Progresívci aj liberáli chcú rovnosť, Saska ale nie cez Brusel

Podľa strany SaS nepatria otázky rovnosti do rúk Európskej únie, v čom sa zhodne s KDH. Ukazuje to analýza portálu EURACTIV Slovensko, ktorý sa strán pýtal na definíciu znásilnenia, nenávisť ako eurozločin a práva dúhových rodín.

Strany Progresívne Slovensko aj Sloboda a solidarita sa pred eurovoľbami hlásia k rovnosti práv. Rozdiel medzi týmito stranami sa však prejavuje v spôsobe, akým to chcú dosiahnuť. Vyplýva to z analýzy predvolebných programov, vyjadrení a hlasovaní v europarlamente portálu EURACTIV Slovensko.

Kým progresívci v ankete hovoria, že by podporili jednotnú definíciu znásilnenia, cezhraničné uznávanie rodičovstva aj zaradenie nenávistných činov medzi eurozločiny, Saska na tieto otázky hovorí „skôr nie“.

Podobné témy by sa podľa nej vôbec nemali riešiť na európskej úrovni. V tom sa zhodne s KDH a Republikou. Tieto strany však hlasujú aj proti uzneseniam na podporu rovnosti práv LGBTI+ ľudí.

Z analýzy ďalej vyplýva, že strana SaS dáva veľký dôraz na hodnotenie efektivity projektov pre marginalizované komunity. Z tohoto dôvodu sa liberáli dokonca zdržiavajú pri hlasovaniach v europarlamente.

Pri rovnosti ľudí so zdravotným postihnutím je zhoda naprieč politickým spektrom. Podrobnejšie sa k téme vyjadruje iba SaS, ktorá má jediná detailnejší predvolebný program.

Strany Smer a Hlas tento rok nezareagovali na anketu portálu EURACTIV Slovensko, ani nemajú predvolebný program. Pri Smere sa dá aspoň pozrieť na hlasovania.

Zaujímavosťou je, že europoslanci za Smer hlasovali za väčšinu dúhových uznesení v predchádzajúcom volebnom období. Politici Smeru pritom mali v minulosti voči LGBTI+ komunite výrazne negatívne postoje.

Veľkou neznámou zostáva politika strany Hlas.

Sex bez súhlasu? Znásilnenie

Nedoriešenou iniciatívou EÚ v otázke rovnosti žien je vytvorenie spoločnej európskej definície znásilnenia ako sexuálneho aktu bez súhlasu. Viaceré členské krajiny, vrátane Slovenska, totiž znásilnenie podmieňujú napríklad prítomnosťou fyzického násilie alebo jeho hrozby. Na Slovensku dokonca stále podľa oficiálnej definície môže byť znásilnená iba žena.

Z európskej verzie Istanbulského dohovoru tento nápad vypadol, pretože ho podporilo iba 13 členských krajín. Nie je však vylúčené, že sa dostane na rokovací stôl znovu.

Jediná strana, ktorá tento nápad podporuje, je Progresívne Slovensko, ktoré odkazuje, že sa takúto definíciu snaží presadiť aj na národnej úrovni.

Strana SaS síce podporuje presadenie tejto definície na Slovensku, celoeurópskej definícií však hovorí „skôr nie“ s tým, že je proti vymáhaniu „one size fits all“ v členských štátoch, ktoré majú iné „historické, kultúrne aj legislatívne korene“.

Republika hovorí nie s tým, že nevidí dôvod, prečo by sa táto téma mala riešiť na európskej úrovni. KDH je tiež proti a odkazuje právnu analýzu, podľa ktorej na takýto krok EÚ nemá kompetencie.

V tejto veci však existujú rôzne právne výklady. KDH sa odkazuje na poradnú právnu analýzu pre Radu EÚ. Právna analýza europarlamentu však hovorí, že EÚ by mohla zaradiť znásilnenie na zoznam eurozločinov a na základe tohto kroku by mohla prijať spoločnú definíciu. Tento postup presadzujú aj progresívci.

Strany Smer a Hlas na otázky neodpovedali.

Rodič v jednej krajine EÚ, rodič vo všetkých

V rodinnej politike má Európska únia iba obmedzené kompetencie. Na akúkoľvek zmenu v tejto oblasti by bolo treba súhlas každej jednej členskej krajiny EÚ.

Momentálne je jediným realistickým návrhom v oblasti LGBTI+ práv snaha o cezhraničné uznávanie rodičovstva. Európska komisia tento návrh predložila s tým, že dúhové rodiny dnes nemajú rovnaké právo na život v akejkoľvek krajine EÚ, ak im rodičovstvo uznané v krajine pôvodu ostatné členské krajiny neuznajú.

