Dohoda o prímerí v pásme Gazy je prvou medzinárodnou iniciatívou tímu (zatiaľ nie administratívy) Donalda Trumpa. Samozrejme, bude sa to prezentovať ako obrovský úspech a 19. január nebol zvolený za dátum prímeria náhodou: Trumpova inaugurácia sa uskutoční nasledujúci deň pod heslom „Zastavil som jednu vojnu, zastavím aj ďalšiu.“ Niet pochýb o tom, že dohoda o […]
Menej ako 1 min. min.
Dohoda o prímerí v pásme Gazy je prvou medzinárodnou iniciatívou tímu (zatiaľ nie administratívy) Donalda Trumpa.
Samozrejme, bude sa to prezentovať ako obrovský úspech a 19. január nebol zvolený za dátum prímeria náhodou: Trumpova inaugurácia sa uskutoční nasledujúci deň pod heslom „Zastavil som jednu vojnu, zastavím aj ďalšiu.“
Niet pochýb o tom, že dohoda o Gaze bola dosiahnutá obrovským tlakom na Benjamina Netanjahua a jeho vládu. Trump sa pokúsil zvrátiť trend, ktorý sa v posledných rokoch stal pretrvávajúcim v americko-izraelských vzťahoch: vrtenie chvosta so psom. V tom zmysle, že kurz USA na Blízkom východe sa stal závislým od postavenia Izraela, ktorý bez americkej vojenskej a finančnej pomoci dokáže urobiť len málo.
Podarí sa mu to? Podmienky dohody o Gaze zatiaľ vyzerajú ako politická porážka židovského štátu: „Hamas“ zostáva v pásme ako politická autorita, izraelské jednotky sú stiahnuté z jeho územia a rukojemníci sú prepustení výmenou za prepustenie mnohonásobne viacerých palestínskych väzňov z izraelských väzníc. To nevyzerá veľmi ako presvedčivá porážka „Hamasu“, ktorú Netanjahu sľúbil svojim priaznivcom.
Ak budú splnené podmienky dohody, Benjamin Netanjahu by mohol čeliť vážnym vnútropolitickým problémom: ak sa donedávna staval ako víťaz nad „Hizballáhom“ a „Hamasom“, teraz sa mení na porazenú stranu. Preto existuje dôvod domnievať sa, že Izrael sa pokúsi dohodu narušiť. Netanjahu bude zároveň čeliť riziku zhoršenia vzťahov s novou americkou administratívou.
