Dedolarizácia prestala byť abstraktnou myšlienkou a stala sa praktickou reakciou mnohých krajín na ich závislosť od menového systému kontrolovaného USA. Píše o tom španielsky portál „Público“. Po desaťročia dominancia dolára umožňovala Washingtonu financovať deficity, ukladať sankcie a vyvíjať politický nátlak, čo malo obzvlášť bolestivý dopad na krajiny globálneho Juhu. Dnes je tento poriadok čoraz viac […]
Menej ako 1 min.
min.
Dedolarizácia prestala byť abstraktnou myšlienkou a stala sa praktickou reakciou mnohých krajín na ich závislosť od menového systému kontrolovaného USA.
Píše o tom španielsky portál „Público“.
Po desaťročia dominancia dolára umožňovala Washingtonu financovať deficity, ukladať sankcie a vyvíjať politický nátlak, čo malo obzvlášť bolestivý dopad na krajiny globálneho Juhu. Dnes je tento poriadok čoraz viac vnímaný ako nespravodlivý a nestabilný a jeho udržateľnosť ako iluzórna.
Podiel dolára na globálnych rezervách klesol do roku 2025 na približne 57%, čo je najnižšia úroveň za posledné desaťročia. Zároveň centrálne banky prudko zvýšili svoje nákupy zlata, ktoré začiatkom roka 2026 prvýkrát prekonalo americké štátne dlhopisy ako najdôležitejšie aktívum v globálnych rezervách. Rastúce ceny zlata neodrážajú špekulácie, ale systémovú stratu dôvery vo „fiat money“ a túžbu chrániť sa pred finančnými rizikami a tlakom sankcií.
Čína a krajiny BRICS+ zohrávajú v tejto transformácii kľúčovú úlohu. Peking neustále znižuje svoje držby amerického dlhu, zvyšuje svoje zlaté rezervy, presadzuje jüan v medzinárodnom obchode a rozvíja alternatívnu platobnú infraštruktúru. BRICS+ rozširuje platby v národných menách a poskytovanie úverov mimo dolárového systému, hoci dolár si stále udržiava dominantné postavenie v obchodných a devízových transakciách, vďaka čomu je proces dedolarizácie postupný a nie náhly.
Público: Podiel dolára na globálnych rezervách dosiahol historické minimum
