Vláda Roberta Fica je po dvoch rokoch v polovici svojho funkčného obdobia. Je preto čas pozrieť sa, ako napreduje v plnení sľubov, ktoré dala v oblasti školstva. Od zvyšovania platov učiteľov, cez modernizáciu škôl, reformu kurikula až po inklúziu detí cudzincov, vláda prisľúbila zásadné zmeny. Niektoré z nich sa podarilo rozbehnúť, iné ostali len na […]
6 min.
Vláda Roberta Fica je po dvoch rokoch v polovici svojho funkčného obdobia. Je preto čas pozrieť sa, ako napreduje v plnení sľubov, ktoré dala v oblasti školstva.
Od zvyšovania platov učiteľov, cez modernizáciu škôl, reformu kurikula až po inklúziu detí cudzincov, vláda prisľúbila zásadné zmeny. Niektoré z nich sa podarilo rozbehnúť, iné ostali len na papieri.
1. Platy učiteľov
Vláda pri preberaní moci sľúbila každoročný rast platov učiteľov a odborných zamestnancov. Po dvoch rokoch sa tento záväzok naplnil len čiastočne.
Kým v roku 2024 sa mzdy nezvyšovali vôbec, prvé navýšenie prišlo až od septembra 2025, keď sa platy pedagógov aj nepedagogických pracovníkov zvýšili o sedem percent a ďalších sedem percent má nasledovať od januára 2026.
Podľa Slovenskej komory učiteľov je pozitívne, že k zvýšeniu dochádza aj v čase konsolidácie verejných financií. „Rezort školstva posledné dva roky robí konečne to, čo má – pokračuje v reformách a zároveň sa mu darí udržať rozpočet školstva udržateľný,“ hovorí člen komory Viktor Križo. Dodáva však, že platy učiteľov napriek rastu „stále zostávajú pod priemerom krajín OECD“.
Aj Združenie základných škôl Slovenska považuje zlepšenie platového postavenia učiteľov a riaditeľov za významný krok. „Navýšenie platov riaditeľov základných škôl predstavuje aspoň čiastočné uznanie ich zodpovednosti a pracovného zaťaženia,“ uviedla predsedníčka združenie Eva Horníková.
Zároveň však pripomína, že odmeňovanie v školstve stále nedosahuje úroveň, ktorá by profesiu stabilizovala.
Kritickejšie situáciu hodnotí Centrum vzdelávacích analýz. Analytik Michal Rehúš poukazuje na problém nedostatku učiteľov, no ministerstvo podľa neho rieši problém neefektívne „prostredníctvom regionálnych príspevkov a nedostatočného zvyšovania platov“.
Bez zásadnejšej valorizácie a zlepšenia podmienok sa podľa jeho slov jednoducho nepodarí pritiahnuť nové posily do systému.
Z pohľadu súčasných miezd navyše nárast len čiastočne kompenzuje straty z predchádzajúcich rokov. Inflácia sa v rokoch 2024 a 2025 pohybovala okolo štyri až päť percent, čo znamená, že septembrové navýšenie ich len dorovnáva.
Okrem toho aj medzinárodné porovnania OECD dlhodobo ukazujú, že slovenskí učitelia zarábajú približne o štvrtinu menej než ostatní vysokoškolsky vzdelaní pracovníci.
Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Pavel Ondek považuje ale návrh balíka na zvýšenie platov za férový. „Keď sa pozrieme na rozpočet, minister školstva dodržal memorandum a dosiahol navýšenie platov, ktoré sľúbil,“ povedal pre HN.
Zároveň však Ondek upozorňuje, že aj po zvýšení sú platy v školstve stále nedostatočne motivačné.
Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Róbert Chovanculiak taktiež upozorňuje, že budúcoročné zvýšenie platov bude na dlhší čas posledné.
„Vláda neplánuje v nasledujúcich rokoch zvyšovať mzdy na žiadnom stupni vzdelávania,“ dodal. Dôvodom je nepriaznivá situácia z hľadiska deficitu a narastajúceho zadlženia.
2. Zníženie investičného dlhu
V programovom vyhlásení rezort spomína potrebu znižovať investičný dlh v školstve a obnoviť zanedbanú infraštruktúru. Po dvoch rokoch sa však ukazuje, že tento cieľ sa takisto napĺňa len čiastočne. Hoci rozpočet rezortu školstva pre rok 2025 zaznamenal rast, väčšina dodatočných prostriedkov smeruje predovšetkým na mzdy.
Na rekonštrukciu či výstavbu školských budov zostáva len menšia časť. Investičné potreby škôl preto ostávajú vysoké a mnohé projekty sa presúvajú do ďalších rokov.
Podľa Rehúša je financovanie infraštruktúry nesystémové. „V rozpočte chýbajú dodatočné financie na rozšírenie podpory pre žiakov a modernizáciu prostredia, ktoré by reflektovalo nové požiadavky vzdelávania,“ hovorí. Ako jedno z mála pozitív však hodnotí zmenu financovania materských škôl, ktoré budú po novom dostávať adresný príspevok od štátu, podobne ako základné a stredné školy.
Poodobne vníma situáciu aj Horníková. „Školy čelia podfinancovaniu, rastúcim prevádzkovým nákladom a nedostatku investícií do údržby budov,“ upozorňuje. Podľa nej sa síce rozbiehajú projekty z Plánu obnovy, no ich dopad je zatiaľ pomalý a citeľný len vo vybraných regiónoch.
