Prvý delostrelecký dron a nebezpečný radar Irbis vznikli v Rusku

.

Slovensko, 19. augusta 2024 – Článok bude obsahovať dôležité informácie týkajúce sa vývoja delostreleckých kusov, munície a pozemného prostriedku pre akvizíciu cieľov.

1. Rusko predstavilo prvý delostrelecký dron vyzbrojený automatickou húfnicou D-30

Medzi prototypy predstavené na vojensko-technickom fóre Armija 2024 patrí aj obrazec, ktorý je hybridom samohybnej húfnice D-30 (používa ju aj Slovensko na ceremoniálne účely) a pásového podvozku MTS-15. Pointa je v tom, že je to bezposádkové vozidlo ovládané na diaľku a tu sa pre väčšinu kritikov pozitíva končia. Delo má v zásobníku štyri granáty, ktoré má vystreliť z pozície, do ktorej ho navedie operátor ukrytý vo vzdialenosti až 500 m a potom sa má stiahnuť späť. Problém je v maximálnej rýchlosti pásového traktora MTS-15, ktorá je len 12 km/h. Dojazd je minimálne 120 km. Delo môže byť kvôli svojej malej rýchlosti pri odchode z palebnej pozície zničené, nezahynie ale posádka. Treba si uvedomiť, že vozidlá ako MTS-15 (nosnosť podvozku MTS-15 je 15 ton) nie sú v armádach sveta výnimkou, len slúžia väčšinou na ženijné účely. Japonsko napríklad dodalo ukrajinskej armáde vyklápač Morooka. Bol o tom spísaný článok dňa 14.1.2024, časť 2.

Húfnica je samozrejme kalibru 122 mm a do výzbroje bola prijatá už v roku 1960, jej dostrel je 15,3 km. Rusko používa aj samohybnú húfnicu 2S1 Gvozdika a nakupuje 122 mm muníciu okrem vlastných výrobcov aj od Iránu a KĽDR. Je tiež pravdepodobné, že preplatilo nákupcov z tzv. českej iniciatívy alebo sa dohodlo s potenciálnymi dodávateľmi tejto munície Ukrajine iným spôsobom. Každopádne, Rusi majú svetové prvenstvo a nazvali svoju novú diaľkovo ovládanú samohybnú húfnicu Klever (pravdepodobne teda bolo krycie meno projektu po slovensky Ďatelina, nepoužíva sa obvyklý názov kvetu). Čoskoro ju majú otestovať na ukrajinskom bojisku.

Uvidíme ako to dopadne, keď to takto ďalej pôjde. Možno je Klever len technologický demonštrátor a možno raz vystúpi na Rysy ako Lenin. Zásadná otázka je, ktorou trasou…

2. IDF počas júna 2024 nasadili Roem v boji

Izrael v júni 2024 nasadil v boji vyvíjanú samohybnú kanónovú húfnicu kalibru 155 mm s dĺžkou hlavne 52 kalibrov, ktorá používa americkú kolesovú platformu Oshkosh 10×10. Zbraň vyvinula firma Elbit Systems a má účinný dostrel 4-40 km, vďaka automatickému systému nabíjania má vysokú kadenciu 8 výstrelov za minútu. Kapacita vezenej munície 40.
Doba prípravy na streľbu z pochodovej polohy má byť 60 sekúnd, vie strieľať v režime simultánneho dopadu viacerých nábojov MRSI, vystrelí niekoľko nábojov za sebou v rôznych trajektóriách, takže zasiahnu cieľ v rovnakom čase a vzniká salvový efekt pri paľbe jedného delostreleckého kusu (má to aj Zuzana 2). V IDF má Roem nahradiť zastaralé americké pásové húfnice M109A5 Paladin a na medzinárodnom trhu konkurovať obdobným systémom, vrátane slovenských Zuzana 2, BIA a Eva.

Verzia Roem určená na európsky trh má mať dostrel až 80 km, zrejme so špeciálnou muníciou. Izrael robí zbrani reklamu ako prvému delu schopnému plne automatickej streľby, vďaka čomu má len trojčlennú posádku.

3. Rusi nasadili delostrelecký raketomet na podvozku MT-LB

Prílev modifikácii delostreleckého ťahača MT-LB sa nezastavil a na bojisko v Kurskej oblasti smeroval akoby dávno zabudnutý sovietsky projekt 9P139. O ňom sa verilo, že bol vyrobený v nepočetnej sérii v roku 1974, čo by sa teraz mohlo potvrdiť. Na podvozku MT-LB bol ustanovený delostrelecký raketomet kalibru 122 mm s 36 hlavňami. Ten bol určený na streľbu neriadenými raketami 9M28S. Ich bojová hlavica váži 17.8 kg a dostrel je maximálne 15 070 m. Na strelu je možné pripevniť brzdiaci krúžok, dostrel by mal byť potom znížený na maximálne 9390m. Minimálny dostrel bol údajne 1650 m. Námer bol 0-60°, odmer 60° na obe strany.

