Gruzínsko zmietajú masové protesty proti vláde, sankcie proti nej už ohlásilo Pobaltie a zvažuje ich aj EÚ. Podľa bývalého gruzínskeho diplomata je jedinou cestou zo súčasnej krízy vyhlásenie nových volieb. Akademik zo štátnej univerzity zase hovorí, že v krajine došlo „k bodu zlomu“. Hlavné mesto Tbilisi a ďalšie gruzínske mestá sú už niekoľko dní dejiskom […]
Menej ako 1 min. min.
Gruzínsko zmietajú masové protesty proti vláde, sankcie proti nej už ohlásilo Pobaltie a zvažuje ich aj EÚ. Podľa bývalého gruzínskeho diplomata je jedinou cestou zo súčasnej krízy vyhlásenie nových volieb. Akademik zo štátnej univerzity zase hovorí, že v krajine došlo „k bodu zlomu“.
Hlavné mesto Tbilisi a ďalšie gruzínske mestá sú už niekoľko dní dejiskom masových protestov, ktoré niektorí pozorovatelia začínajú prirovnávať k ukrajinskému majdanu. Viedlo k nim rozhodnutie premiéra Iraklia Kobachidzeho z minulého štvrtka prerušiť prístupové rokovania s EÚ do roku 2028.
V krajine s 3,7 miliónmi obyvateľmi dosahuje podpora vstupu do EÚ až 80-percentnú podporu. Vláda strany Gruzínsky sen je však dlhodobo kritizovaná, že v rozpore s tým presadzuje čoraz proruskejšiu a autoritatívnejšiu politiku. Za posledný rok napríklad prijala kontroverzné zákony o zahraničných agentoch aj „LGBTI+ propagande“, ktoré platia aj v Rusku.
Rozhodnutie vlády prerušiť prístupové rokovania s EÚ prišlo len mesiac po parlamentných voľbách, z ktorých s výrazným náskokom vzišiel víťazne práve Gruzínsky sen. Voľby však sprevádzalo množstvo podozrení z manipulácií, nátlaku na občanov a duplicitného hlasovania.
Opozičné strany preto odmietli zasadnúť do nového parlamentu a spolu s prozápadnou prezidentkou Salome Zurabišvili označili vládu za nelegitímnu. Európsky parlament taktiež vyzval na konanie nových transparentných volieb.
Pozastavenie cesty do EÚ mnohí demonštranti na videách zahraničných agentúr označujú za „poslednú kvapku“. Do ulíc odvtedy začali prúdiť tisícky demonštrantov a vývoj naznačuje, že odpor sa rozširuje po celej krajine.
Sankcie pre násilné protesty
Gruzínske úrady podľa agentúry Reuters informujú o protestoch už v najmenej ôsmich mestách, vrátane Batumi či Stalinovho rodného mesta Gori. Opozičná televízna stanica Formula odvysielala zábery, na ktorých ľudia v 20-tisícovom meste Chašuri v strednom Gruzínsku hádžu vajcia na miestnu kanceláriu Gruzínskeho sna.
Gruzínska tlačová agentúra Interpress uviedla, že v meste Poti demonštranti zablokovali prístupovú cestu do najvýznamnejšieho obchodného prístavu krajiny.
Z množstva videozáznamov vyhotovených na demonštráciách vidno, ako medzi policajnými zložkami a protestujúci dochádza k vážnym potýčkam. Policajti používajú proti demonštrantom slzotvorný plyn, vodné delá, a niektoré záznamy priamo ukazujú aj fyzické násilie – okrem iného kopanie účastníkov na zemi. Protestujúci odpovedajú aj hádzaním zábavnej pyrotechniky či stavaním barikád.
Gruzínske ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že v noci na utorok počas protestov utrpelo zranenia 26 ľudí. Zatknutých ich bolo už vyše stovky. Gruzínsky premiér Kobachidze napriek tomu odmieta kritiku Spojených štátov, ktoré odsúdili použitie „neprimeranej sily“ voči demonštrantom.
Pre násilie na protestoch sa už rozhodli uvaliť sankcie na politických lídrov Gruzínska Pobaltské krajiny. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas avizovala, že sankcie zvažuje aj Únia. Ostáva však otázne, či by sa na nich zhodlo všetkých potrebných 27 štátov, keďže maďarský premiér Viktor Orbán prišiel po ohlásení výsledkov do Tbilisi pogratulovať Kobachidzemu osobne.