Napriek rastu rozpočtu sa teda investičný dlh školstva zásadne neznížil. Cieľ vlády priblížiť sa európskemu štandardu tak zatiaľ zostáva nenaplnený a školy pokračujú v boji o každé euro určené na opravy, výstavbu a dôstojné prostredie pre žiakov.
Ministerstvo školstva tvrdí, že v čerpaní európskych peňazí v rámci Programu Slovensko patrí medzi najúspešnejšie rezorty. Z celkového rozpočtu vyše miliardy eur určenej na vzdelávanie a výskum už použilo 246 miliónov, čo predstavuje približne 24 percent.
Tieto peniaze majú podľa ministerstva smerovať aj do rozširovania kapacít materských a základných škôl a modernizácie internátov, čo sú oblasti priamo spojené s cieľmi vlády o znižovaní investičného dlhu.
3. Digitalizácia školstva a AI
Rezort sa zaviazal zvýšiť kvalitu vzdelávania a posilniť digitalizáciu. Po dvoch rokoch vláda deklaruje, že sa tento cieľ darí postupne napĺňať. Ministerstvo školstva pre HN uviedlo, že v rámci Plánu obnovy pokračujú historicky najväčšie investície do modernizácie a digitalizácie škôl, pričom do oblasti digitálnej infraštruktúry je vyčlenených takmer 190 miliónov eur.
Cieľom je, aby do konca roka 2025 dosiahla väčšina základných a stredných škôl základný štandard digitálnej vybavenosti, teda hardvér, softvér a spoľahlivé internetové pripojenie.
Rezort zároveň spustil sériu iniciatív, ktoré majú zlepšiť kvalitu vzdelávania a pripraviť školy na nové výzvy, vrátane umelej inteligencie. V roku 2025 sa začala realizovať výzva AI Days, počas ktorej môžu školy získať podporu na organizovanie podujatí zameraných na zodpovedné využívanie umelej inteligencie.
Podľa Rehuša z Centra vzdelávacích analýz sú tieto kroky dôležité, no zatiaľ chýba prepojenie medzi materiálnymi investíciami a zlepšením kvality výučby. „Nestačí nakúpiť technológie, ak sa neinvestuje do ľudí, ktorí ich majú používať,“ upozorňuje. Podľa neho digitalizácia v mnohých školách zostáva na úrovni infraštruktúry, bez adekvátnej metodickej a obsahovej podpory.
4. Kurikulárna reforma
Reforma učebného programu sa po pilotnej fáze rozširuje do stále väčšieho počtu škôl. V školskom roku 2023/2024 nový štátny vzdelávací program zaviedlo 39 základných škôl zapojených do prvej vlny. Od septembra 2024 sa pridalo viac ako 400 ďalších, ktoré už učia podľa nového programu.
„Negatívne hodnotím, že viaceré zmeny ministerstvo prijíma bez toho, aby boli podložené analýzami a výskumom či predchádzala im dostatočná odborná diskusia,“ upozorňuje Rehúš. Ako príklad uvádza návrh na zavedenie povinnej maturity z matematiky.
Križo zo Slovenskej komory učiteľov poukazuje na nedostatok koordinácie pri zavádzaní nového systému a digitálnych nástrojov. „Učitelia často nedostávajú jasné pokyny ani podporu, ako s novými technológiami pracovať. V praxi sa spoliehajú na vlastné skúsenosti,“ hovorí.
Z pohľadu rodičov sú zmeny vítané, no nerovnomerné. „Niektoré školy sú vybavené modernými pomôckami, iné stále zápasia s nedostatkom techniky“ hovorí Matej Stuška z občianskeho združenia Rodičia.sk. Kvalitné vzdelávanie podľa neho nezávisí len od techniky, ale aj od schopnosti učiteľov zapojiť ju do výučby zmysluplne.
5. Inklúzia ukrajinských detí na tunajších školách
Vláda v programovom vyhlásení deklarovala aj to, že sa bude zaoberať možnosťou zaviesť povinnú školskú dochádzku pre deti cudzincov a zlepšiť podmienky ich vzdelávania, vrátane výučby slovenčiny ako druhého jazyka.
Po dvoch rokoch sa tento záväzok podarilo naplniť aspoň čiastočne – od septembra 2025 sa pre deti z Ukrajiny zaviedla povinná školská dochádzka.
Na Slovensku žije podľa odhadov ministerstva školstva približne 40-tisíc ukrajinských detí, no do škôl ich doteraz chodila len asi štvrtina. Rezort tvrdí, že nové opatrenie má pomôcť ich systematickej integrácii a zabrániť tomu, aby zostávali mimo vzdelávacieho systému.
Podľa odborníkov však prichádza krok s výrazným oneskorením. „Slovensko zmeškalo šancu zaviesť jazykovú a psychologickú pomoc v čase, keď ju deti najviac potrebovali,“ hovorí Rehuš.
Aj Križo upozorňuje, že školy nie sú na integráciu dostatočne pripravené: „Chýba metodická podpora, vyškolení asistenti aj finančné krytie. Školy to nezvládnu bez dodatočných zdrojov.“
