Rada Európy varuje, že zákon o mimovládkach môže ochromiť spoločnosť. Čakajú ho zmeny, tvrdí Kmec

Predstavitelia Hlasu avizovali, že nový návrh ministerstva vnútra má reflektovať na výhrady, ktoré mala Únia voči obdobnej legislatíve v Maďarsku. Mohlo by z neho vypadnúť nálepkovanie aj právomoc zrušiť neziskovku. Rada Európy medzitým vyzvala na stiahnutie zákona, keďže môže mať „ochromujúci efekt na občiansku spoločnosť“.

Komisár Rady Európy pre ľudské práva Michael O’Flaherty vyjadril obavy z pripravovaných zákonov, ktoré sa týkajú verejnoprávnej televízie a rozhlasu a fungovania mimovládnych organizácii na Slovensku.

V liste zverejnenom v utorok (14. mája) varuje Národnú radu, že obe legislatívy nemusia byť „kompatibilné“ s ľudskoprávnymi normami.

V prípade reformy RTVS komisár zdôraznil dôležitosť stanoviť legislatívne rámce, ktoré zabezpečia nezávislosť média od vládnej kontroly.

Hoci oceňuje, že návrh už prešiel istými zmenami, tak stále poukazuje na pretrvávajúce obavy organizácií, ktoré monitorujú slobodu tlače.

„Ak nové opatrenia okrem iného povedú k tomu, že verejnoprávny vysielateľ bude neúmerne uprednostňovať názory vlády, môže to viesť k porušeniu slobody prejavu,“ píše v liste O’Flaherty.

Podpredsedu Národnej rady a štyroch predsedov parlamentných výborov preto vyzval, aby dôkladne zvážili, či niektoré prvky tohto zákona nemôžu podkopať záruky prevádzkovej a redakčnej nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa.

V prípade zákona o neziskových organizáciách O’Flaherty poslancov rovno vyzval, aby predložený návrh neprijali.

Zdôraznil, že v ňom v súčasnosti chýbajú primerané procesné záruky. Poukázal pritom na sankcie za nesplnenie nových povinností pri podávaní výročných správ, ktoré by mohli zahŕňať aj možnosť zrušenia mimovládnej organizácie.

„Zdá sa, že návrhu chýbajú primerané procesné záruky a dostatočne nespĺňa požiadavky nevyhnutnosti a primeranosti,“ myslí si komisár.

O’Flaherty vyjadril obavy aj z toho, že nálepkovanie organizácií prívlastkom, ktorý poukazuje na ich „zahraničnú podporu“, bude mať pre občiansku spoločnosť na Slovensku ochromujúci efekt.

Pripomína, že Súdny dvor Európskej únie v minulosti konštatoval, že podobné opatrenia v iných krajinách výrazne ovplyvnili vôľu neziskoviek prijímať financovanie od zahraničných darcov.

Medzi mimovládne organizácie patria napríklad aj slovenská pobočka Červeného kríža, Človek v ohrození a OZ Vagus, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi.

„Obávam sa, že aj súčasný návrh (slovenského) zákona neprimerane zasahuje do nezávislosti financovania neziskových organizácií a že povinnosť označovať ich za entity so zahraničnou podporou vytvorí rovnako ochromujúci účinok aj v Slovenskej republike,“ doplnil O’Flaherty.

Zo zákona o mimovládkach vypadne nálepkovanie

Súčasný návrh zákona, ktorý už prešiel prvým čítaním, mimovládnym organizáciám stanovuje podmienku, že označenie budú musieť prijať, ak dostanú viac ako päťtisíc eur ročne od darcov zo zahraničia.

Ministerstvo vnútra by mohlo organizácie rovno zrušiť, ak neodstránia nezrovnalosti vo výročnej správe alebo neohlásia, že splnili podmienky pre používanie tohto pomenovania.

Predstavitelia vlády už avizovali, že kontroverzný zákon, ktorý sa s miernymi obmenami snaží presadiť aj vláda v Gruzínsku, prejde zmenami.

V pondelok (13. mája) to potvrdil podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Andrej Kmec. Podľa neho bude nový zákon nastavený tak, aby odzrkadlil výhrady Únie voči niekdajšej maďarskej legislatíve z roku 2017.

Súdny dvor Európskej únie vtedy rozhodol, že zákon nie je v súlade s európskou legislatívou, keďže odporuje právu na voľný pohyb kapitálu medzi členskými štátmi. Budapešť ho bola napokon donútená stiahnuť.

„Hlas odmieta túto právnu iniciatívu. Ministerstvo vnútra v súčasnosti pripravuje nový návrh. Eurokomisárke pre hodnoty a transparentnosť Věre Jourovej sme sa zaviazali, že nová legislatíva bude reflektovať na zistenia, ktoré súviseli s maďarským precedensom,“ uviedol Kmec na podujatí Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) a Nadácie Friedricha Eberta (FES).

Zmeny v zákone pred týždňom (6. mája) komunikoval aj poslanec Hlasu Samuel Migaľ v relácii Téma televízie TA3:

„Pripravuje sa nový zákon a jednoznačne môžem potvrdiť, že náš návrh je, že vypadne to kontroverzné označovanie mimovládok. Po dohode s koaličnými partnermi by sa mohli riešiť aj limity, po ktorých by museli organizácie vystavovať výročné správy.“

Migaľ uviedol, že strana Hlas zmeny nepresadila pre tlak verejnosti, ale aby „úspešne sprehľadnili fungovanie mimovládok“ a aby zákon už nemuseli prerábať.

Podľa zdroju portálu EURACTIV Slovensko by zo zákona mala vypadnúť aj právomoc ministerstva vnútra zrušiť organizáciu.

Zdvihnutý prst Jourovej

Eurokomisárka Jourová počas svojej návštevy Bratislavy (25. apríla) upozornila vládu na riziká spojené ako s rušením Špeciálnej prokuratúry, reformy RTVS, tak zákona o mimovládkach. Uviedla, že je v rozpore s európskou legislatívou, čo potvrdil aj rozsudok nad Maďarskom.

„Keď bude takto prijatý, tak sa dostane do rozporu úplne jednoznačne s európskym právom. Chceme transparentnosť zahraničného financovania, kde nezavádzame žiadnu stigmatizáciu žiadnych neziskových organizácií,“ vyhlásila vtedy Jourová.

Výhrady Komisie tlmočila aj osobne premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý to podľa nej „zobral na vedomie“.

Ako pre portál EURACTIV Slovensko zhodnotila Katarína Batková z Občianskej platformy pre demokraciu, súčasný slovenský návrh je ešte prísnejší, ako bol maďarský zákon.

Okrem nižšej finančnej čiastky, pri ktorej sa neziskovka musí hlásiť k označeniu o zahraničnej podpore, môže dôjsť k jej rozpusteniu už po rozhodnutí ministerstva vnútra. V prípade Budapešti to šlo až po verdikte súdu.

„V ideologickej rovine je to návrh podľa ruského/Putinovho strihu,“ uviedol pre EURACTIV Slovensko riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák.

„Majú veľmi podobné východiská: sú namierené proti aktívnym občanom, občianskej spoločnosti a demokratickým princípom,“ dodal.

Článok vznikol v spolupráci s