Z analyzovaných strán tento návrh jednoznačne podporilo iba Progresívne Slovensko. „Považujeme za neprípustné, keď prekročením hranice niektorých štátov dieťa stráca právnu ochranu, ktorú mu zabezpečuje jeho legitímne ukotvený vzťah k svojim rodičom, respektíve jednému z nich,“ odkazujú progresívci.

Strana Sloboda a Solidarite hovorí aj tomuto návrhu „skôr nie“. Svoj postoj vysvetľujú tým, že „prílišný tlak na harmonizáciu“ v rodinných, etických a hodnotových otázkach by viedlo k sporom, odstredivým trendom a ohrozuje samotnú existenciu EÚ. Na národnej úrovni je však za registrované partnerstvá vrátane adopcií.

Jednoznačne proti sú politici z KDH aj Republiky. „Samozrejme, vydávanie dokladov či vybavovanie administratívnych úkonov v cezhraničných prípadoch, ktorými bol odôvodňovaný návrh nariadenia o uznávaní rodičovstva, musí byť zabezpečené,“ odkazujú kresťanskí demokrati s tým, že na to EÚ môže využiť existujúce nástroje.

Súdny dvor EÚ v nedávnom rozhodnutí voči Bulharsku povedal, že krajina musí vydať cestovný doklad dievčatku, ktoré má dve mamy a jedna z nich je Bulharka, bez ohľadu na to, ktorá zo žien je jej biologickou matkou. Bulharsko rozhodnutiu nevyhovelo.

Toto rozhodnutie však nepomôže v žiadnej inej situácií okrem cestovania. Dúhové rodiny, ktoré by sa chceli presťahovať na Slovensko, by aj naďalej nemali právo dediť alebo nahliadať do zdravotnej dokumentácie. To by návrh na cezhraničné uznávanie rodičovstva riešil, vrátane ďalších práv pri vzdelávaní alebo opatrovníctve.

Smer na otázky portálu EURACTIV Slovensko neodpovedal. Europoslankyňa Monika Beňová sa pri správe o európskom uznávaní rodičovstva zdržala. Katarína Roth Neveďalová hlasovala proti.

Nenávisť ako eurozločin

Iniciatíva, ktorá by mohla zvýšiť ochranu pre viacero skupín čeliacim útokom, je zaradenie nenávistných prejavov a trestných činov medzi eurozločiny. To by mohlo pomôcť k harmonizácii ich vyšetrovania aj stíhania v rámci EÚ.

Eurokomisia tento nápad navrhla ešte v roku 2021. Členské štáty však k prijatiu takéhoto kroku nepristúpili.

Iniciatíva by mohla zvýšiť ochranu napríklad LGBTI+ osobám, z ktorých ma podľa prieskumov skúsenosť s nenávistným útokom desať percent. Aj rómski respondenti zažívajú vyššiu mieru násilia motivovaného nenávisťou a až 88 percent takýchto útokov nie je nahlásených.

Špeciálne ohrození sú ľudia, ktorí sú členmi viacerých skupín naraz – napríklad u ženách inej ako bielej farby pleti je až o 84 percent vyššia pravdepodobnosť, že budú spomenuté v urážlivých alebo „problematických“ príspevkoch na sociálnej sieti X (bývalý Twitter).

Podľa štúdie Európskej komisie zdravotné postihnutie nie je chránenou charakteristikou pre účely nenávistného prejavu alebo zločinu na základe nenávisti. Podľa údajov zo Španielska je však každý piaty trestný čin z nenávisti spáchaný na osobách so zdravotným postihnutím.

Aj táto iniciatíva má podporu iba u PS. SaS znovu odpovedala „skôr nie“ s odkazom na princíp subsidiarity. KDH hovorí nie, pretože podľa nej hrozia „zásahy do slobody prejavu a zo strachu vyplývajúca autocenzúra občanov“. Hnutie Republika odpovedalo tiež zamietavo.

„Robiť z kritiky a následného ,pocitu ublíženia‘ dôvod na trestné stíhanie je neprípustné,“ odkazuje Republika.

Podpora rovnosti práv

LGBTI+ komunity

Europoslanci môžu ďalej vyjadriť podporu LGBTI+ komunite hlasovaním za uznesenia, ktoré vyzývajú členské štáty, ale aj krajiny mimo EÚ, k väčšiemu rešpektu.

Europoslanci za PS podporili všetky uznesenia z predchádzajúceho volebného obdobia.

Strana SMER a SaS majú pri podpore dúhových uznesení vyrovnané skóre. Obe strany podporili štyri uznesenia a pri jednom boli ich europoslanci a europoslankyne rozdelení.

