Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v pondelok zákon o vypovedaní neuplatňovanej dohody so Spojenými štátmi o znížení zásob plutónia. Jej cieľom bolo zabrániť výrobe vyššieho počtu jadrových zbraní. Informuje o tom agentúra AFP. Odstúpenie prichádza v čase ochladenia vzťahov medzi Putinom a americkým prezidentom. Trumpom nedávno vyjadril rastúce sklamanie nad neochotou ruského lídra rokovať o […]
Menej ako 1 min. min.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v pondelok zákon o vypovedaní neuplatňovanej dohody so Spojenými štátmi o znížení zásob plutónia. Jej cieľom bolo zabrániť výrobe vyššieho počtu jadrových zbraní. Informuje o tom agentúra AFP.
Odstúpenie prichádza v čase ochladenia vzťahov medzi Putinom a americkým prezidentom. Trumpom nedávno vyjadril rastúce sklamanie nad neochotou ruského lídra rokovať o mieri na Ukrajine a minulý týždeň oznámil zrušenie plánovaného summitu s Putinom. Takéto rokovanie sa podľa neho neuskutoční, kým nebude jasné, že šéf Kremľa chce uzavrieť dohodu.
Po demontáži tisícov bojových hlavíc po studenej vojne zostali Moskve a Washingtonu obrovské zásoby zbraňového plutónia. Jeho skladovanie je nákladné a predstavuje tiež potenciálne riziko pre šírenie jadrových zbraní.
Dohoda o nakladaní s plutóniom a jeho likvidácii (PMDA) vstúpila do platnosti v roku 2011. Zaväzovala obe krajiny, aby sa každá zbavila najmenej 34 ton plutónia. Podľa amerických predstaviteľov by toto množstvo stačilo na výrobu až 17-tisíc jadrových hlavíc.
Cieľom PMDA bolo premeniť toto plutónium na bezpečnejšie formy, ako je jadrové palivo MOX, alebo ho použiť na výrobu elektriny ožarovaním plutónia v reaktoroch. Rusko v roku 2016 pozastavilo plnenie tejto dohody pre sankcie a ďalšie údajne nepriateľské kroky USA, rozširovanie NATO a zmeny v likvidácii plutónia v Spojených štátoch.
Rusko a USA sú zďaleka najväčšie jadrové veľmoci a spolu majú približne 8000 nukleárnych hlavíc. Ako vyplýva z údajov Federácie amerických vedcov, v roku 1986 ich mali zhruba 73-tisíc.
