Zobrala si pozornosť ľudstva, stala sa centrom našich domov a bytov. Pred sto rokmi bola prvýkrát predstavená funkčná televízia. Prístroj, ktorý zmenil svet. Desaťročia sa domácnosti riadili podľa vysielania. Deti chodili spať s večerníčkom, rodičia sadali k večerným správam. Deň čo deň v rovnakú hodinu, líči magazín Víkend DNES. Možno bol nervózny, možno len bezhranične […]
Menej ako 1 min.
min.
Zobrala si pozornosť ľudstva, stala sa centrom našich domov a bytov. Pred sto rokmi bola prvýkrát predstavená funkčná televízia. Prístroj, ktorý zmenil svet.
Desaťročia sa domácnosti riadili podľa vysielania. Deti chodili spať s večerníčkom, rodičia sadali k večerným správam. Deň čo deň v rovnakú hodinu, líči magazín Víkend DNES.
Možno bol nervózny, možno len bezhranične nadšený. Na 26. januára roku 1926 si John Logie Baird pozval vedcov z Royal Institution a reportéra denníka The Times. Rozhodol sa predviesť svoj vynález.
Konečne! Túžil ukázať prvý funkčný televízor. Bol to chlapík z dobrej škótskej rodiny. Bol to aj chlapík s nekonečnou túžbou objavovať. Skúšať, zlyhať, skúšať znova.
Slováci sa ukázali na ľade už aj s hráčmi z NHL. Pozrite sa, v akej zostave trénovali
Neujala sa jeho sklenená britva, ktorá by nikdy nehrdzavila. Ohlas a výsledky neprinieslo ani zahrievanie grafitu, ktoré malo vyústiť do výroby diamantu. Podlomené Bairdovo zdravie viedlo bádania aj k praktickým zlepšovákom.
Čiastočný úspech konečne slávil s teplými vložkami do topánok, menší už s nafukovacími podrážkami podľa vzoru automobilových pneumatík. Tento nápad dokázal až neskôr predať istý Dr. Martens.
Hlavná inovátorova túžba bola ale iná. Preniesť okrem zvuku v telefóne na vzdialené miesto aj obraz. Veď to musí byť možné!
Ako mapu k pokladu vzal pomaly zabudnutý nákres nemeckého inžiniera Paula Nipkowa. Kotúče s otvormi, ktoré rozkladali a pri správnej synchronizácii zase skladali obraz.
Boli to tisíce pokusov, tisíce zlyhaní. Sťažnosti susedov na hluk, zápach spájkovania. Práca so škatuľami od čaju, prakticky odpadky. Bol to aj úder elektrickým prúdom, z ktorého vynálezca vyviazol s popáleninou na ruke a tiež s príkazom na vysťahovanie z podnájmu. Bol to ale napokon aj úspech.
Vidieť ďaleko
Teraz stál Baird so svojím prístrojom pred odbornou verejnosťou a vedel, že má jeden pokus presvedčiť. Uhranúť, nakaziť ostatných nadšením.
Na obrazovku veľkosti poštovej známky dokázal preniesť skutočnú ľudskú tvár. Obraz bol mizerný, neostrý a miniatúrny. Lenže existoval. Nebol to bláznov výmysel, bola to realita.
„A Baird s…
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
