnom strese pôjde populácia hraboša dole, no nemôže práve táto zima opäť naštartovať to zvyšovanie populácie.
Uvažujete dobre, ale ja by som rád uvádzal len fakty, ktoré sme doložili naším výskumom a s čím máme skúsenosti. Mohlo sa však stať, že tým, že posledná zima bola najsuchšia, bolo decimovaných menej jedincov a tým pádom viac samcov a samíc môže v dobrej kondícii vstúpiť do tohto reprodukčného obdobia. S istotou to ale nevieme povedať, pretože po kulminačnom roku vždy nastáva kolaps populácie.
Poľnohospodári minulý rok dávali populačnú explóziu do súvisu so zakladaním biopásov. Ide o novú podmienku pre čerpanie ekoschém v novej poľnohospodárskej politike, ktorá začala platiť v roku 2023. Dá sa potvrdiť, že biopásy prispeli k minuloročnej populačnej explózii?
Biopásy sa začali zakladať na Slovensku v roku 2021. Ale kulminačné roky a premnoženia boli už aj predtým. Hraboš sa premnožoval aj pred biopásmi, či už v roku 2014, alebo v roku 2019. Takže ja by som to úplne do súvisu nedával.
Navyše, kolegovia v Dánsku aj v Španielsku robili výskum, kde sa snažili zistiť, či existuje vplyv biopásov na populácie hraboša poľného. Zistili, že takýto vzťah nie je preukázateľný, teda že biopásy nevplývajú pozitívne na nárast populácie hraboša poľného. Keďže stredná Európa má predsa len trochu iné podmienky ako južná či severná Európa, tak by sme to chceli experimentálne potvrdiť aj u nás na Slovensku.
To znamená, že by ste skúmali, aká je populácia na poliach s biopásmi a aká je na poliach, kde biopásy nie sú?
Presne. Vybrali by sme si nejaké modelové územia, jedno by bolo s biopásmi, druhé bez. Na nich by sme pozorovali populáciu hraboša. Samozrejme, z výskumného hľadiska je potrebné mať viacero takýchto plôch, ale to všetko vyžaduje samozrejme aj podporu a financovanie zo strany štátu.
Argument poľnohospodárov je, že hraboše sa v biopásoch môžu skrývať. Treba povedať, že v biopásoch poľnohospodári majú obmedzené možnosti manažmentu. Biopás má totiž vytvoriť priestor pre život v poľnohospodárskej krajine, ktorá je jednoliata. Nemôžu tam používať postreky, majú obmedzené aj mechanické zásahy. Nie je teda pravda, že biopás je naozaj oázov pre hraboša, kde sa môže skryť, aj keď poľnohospodár chce regulovať jeho stav?
Treba brať do úvahy aj určité ekologické vzťahy, ktoré v krajine existujú. Poľnohospodárska krajina je trošku umelý typ ekosystému, lebo do neho výrazne zasiahol človek. Napriek tomu je tam možné život trošku prinavrátiť.
Leitmotív biopásov bol trošku iný. Začali sa podporovať preto, aby sa vytvoril priestor pre množenie predátorov. Na to často zabúdame, že biopásy majú plniť úlohu vtedy, keď na tých ostatných agrocenózach nič nie je, keď sú sterilné, bez nejakých poľnohospodárskych plodín. Vtedy má biopás byť útočisko nie pre hraboša, ale práve pre všetky predátory, ktoré sú na hraboša potravne viazané. Biopásy my podľa mňa mohli pozitívne vplývať na populácie dravcov, napríklad drobných šeliem, ako sú lasice, kuny.
Čiže nejde o ideálne miesto na úkryt pre hraboša?
Samozrejme, aj pre hraboša je to úkryt, ale zároveň tam má aj svojich predátorov. Zahraniční výskumníci potvrdili, že signifikantný vplyv na populáciu nebol zistený. Treba to už len experimentálne overiť aj v našich podmienkach.
Existujú vedecké poznatky o tom, ktoré poľnohospodárske postupy prispievajú k populačnej explózii hraboša, alebo naopak, aké postupy túto populáciu obmedzujú?