V oboch prípadoch išlo o hlasovanie o verejnej diskriminácii a nenávistných prejavoch proti LGBTI osobám.

Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá neskôr z SaS strany vystúpila zahlasovala za, ale Eugen Jurzyca sa pri hlasovaní zdržal, pretože návrh podľa neho obsahoval zásahy do „právomocí členských štátov v kultúrnych otázkach“.

V strane Smer hlasovala za europoslankyňa a líderka kandídátnej listny na rok 2024 Monika Beňová. Europoslanec Miroslav Číž, ktorý zomrel v roku 2022, sa pri hlasovaní zdržal.

Europoslanci za KDH ani Republiku nepodporili ani jedno uznesenie na podporu LGBTI+ práv.

Strana Hlas na anketu portálu EURACTIV Slovensko nereagovala. Líder Hlasu Peter Pellegrini v septembrovej kampani síce varoval pred nenávistnými vyjadreniami voči LGBTI+ komunite, v popise zdieľaného videa však riešenie týchto tém označil za „vymyslený problém“.

Ľudí s rómskym pôvodom

Pri hlasovaniach o uzneseniach kritizujúcich diskrimináciu Rómov a situáciu v osadách je medzi slovenskými europoslancami väčšia zhoda.

Správu o vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov a boji proti negatívnym postojom voči osobám rómskeho pôvodu v Európe podporilo až desať slovenských europoslancov. Proti bol Milan Uhrík z Republiky a zdržali sa dvaja. Prvým z nich bol Eugen Jurzyca z SaS (ECR).

„Správa navrhuje, aby bola prijatá nová smernica o rovnosti a začlenení Rómov. Vítam návrh na záväzné požiadavky týkajúce sa pokroku, obávam sa však, že pre nepresný záber cieľov to zase skončí tak, že sa dajú peniaze na projekty, ktoré sú len zbožným želaním a o 10 rokov budeme tam, kde sme teraz,“ vysvetľoval svoje hlasovanie Jurzyca.

Zdržal sa aj Ivan Štefanec z KDH (EPP), vo vysvetlení však vyjadril podporu začleňovaniu Rómov.

Podobná bola situácia pri návrhu uznesenia o situácii Rómov žijúcich v osadách v EÚ z roku 2022. Správa bola reakciou na návštevu delegácie europarlamentu na Slovensku.

„Nesúhlasím s návrhom, aby sa samosprávam, ktoré doteraz problém sociálne vylúčených skupín nedokázali vyriešiť, mohol zamedziť prístup ku všetkým eurofondom,“ odkázal Jurzyca, ktorý sa znovu zdržal. Tiež je proti peniazom na projekty „bez dôrazu na výsledky a efektívnosť“. Ako príklad uviedol projekty na digitálne vzdelávanie Rómov žijúcich v osadách a do digitálnej infraštruktúry.

ľudí so zdravotným postihnutím

Takmer úplná zhoda bola pri uzneseniach o Európskom preukaze zdravotného postihnutia aj o európskej stratégií pre ľudí so zdravotným postihnutím po roku 2020. Pri tej sa zdržal iba europoslanec Miroslav Radačovský (Slovenský patriot, nezaradený).

Kandidátne listiny a predvolebné programy

Dve analyzované strany – SaS a PS – majú na kandidátkach 47 percentný podiel žien. Sú to však dve odlišné strany, ktorých kandidátku vedú ženy – Monika Beňová za Smer a Miriam Lexmann za KDH.

Kandidát za stranu Hlas Ján Ferenčák síce vystúpil v europarlamente s prejavom na podporu rodovej rovnosti s tým, že „účasť žien na všetkých aspektoch verejného a politického života posilní a ochráni demokraciu“. Hlas má však na kandidátke iba štyri ženy z pätnástich kandidátov, prvá kandidátka je až na štvrtom mieste.

Detailný predvolebný program v tomto období predstavila iba strana Sloboda a Solidarita. Liberáli chcú presadzovať rovnaké pracovné podmienky pre ženy po návrate z rodičovskej alebo materskej dovolenky, zosúladenie súkromného a pracovného života aj odstraňovanie diskriminácie matiek pri výpočte dôchodku.

V programe má SaSka aj potrebu auditu a pravidelného vyhodnocovania efektivity vynaložených finančných prostriedkov pre vylúčené rómske komunity.

SaS sa venuje aj téme rovnosti osôb so zdravotným postihnutím. Ako problém identifikuje v prvom rade chýbajúce a neporovnateľné údaje medzi jednotlivými členskými štátmi. Kvóty pre zamestnávateľov však považuje za neefektívne. Aj tu SaS zdôrazňuje efektívnosť zavádzaných opatrení.