Pred europoslancami na hearingu povedal, že je podobným riešeniam otvorený, ak by sa to urobilo „humánnym a právne nezávadným spôsobom“. Napriek výzvam odmietol odsúdiť ďalšiu „inovatívnu metódu“ riešenia migrácie – dohodu medzi Talianskom a Albánskom. Keď sa Ursula von der Leyen rozhodla poveriť Rakúšana Magnusa Brunnera portfóliom vnútorných vecí a migrácie, začali sa ozývať pochybovačné […]
Menej ako 1 min. min.
Pred europoslancami na hearingu povedal, že je podobným riešeniam otvorený, ak by sa to urobilo „humánnym a právne nezávadným spôsobom“. Napriek výzvam odmietol odsúdiť ďalšiu „inovatívnu metódu“ riešenia migrácie – dohodu medzi Talianskom a Albánskom.
Keď sa Ursula von der Leyen rozhodla poveriť Rakúšana Magnusa Brunnera portfóliom vnútorných vecí a migrácie, začali sa ozývať pochybovačné hlasy. Tejto téme sa doteraz nevenoval, v rakúskej vláde mal na starosti financie.
„Po celý čas svojej politickej kariéry som si vždy kládol za cieľ budovať mosty medzi záujmovými skupinami, zainteresovanými komunitami a (politickými) stranami, aby som mohol presadzovať spoločný záujem občanov. (…) Presadzovanie všeobecného záujmu a európskych hodnôt je podľa môjho názoru nevyhnutné najmä v oblasti migrácie, hraníc a bezpečnosti,“ obhajoval sa v písomných odpovediach europoslancom sám Brunner, prečo je na túto rolu vhodný.
Počas samotného grilovania pred europarlamentným výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) v utorok (5. novembra) večer ukázal, že sa na svoju novú rolu pripravil. Snažil sa balansovať medzi požiadavkami pravice i ľavice, na otázky reagoval pokojne a nenechal sa rozhodiť, aj keď v mnohých svojich plánov nešiel tak do detailu, ako by si europoslanci predstavovali. Niektorým citlivejším otázkam, v ktorých sa necítil komfortne, sa dokázal vyhnúť úplne.
Prioritou číslo jedna bude pre Brunnera implementácia Paktu o migrácii a azyle, na ktorú má dozerať. Podľa svojich slov chce tlačiť na to, aby sa podarilo urobiť všetky potrebné kroky na národnej i európskej úrovni do polovice roka 2026, ako je naplánované. Nebál by sa ani „trestať“ krajiny, ktoré svoje povinnosti neplnia.
Otvorený je vraj aj prípadnému urýchleniu implementácie paktu, ako žiadajú niektoré štáty, v tomto ohľade však zdôraznil, že v takom prípade musí ísť „zodpovednosť ruka v ruke so solidaritou“. To znamená, že ak by začali platiť nové opatrenia na vonkajších hraniciach, čo by znamenalo aj nové úlohy pre štáty na okraji EÚ, začnú v rovnakom čase platiť aj pravidlá, ktoré stanovujú, ako im majú ostatní pomáhať.
Brunner zároveň sľúbil, že sa zasadí o to, aby v ďalšom rozpočte boli na nové migračné opatrenia peniaze. Nie je však jasné, či sa nájdu financie aj na budovanie fyzických bariér (napr. plotov) na vonkajších hraniciach, aj keď z právneho hľadiska podľa neho EÚ takéto veci platiť môže.
Otvorený „inovatívnym metódam“
Za rozbehnutú prácu Brunner považuje návratovú politiku, teda fungovanie deportácií, kde EÚ príliš úspešná nie je. V pláne má spustiť „rozsiahle konzultácie“ o novej legislatíve a v lete budúceho roka predložiť návrh návratovej smernice.
Bez dohody s tretími krajinami, odkiaľ migranti pochádzajú alebo ktorými prechádzajú, sa však ďalej posunúť nedá. Rakúsky ex-minister tvrdí, že použije všetky dostupné nástroje, vrátane diplomacie, vízovej politiky, obchodu a rozvoja, aby tieto krajiny presvedčil na spoluprácu.
Kontroverzná je téma tzv. návratových centier, teda táborov v tretích krajinách pre v Európe odmietnuté žiadateľov o azyl, o ktorých sa naprieč Úniou stále častejšie hovorí. Budúci komisár našľapoval opatrne, no v diskusii s europoslancami spomenul, že je podobným riešeniam otvorený. „Muselo by sa to ale urobiť humánnym a právne nezávadným spôsobom,“ zdôraznil.
Napriek výzvam niektorých europoslancov odmietol odsúdiť ďalšiu „inovatívnu metódu“ riešenia migrácie, a to nedávno uzavretú dohodu medzi Talianskom a Albánskom. Balkánska krajina má podľa nej Rímu pomáhať spracovávať niektoré azylové žiadosti, a to v centrách na svojom území. Podľa Brunnera musí byť EÚ podobným riešeniam otvorená a sledovať, ako úspešné sú v praxi.
Ak ide o vonkajšie hranice EÚ, okrem dôslednejšieho boja proti pašerákom stojí za zmienku aj plán na strojnásobenie počtu jednotiek pohraničnej a pobrežnej agentúry Frontex na 30 tisíc. Nie je však jasné, či s tým budú súhlasiť aj členské štáty.
Schengen, hranice a vnútorná bezpečnosť
Správnemu riadeniu migrácie, bezpečnosti i cestovania v rámci Únie podľa Brunnera pomôže digitalizácia Schengenu, na ktorej mieni pracovať. Spomenul napríklad jednotné digitálne víza alebo cestovné doklady.
K lepšiemu fungovaniu Schengenu prispeje aj prijatie Bulharska a Rumunska, na čo podľa neho tieto krajiny majú nárok. Je to však práve jeho krajina, Rakúsko, ktorá ich prijatiu bráni.
Brunnerova národnosť možno zohrala rolu aj v tom, ako málo kriticky sa vyjadroval o kontrolách na vnútorných hraniciach, ktoré niektoré krajiny (vrátane jeho Rakúska) zaviedli a ktoré obmedzujú voľné cestovanie naprieč Úniou. „Základným znakom schengenského priestoru je samozrejme zabezpečenie otvoreného priestoru bez kontrol, podmienkou toho však samozrejme je, že máme bezpečné vonkajšie hranice,“ argumentoval.
V oblasti vnútornej bezpečnosti každopádne prisľúbil, že vypracuje novú európsku stratégiu, ktorá sa bude venovať všetkým hrozbám online i offline. Špeciálnu pozornosť má v jeho plánoch boj s organizovaným zločinom, a to hlavne s obchodom s drogami. Kľúčom k tomu je podľa neho zdieľanie dát medzi bezpečnostnými a súdnymi zložkami. Posilnenie by si podľa Rakúšana zaslúžila aj agentúra Europol.
Ako píše server Politico s odkazom na zdroje z radov europoslancov, Brunner svojim vypočutím nakoniec prešiel úspešne. Podporili ho zástupcovia ľudovcov, socialistov, liberálov aj konzervatívcov ECR, proti sa naopak postavili patrioti, krajní pravičiari, krajní ľavičiari a zelení.