Stav poľnohospodárskej krajiny, aký máme na Slovensku, je dlhodobo nevyhovujúci z ekologicko-environmentálneho hľadiska. Keď idete autom od Nitry smerom do Bratislavy, tak vidíte, ako tá krajina vyzerá. Sú to jednoliate monokultúry, veľké lány polí, bez stromoradia, bez remízok. Častokrát tendencia poľnohospodára je zorať pole až po okraj cesty, nenechať nič na náhodu, lebo by tým prišiel o časť úrody.
Ale je to dvojsečná zbraň, pretože tým nevytvoríme podmienky pre predátory. Potom v kulminačnom roku musia poľnohospodári vrážať veľké peniaze a veľa energie na likvidáciu škodcu. Sú s tým spojené jednak samotné škody na úrodách poľnohospodárskych plodín, ale aj financie, ktoré vkladajú na likvidáciu, to znamená na chemizáciu a na rodenticídy, ktoré používajú.
Ako by to teda malo vyzerať?
Treba nájsť zlatú strednú cestu – vytvoriť podmienky aj pre život necieľových druhov. To znamená podporiť mimoprodukčnú schopnosť a potenciál poľnohospodárskej krajiny. A to sa dá len tým, že tie veľké poľné bloky rozdelíme na menšie úzkopásové polia, kde dáme rôzne typy plodín.
Zo všeobecnej ekológie škodcov je známe už stovky rokov, že keď je niečo monokultúrne, je tam väčší potenciál k tomu, že sa extrémne premnožia a napáchajú obrovské škody. Naproti tomu, keď je niečo diverzifikované, pestré, tak aj tie vzťahy sú tam komplexnejšie a škodca si toľko nedovolí, pretože má tam aj iných svojich predátorov.
Čiže na základe toho, čo hovoríte, ak chceme bojovať úspešne proti hrabošovi, potrebujeme ešte viac biopásov alebo iných krajinotvorných prvkov.
Áno, presne. Ako som povedal, je našu poľnohospodársku krajinu treba trošku spestriť a to vieme urobiť tak, že ju sfragmentujeme. Vysadíme tam stromoradia, remízky, čiže potenciálne úkryty pre predátorov, ktorí potom lovia hraboša a udržiavajú ho v takej početnosti, aby nespôsoboval veľké škody.
Ako sa poľnohospodári chránia? Čo je najúčinnejší spôsob boja proti premnoženému hrabošovi?
Najbežnejší spôsob medzi poľnohospodármi je použitie chemikálií, respektíve rodenticídov. Aktuálne sú dve látky, ktoré sa môžu používať: Ratron a Stutox. Ratron je novší, má menej aktívnej látky, ale zase nespôsobuje sekundárne škody na konzumentoch uhynutých hrabošov. V každom prípade použitie rodenticídov je až extrémny prípad. Nemal by sa používať bežne, ale keď má poľnohospodár veľké škody, potrebuje sa nejako brániť, tak používa práve rodenticídy.
Ďalší spôsob je podporovať biologickú ochranu. Už teraz častejšie možno vidieť na poliach drevené posedy v tvare písmena T. Častokrát máme obrovské lány poľa, kde dravý vták nemá odkiaľ číhať na hraboša a nemá odkiaľ útočiť. Pokiaľ tam nie sú stromy, sú dobrou alternatívou práve tieto posedy.
Ďalej vieme podporovať biologickú ochranu vyvesovaním umelých búdok pre hniezdenie dravých vtákov. Na Slovensku máme dvoch úplných špecialistov na hraboša poľného, ktorými sú sokol myšiar a myšiarka ušatá. Náš výskumný tím na Katedre ekológie a environmentalistiky počas tejto sezóny zistil, že jedna rodinka sokola myšiara počas hniezdenia za 70 dní zlikvidovala 600 jedincov hraboša. Vieme to presne, pretože tento údaj máme na základe kamerového snímania. Počas 70 dní tam bola kamera, ktorou sa sledoval každý jeden prinesený hraboš. Tieto čísla sú podľa mňa celkom dobrým argumentom na to, aby sa naozaj podporovala biologická ochrana.
Čiže čisto matematicky by premnožení hraboša bolo na jeden hektár treba tri až štyri rodiny, a je po probléme?
Áno, samozrejme to takto nefunguje absolútne, ale uvažujete správne. Odporúča sa, a my sa to snažíme poľnohospodárom radiť, že najlepšia je kombinácia viacerých možností, čiže integrovaný manažment škodcu.