Nie je možné dopredu povedať, čo to v skutočnosti je a čím to bude strieľať, uvidíme, až sa to použije v boji.

4. Južná Kórea vyvinie kolesový Thunder

Ďalší silný konkurent pre slovenské samohybné húfnice zrejme vznikne v Južnej Kórei. Zrejme po neúspechu bestsellerov na pásovom podvozku K9A1/K9A2 v britskom tendri sa firma Hanwha Aerospace rozhodla postaviť konkurenta pre jeho víťaza. Tým bola nemecká samohybná húfnica RH155, ktorá by mala nahradiť v počte 116 kusov britské samohybné húfnice AS-90 dodané Ukrajine. Medzitým používajú britské ozbrojené sily ako dočasný delostrelecký systém švédsky Archer v počte 14 kusov. Kolesová húfnica je zatiaľ koncepčným modelom z počiatočných fázach výskumného a vývojového projektu pre vládu Kórejskej republiky, je možné, že bude predstavovať automatizovanú vežovú húfnicu K9A2 s hlaveň kalibru 155 m a dĺžkou až L58, čo má umožniť dostrel nad 70 km. Húfnica K9 má vyše 50% podiel na svetovom trhu 155 mm samohybných diel a nedávno bola na polygóne Yuma v Arizone, USA preverená pri streľbe s GPS navádzanými granátmi M982A1 Excalibur.

Obrázok modelu zamýšľanej juhokórejskej Thunder je na začiatku videa, potom nasleduje množstvo fotografií slovenských húfnic, resp. ich (večných?) prototypov

5. Dánsko kupuje 5832 konverzných sád M1156 PGK

Hodnota kontraktu dosahuje 85 milióna USD a je otázka, či Dánsko tieto kity potrebuje pre svoje delostrelectvo, alebo budú putovať na Ukrajinu. Dánsko momentálne aj keby momentálne malo granáty, na ktoré by sa dali namontovať tak nemá delá, z ktorých by sa dali vystreliť. Celé svoje delostrelectvo s výnimkou mínometov odovzdalo Ukrajine, čo bola bombastická správa aj v slovenských masmédiách. Celé delostrelectvo Dánska bolo v tom čase 19 nových samohybných diel Caesar na podvozku Tatra 8×8. Nahradiť by ich mali najskôr na budúci rok izraelské samohybné delá Atmos 2000 v počte 19 kusov a 8 izraelských delostreleckých raketometov PULS. Konverzná sada alebo kit M1156 má z obyčajného delostreleckého granátu kalibru 155 mm spraviť presne navádzaný. Pôvodný model sa dal použiť na granátoch M795 a M549A1 a bol určený pre americké samohybné delá M109A7 PIM a M109A6, resp. ťahané M777A2.
Nemecko vykonalo testy streľby na vzdialenosť 27 km so svojimi granátmi DM111 vybavenými kitmi M1156 zo samohybnej húfnice PzH2000 a 90% vystrelených granátov dopadlo do vzdialenosti 5 metrov od terča. Neskoršia verzia sady M1156A1 je určená pre granáty XM1113 (ide o nový granát s pomocným raketovým motorom od General Dynamics, z dela 155mm L39 dostrel 40 km) a XM1128 (granát s dnovým výtokom). Pripravuje sa upgrade M1156E2/A1 pre muníciu s predĺženým dostrelom a tiež Long Range PGK pre prípadnú možnosť streľby na vzdialenosť 70 km v prostredí s rušením. M1156 je montovaný na miesto zapaľovača granátu a používa na družicovú navigáciu GPS, prebiehajú práce na zvýšenie odolnosti proti rušeniu prostriedkami rádioelektronického boja.

Pôvodného výrobcu sád M1156 už prevzala korporácia Northrop Grumman.

6. Etiópia integrovala húfnice D-30 na podvozky čínskych obrnených transportérov Type 89 a WZ551

Etiópska armáda bola od 3.11.2020 do 3.11.2022 zapojená do občianskej vojny regióne Tigraj, ktorý sa priebežne skončil prebiehajúcim prímerím. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti sa rozhodla využiť malý počet pásových obrnených transportérov Type 89 (10 ks?) a kolesových WZ551 v konfigurácii 6×6 (20 ks?) oba čínskej výroby a integrovať na ne húfnicu D-30.
Podobne ako Rusko alebo Ukrajina aj Etiópia si ešte uvedomuje bojovú hodnotu tohto v dobe svojho vzniku veľmi moderného dela kalibru 122 mm. Používa ho aj Slovensko na ceremoniálne účely. Počas návštevy etiópskeho premiéra A. Ahmeda v závode Defence Engineering Industry Corporation v meste Bishoftu mu boli predvedené najmenej 4 kusy modifikovaných kolesových WZ551 s húfnicou D-30, Type 89 už bol známy predtým. Vojaci obsluhujúci delo stoja na podlahe prepravného priestoru transportéra a kryje ich spredu štít zbrane.