We stand with the Georgian people and their choice for a European future.
We condemn the violence against protesters & regret signals from ruling party not to pursue Georgia’s path to EU and democratic backsliding of the county.
This will have direct consequences from EU side.
— Kaja Kallas (@kajakallas) December 1, 2024
„Úprimne, je veľmi únavné sledovať, ako naša vláda nepočúva, čo si ľudia želajú,“ povedal protestujúci Nikoloz Miruašvili pre agentúru Reuters. „Som tu z prostého dôvodu – aby som bránil svoju európsku budúcnosť a demokraciu v mojej krajine.“
Niekdajší gruzínsky diplomat Giorgi Badridze pre Deutsche Welle uviedol, že „jedinou cestou zo súčasnej krízy je usporiadanie nových volieb“.
„Ideálnym scenárom by bolo, keby Gruzínsky sen ustúpil a súhlasil s požiadavkami prezidentky, opozície a našich západných partnerov. A teda, usporiadal by nové spravodlivé a slobodné voľby, na ktorých priebeh by dohliadali naši medzinárodní partneri,“ uviedol.
Hovorí, že je takmer „bezprecedentné“, koľko ľudí chodí do ulíc nielen v Tbilisi, ale aj ďalších mestách. „Ak chce Gruzínsko ostať naďalej nezávislým demokratickým štátom, tak ľudia to teraz musia dať hlasne najavo,“ dodal.
Akademik Ghia Nodia z gruzínskej štátnej univerzity Ilia pre BCC uviedol, že v Gruzínsku začala prevládať emócia „teraz alebo nikdy“. „Gruzínci vnímajú, že súčasná vláda sa ich v podstate snaží vtiahnuť do ruskej sféry vplyvu a spraviť z ich krajiny autokraciu. Ide jednoducho o bod zlomu,“ uviedol.
Podobne sa v rozhovore pre Euractiv Slovensko pred parlamentnými voľbami vyjadrila aj Nodiova kolegyňa Tamar Gurchiani.
„Ak v týchto voľbách zvíťazia proruské sily, bude to znamenať pomalú smrť pre gruzínsku nezávislosť a gruzínsku štátnosť ako takú. Pre nás toto nie sú len nejaké obyčajné voľby. Ide o existenčnú krízu,“ povedala akademička v októbri s tým, že Gruzínci sú v „bojovom móde“.
Evergreen zahraničného vplyvu
Slová Gurchiani dokazujú aj činy zamestnancov štátnej správy. Stovky gruzínskych diplomatov a štátnych úradníkov sa podpísali pod otvorený list, v ktorom kritizovali pozastavenie rokovaní s EÚ. Argumentovali, že je protizákonné, keďže cieľ vstúpiť do Únie je zakotvený priamo v gruzínskej ústave. Viacerí diplomati na protest aj ohlásili koniec vo svojich funkciách.
Gruzínske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že cudzie štáty sa snažia „zasahovať do fungovania inštitúcii suverénneho štátu“ a takéto konanie je neprijateľné.
Podobnú rétoriku použil aj gruzínsky premiér. Na tlačovej konferencii tvrdil, že „za posledné štyri roky zažili dva neúspešné pokusy o revolúciu financované zo zámoria“.
„Zlyhá aj tretí pokus. V Gruzínsku nebude žiaden majdan. Všetci viete, čo priniesol Ukrajine, nuž a niektorí ľudia si toto chcú zopakovať. Ale dnešné Gruzínsko nie je Ukrajinou z roku 2013,“ dodal.
Dianie v Gruzínsku pozorne monitoruje aj Rusko. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, známy svojou mimoriadne ostrou rétorikou, uviedol, že v Gruzínsku dochádza k pokusu o revolúciu. Na Telegrame napísal, že Gruzínsko „sa rúti po ukrajinskej ceste do temnej priepasti“. Podľa neho sa „takéto záležitosti zvyčajne končia veľmi zle“.
Keď v roku 2014 vyvrcholila na Ukrajine „Revolúcia dôstojnosti“ známa ako Euromajdan, Rusi využili nestabilitu v štáte na anektovanie Krymu a podporu proruských separatistov na ukrajinskom Donbase.