Na likvidáciu hraboša je vhodná tiež hlboká orba. To sa zase stretáva v niektorých prípadoch s nevôľou, najmä v Trnavskom kraji. Ten je totiž v zrážkovom tieni a hlboká orba vysušuje pôdu.
Kolegovia z Česka tiež zistili, že účinné je aj používanie alebo výsadba takzvaných repelentných plodín. To sú tie, ktoré hrabošovi nechutia, prípadne mu spôsobujú nejaké tráviace ťažkosti. Hraboš takéto plodiny potom odmieta a vyhýba sa im. K repelentným rastlinám patrí napríklad ľan, konope alebo levanduľa. Čiže keby sa popri bežných plodinách robili takéto pásy, tak môžu zabrániť šíreniu hraboša na ďalšie pozemky.
V akom stave je monitoring hraboša na Slovensku? Vy ho zrejme neviete robiť na celom Slovensku, zameriavate sa na Trnavský kraj. Ale má štát alebo poľnohospodárske združenia údaje, aký je tlak v celom území?
Musím otvorene povedať, že monitoring hraboša poľného na Slovensku je vo veľmi zlom stave. My sme na základe priateľských vzťahov začali spolupracovať s RPPK Trnava. Za celé to obdobie sme ale neboli nijak finančne podporení. Monitoring, ktorý robíme, je teda taký „samizdatový“, pretože je nepostačujúci a my ho realizujeme len z výskumnej zvedavosti, pretože nás to baví a sme zvedaví, ako sa situácia s hrabošom bude vyvíjať.
My ho robíme len v Trnavskom kraji na štyroch modelových územiach, čo je naozaj nepostačujúce. K tomu, aby sa monitoring realizoval systémovo, je jednoznačne potrebná podpora štátu.
Náš výskumný tím bol pripravený do toho vložiť viac energie. Od roku 2016 sme pripravili šesť väčších výskumných projektov cez výzvu Výskum a inovácie či Agentúru pre podporu vedy a výskumu (APVV). Všetky projekty boli zamietnuté. Zazneli aj argumenty, že Univerzita Konštantína Filozofa takýto výskum nemá čo robiť a je to záležitosť Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. My však máme už desaťročné skúsenosti s monitoringom hraboša poľného a 25-ročné skúsenosti so štúdiom ekológie drobných cicavcov, takže je to zvláštny argument.
V roku 2023 sme konečne získali projekt v hodnote 200 tisíc eur z Programu rozvoja vidieka. Potom ale nastal problém s podpisom zmluvy na Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Až teraz, na začiatku roku 2025, nás kontaktovali, či by sme predsa len do júna 2025 nespravili tento projekt nedodali výsledky. S tým sme nesúhlasili, pretože sme mali v pláne robiť výskumné experimenty, ktoré sú náročné na čas, potrebovali by sme minimálne dve sezóny.
Uvediem ešte jeden príklad, ktorý je tiež pre Slovensko typický. V roku 2023 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pre monitoring schválilo finančnú dotáciu 70 tisíc eur. Paradoxne sme ju ale nedostali my, ale iná inštitúcia, ktorá s problematikou hraboša poľného ani drobných cicavcov všeobecne nemá žiadne skúsenosti (Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, pozn. red.).
Explóziu hraboša sme mali minulý rok. Znamená to, že tú ďalšiu môžeme očakávať v roku 2029?
Počítate správne, pravdepodobne áno. V súvislosti s globálnou zmenou klímy sa však možno kulminačné roky budú opakovať častejšie. Treba to sledovať. Bolo by veľmi vhodné, keby sa aj predstavitelia štátu zamysleli a do monitoringu hraboša poľného vložili peniaze, pretože je to problém, ktorý sa nedá prehliadať. Hraboš poľný tu bude, bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nie. Našou úlohou je len udržať ho v takej populačnej hustote a početnosti, aby sme vedeli so svojou činnosťou koexistovať vedľa seba.
Problém je aj to, že táto téma je pre médiá a pre všetky zainteresované strany zaujímavá len raz za päť rokov. Vždy sa o hrabošovi rozprávame len v tom kulminačnom roku. Je ale dobré k tomu pristupovať komplexne a systémovo.