Nové etiópske samohybné 122 mm delá na podvozku obrneného transportéra 6×6

Podľa najnovších správ tiež Etiópia pracuje na rýchlo nasaditeľnom mobilnom 120 mm mínomete. Namontovaný na korbe pickupu, pozostáva zrejme zo štandardného sovietskeho mínometu 2B11 s ložiskom (oporná doska, ktorá prenáša spätný ráz výstrelu do zeme) pripojeným k pneumatickému systému, ktorý ho spúšťa z korby vozidla na zem. V meste Bishoftu sídli aj Etiópska univerzita obrany a jej študenti a profesori pracujú na modernizácii zbraní, ktoré má krajina k dispozícii. V tomto prípade s malými nákladmi vznikne samohybný mínomet. Zbraň, aká bola do masového rozšírenia FPV a kamikadze dronov, prípadne objavenia sa NLOS PTSR najviac žiadaná najmä ukrajinskou stranou neďalekého konfliktu.

7. Čina predstavila samohybnú húfnicu kalibru 155 mm L39 na kolesovom podvozku 4×4

Pre medzinárodný trh je určená nová čínska samohybná húfnica kalibru 155 mm s dĺžkou hlavne 39 kalibrov, ktorá je umiestnená na podvozku nákladného automobilu 4×4. Zbraň má predovšetkým vynikajúcu strategickú mobilitu vrátane vzdušnej prepravy.

8. USA kupujú ďalšie húfnice M109A7 PIM, pripravujú sa však na zavedenie pokročilej 155 mm munície s predĺženým dostrelom

Toto je zložitejšia téma, ktorá by súvisela s neschopnosťou obranného priemyslu na západe zvýšiť výrobu. Kritika do vlastných radov zo strany Američanov by už vydala za samostatný článok, otázka je čo budú robiť ak vypukne ďalší väčší konflikt so zapojením ich spojencov. Píšeme ako je, USA vyčlenili pre firmu BAE Systems ďalších 493 miliónov USD (452 miliónov €) na produkciu ďalších samohybných diel kalibru 155 mm M109A7 a muničných vozidiel M992A3. Súčasne sa však pracuje na projektoch munície s predĺženým dostrelom. Posudzuje sa produkt rovnako firmy BAE Systems XM-1155-SC, navádzaný granát pre prostredie s rušením družicovej navigácie proti fixným aj pohyblivým cieľom s dostrelom 110 km. Proti tomu stojí americko-nórske konzorcium Boeing-Nammo s granátom s pomocným náporovým motorom (ramjet). Tento motor sa im skutočne podarilo nahodiť po vystrelení z dela kalibru 155 mm L39 a dosiahli veľmi veľký dostrel. Problém, je USA už dávno chceli nahradiť Paladin, samohybným delom Crusader (zastavené 5/2002) a neskôr sa pokúšali vyvinúť 155 mm delo s dĺžkou hlavne 58 kalibrov – projekt samohybného dela M1299 s hlavňou s dĺžkou 58 bol zrušený tento rok a mal mať ambíciu efektívne použiť vyššie uvedené granáty s dostrelom 70 či 110 km – zastavené v ideálnom čase, Ukrajinci už môžu žiadať prototyp pre seba.

Správa o dodatočnom kontrakte na M109A7 a M992A3

9. Rádiolokátor Irbis má zničiť ukrajinské delostrelectvo

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že bojovo nasadilo nový rádiolokátor Irbis, ktorý má zrejme len na zmätenie protivníka rovnaký názov ako rádiolokátor (Irbis-E) pre stíhačky Su-35 a Su-30SM2. Je ale určený na pozorovanie bojiska z pozemnej platformu nákladného automobilu 8×8 Kamaz-6350. Radar má mať dosah až 150 km a fixovať vzdušné ciele, najmä však paľbu nepriateľského delostrelectva a odovzdávať jeho koordináty vlastným vhodným palebným prostriedkom. Dosah 150 km je z pohľadu protibátériového boja naozaj veľmi veľa a ak by to skutočne fungovalo tak ako Rusi hovoria, šlo by podľa západných analytikov o game changer, zbraň schopnú ovplivniť priebeh a výsledok vojny tým, že pomôže potlačiť a zničiť ukrajinské delostrelectvo.

MK

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Prvý delostrelecký dron a nebezpečný radar Irbis vznikli v Rusku appeared first on Armádny magazín.