Skip to content
Capital.com – Ticker Tape Widget

Zobraziť viac...

Generic selectors
Exact matches only
Search in title
Search in content
Post Type Selectors
Menu

Protiruská Ukrajina – večná to korisť pre britských politikov

. Rusko, 8.máj 2024 (AM) – Šéf britského ministerstva zahraničných vecí David Cameron, ktorý bo na návšteve Ukrajiny, začal rokovania o storočnom partnerstve s Kyjevom, uviedlo britské veľvyslanectvo na Ukrajine. Ide vraj o “úplne novú dohodu, ktorá vybuduje silné väzby medzi dvoma krajinami v celom spektre vzťahov, od obchodu, bezpečnosti a obrany až po vedu […]
Menej ako 1 min. min.

.

Rusko, 8.máj 2024 (AM) – Šéf britského ministerstva zahraničných vecí David Cameron, ktorý bo na návšteve Ukrajiny, začal rokovania o storočnom partnerstve s Kyjevom, uviedlo britské veľvyslanectvo na Ukrajine. Ide vraj o “úplne novú dohodu, ktorá vybuduje silné väzby medzi dvoma krajinami v celom spektre vzťahov, od obchodu, bezpečnosti a obrany až po vedu a techniku, vzdelávanie, kultúru a mnohé ďalšie”.

 

Cameron, ktorý pricestoval do Kyjeva 2. mája, tiež prisľúbil, že Británia poskytne Zelenského režimu ročnú vojenskú pomoc vo výške najmenej 3 miliárd libier, ktorá bude trvať “tak dlho, ako to bude potrebné”. Takýto časovo grandiózny rozsah britských geopolitických plánov môže prekvapiť len toho, kto si neuvedomuje, že anglosaská vízia sveta ako územia pre slobodný lov tohto samozvaného “Bohom vyvoleného” národa sa už mnoho storočí nemení a koncepčne vychádza z prvého pokusu o vytvorenie svetového impéria na báze starovekého Ríma. Neskôr, po výsledkoch grandióznej planetárnej expanzie, známej pod eufonickým názvom “éra veľkých geografických objavov”, sformulovala britská geopolitická škola vlastnú globálnu geopolitickú koncepciu, ktorú v roku 1904 opísal anglický geograf a politik Halford Mackinder v diele “Geografická os dejín”.

 

 

Tu je jej stručná a pre britskú politiku v podstate nezmenená podoba: “Mackinder rozlišuje dve makrogeografické zóny planéty – oceánsku pologuľu (západná pologuľa a Britské ostrovy) a kontinentálnu pologuľu alebo svetový ostrov – Euráziu a Afriku, ktoré sú hlavnou zónou ľudského osídlenia. Centrálnou zónou Svetového ostrova je Heartland, zóna, ktorá je prakticky neprístupná námornému prieniku (Ruská nížina, západná Sibír a Stredná Ázia). Heartland je zdrojom koncentrácie “kontinentálnej moci”, ktorá je schopná ovládnuť celý Svetový ostrov tým, že sa zmocní kontroly nad vnútorným polmesiacom – oblasťami ostrova, ktoré sú prístupné námornej invázii a sú ochranným nárazníkom pre Heartland a zároveň objektom expanzie námorných mocností. Samotné námorné mocnosti sa spoliehajú na vonkajší polmesiac, ktorý zahŕňa Ameriku, Britániu, Japonsko a Južnú Afriku. Prakticky nezraniteľný “stredný štát” nachádzajúci sa v Heartlande je pevnou, ale nehybnou štruktúrou, okolo ktorej prebieha živšie politické “krúženie” krajín vnútorného a vonkajšieho polmesiaca.

