V Gruzínsku a Moldavsku sa konali voľby, ostro sledované Západom v súvislosti s otázkou, či sa ich obyvatelia vydajú cestou do Európy a jej štruktúr, alebo sa vrátia k Rusku. Ako to teda vyzerá? V druhom kole prezidentských volieb zvíťazila úradujúca proeurópska moldavská prezidentka Maia Sanduová nad proruským protikandidátom Alexandrom Stoianoglom. Polícia v tomto kole volieb podnikla prísnejšie kroky […]
Menej ako 1 min.
min.
V Gruzínsku a Moldavsku sa konali voľby, ostro sledované Západom v súvislosti s otázkou, či sa ich obyvatelia vydajú cestou do Európy a jej štruktúr, alebo sa vrátia k Rusku. Ako to teda vyzerá?
V druhom kole prezidentských volieb zvíťazila úradujúca proeurópska moldavská prezidentka Maia Sanduová nad proruským protikandidátom Alexandrom Stoianoglom.
Polícia v tomto kole volieb podnikla prísnejšie kroky v snahe zabrániť opakovanému kupovaniu hlasov, ktoré v prvom kole podnietil aj proruský podnikateľ Ilan Šor. Rusko zasahovanie do volieb popiera.
Ako hovorí Ján Cingel, až 300-tisíc hlasov malo byť kúpených. O zasahovaní sa hovorilo aj v Gruzínsku, kde zvíťazila vládna strana Gruzínsky sen.
Moldavská prezidentka v tejto súvislosti vyjadrila podporu tej časti Gruzíncov, ktorí vidia budúcnosť svojej krajiny v Európe.
O čom hovorí táto snaha o ovplyvnenie výsledku volieb v týchto krajinách?Je dôvod sa obávať podobného kroku, pre aký sa Moskva rozhodla na Ukrajine, teda vojenského zásahu?
„Nateraz si to nemyslím, v prípade Moldavska je to skôr nepravdepodobné. Moldavsko je totiž vkliesnené medzi Rumunsko a Ukrajinu a aktuálne k nemu Rusko nemá prístup ani letecky, čiže je to hlavne o pôsobení pomocou hybridných mechanizmov.
Gruzínsko je v oveľa zraniteľnejšej pozícii, pretože hraničí na severe s Ruskom a na jeho území sa nachádzajú dva odštiepenecké regióny Osetsko a Abcházsko, kontrolované Ruskom a pomocou ktorých môže ovplyvňovať dianie v Gruzínsku,“ hovorí Ján Cingel.
Zároveň vysvetľuje, že tu ide o podržanie si vplyvu v postsovietskom priestore, teda na území, na ktorom sa v minulosti rozprestieral Sovietsky zväz – teda v Moldavsku, v Gruzínsku, v Arménsku a Azerbajdžane a, samozrejme, na Ukrajine, teda v krajinách, ktoré majú tendenciu posilňovať vzťahy s EÚ.
„Vladimir Putin sám v minulosti vyhlásil, že jednou z najväčších tragédií 20. storočia bol rozpad Sovietskeho zväzu. Je tam viditeľná snaha minimálne od roku 2007 – 2008 udržať si vplyv a snažiť sa znižovať vplyv EU a Západu,“ dodáva.
Ako to teda vyzerá s európskymi ašpiráciami oboch krajín? Gruzínsku bol v decembri 2023 udelený štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a poľský premiér Donald Tusk však v spoločnom vyhlásení vyjadrili znepokojenie v súvislosti s politickou situáciou v Gruzínsku s tým, že nemôžu podporovať otvorenie prístupových rokovaní pričlenení sa k Európskej únii bez toho, aby táto krajina uskutočnila reformy.
Pokiaľ ide o Moldavsko, to požiadalo o členstvo v EÚ v marci 2022 a v júni 2022 získalo štatút kandidátskej krajiny. Prístupové rokovania sa formálne začali v júni 2024.
Viac sa dozviete v podcaste A predsa sa točí.
Páčil sa Vám článok? Podporte SIA NEWS!
Vaša podpora nám pomôže pokračovať v činnosti a vývoji systému SIA NEWS.
Ďakujeme za každú vašu podporu.