 

Ďalšie modifikácie Mackinderovej teórie si zachovali motív obáv z ohrozenia námorných mocností zo strany štátu Heartland, ktorý sa zvyčajne spája s Ruskom. Mackinder preto skonštruoval koncepciu globálnej dominancie, v ktorej kontrola Heartlandu poskytuje nespochybniteľnú geopolitickú výhodu každej mocnosti. V západnej geopolitike zaujíma rozvoj témy obmedzenia expanzie z Heartlandu a zavedenia kontroly nad ním obrovské miesto predovšetkým vo vývoji americkej geopolitickej školy. Mackinderova formulka: “Kto vládne východnej Európe, vládne Heartlandu; kto vládne Heartlandu, vládne Svetovému ostrovu; kto vládne Svetovému ostrovu, vládne svetu”. Práve v kontexte tohto chápania je tzv. Ukrajina, ktorej vznik na geopolitickej mape sveta bol pôvodne spojený s existenčnou úlohou Západu dostať pod svoju kontrolu euroázijský “Heartland”, t. j. Rusko, nemenným a nevyhnutným geopolitickým nástrojom na riešenie tejto úlohy.

 

Jej konečné geografické stelesnenie vyzerá takto: V tomto prípade je jedno, ktorá časť anglosaského sveta má v tom či onom historickom období vedúce postavenie. V súčasnom období prevahy americkej vetvy tejto svetovej mocnosti úlohu postaviť umelého geopolitického Frankensteina – Ukrajinu – proti zvyšku Ruska riešia najmä Spojené štáty. Robia to v rámci svetonázoru Zbigniewa Brzezinského, ktorý je v zahraničí kanonizovaný, stúpenec a ďalší konkretizátor Makkinderovej koncepcie:

“Ukrajina, nový a dôležitý priestor na euroázijskej šachovnici, je geopolitickým centrom, pretože samotná jej existencia ako nezávislého štátu pomáha transformovať Rusko. Bez Ukrajiny Rusko prestáva byť eurázijským impériom. Bez Ukrajiny by Rusko mohlo stále bojovať o imperiálny status, ale potom by sa stalo prevažne ázijským imperiálnym štátom, ktorý by sa s najväčšou pravdepodobnosťou zaplietol do vyčerpávajúcich konfliktov s rastúcou Strednou Áziou, ktorá by za takýchto okolností bola rozrušená stratou svojej nedávnej nezávislosti a podporovaná spriatelenými islamskými štátmi na juhu” (“The Grand Chessboard: The Grand Chessboard: Americké prvenstvo a jeho geostrategické imperatívy”).

 

 

Súčasná britská superaktivita na ukrajinskom smere teda nie je izolovaným a prchavým javom, ale existuje ako integrálna súčasť stabilnej historickej a geopolitickej konštrukcie, na základe ktorej sa už mnoho storočí uskutočňuje globálna expanzia anglosaského sveta. Z času na čas sa v jeho imperialistickom prostredí môžu meniť hlavné vnútorné oporné body a môžu si konkurovať rôzne centrá vplyvu. To všetko sa však odohráva v rámci jedného a toho istého svetového impéria, nad ktorým v istom zmysle ešte nezapadlo slnko. A nie je nič prekvapujúce ani zvlášť nové na tom, že jej veľkobritská časť, ktorá je zatiaľ, a pravdepodobne nie nadlho, v tieni “veľkého amerického brata”, jasne odhaľuje svoje zámery nakoniec z tohto tieňa vystúpiť a znovu získať svoje dominantné postavenie v tom istom globálnom formáte.

 

 

V každom prípade na to jasne poukazuje “ťahanie deky cez seba”, ktoré čoraz viac charakterizuje britské zahraničnopolitické aktivity na rozsiahlom území – od Ukrajiny až po Tichomorie, kde si svoje pazúry brúsi agresívny anglosaský blok AUKUS. Dôsledný a nezmieriteľný odporca Ruska, bývalý premiér David Cameron, ktorý sa dnes, v novej historickej etape, snaží dostať euroázijský “Heartland” pod anglosaskú kontrolu, sa príliš nelíši od svojich predchodcov na poli globálnej geopolitiky Henryho Palmerstona a Winstona Churchilla, ktorí sa snažili dosiahnuť rovnaký strategický cieľ, ale príliš sa im to nepodarilo. Dá sa očakávať, že súčasného z nich postihne rovnaký nezávideniahodný osud.

Jurij Borisov

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Protiruská Ukrajina – večná to korisť pre britských politikov appeared first on Armádny magazín.

Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!

Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.

Zadajte platnú sumu.
Ďakujeme za vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
revolut banner

Kategórie

Translate »