Rakúsko nebude vetovať plné členstvo Bulharska a Rumunska v schengene

Rakúsko už nebude vetovať plné členstvo Bulharska a Rumunska v schengenskom priestore od 1. januára 2025. Oznámilo to v pondelok rakúske ministerstvo vnútra. Plné členstvo by tak obom krajinám mali formálne schváliť ministri vnútra a spravodlivosti členských EÚ na svojom štvrtkovom zasadnutí v Bruseli.

Pre Rumunsko a Bulharsko už od marca tohto roku odpadli kontroly na ich vzdušných a námorných hraniciach s ostatnými krajinami schengenu. K schengenu sa tak pripojili len čiastočne, Viedeň totiž trvala na tom, aby najskôr urobili viac na zabránenie nelegálnej imigrácii. O „pozemnom“ vstupe do schengenu tak obe krajiny s Rakúskom tento rok ďalej rokovali.

Požiadavky Viedne na riešenie problému nelegálnej migrácie viedli podľa rakúskeho ministra vnútra Gerharda Karnera k poklesu počtu migrantov zadržaných pri rakúskych hraniciach s Maďarskom, čo je trasa, cez ktorú najčastejšie prichádzali do krajiny. Dodal, že bez predošlého veta zo strany Viedne by k takémuto masívnemu poklesu nedošlo.

Na porovnanie ešte uviedol, že od začiatku roka do konca októbra bolo takto zadržaných 4-tisíc nelegálnych migrantov, zatiaľ čo vlani ich za rovnaké obdobie bolo až 70-tisíc.

Schengenský priestor, ktorý vznikol v roku 1985, umožňuje viac ako 400 miliónom ľudí voľne cestovať bez kontrol na vnútorných hraniciach. Oblasť je pomenovaná podľa Schengenskej dohody z roku 1985 a Schengenského dohovoru z roku 1990, ktoré boli podpísané v luxemburskej obci Schengen. V súčasnosti má 29 členov; okrem 25 krajín EÚ doň patrí aj Švajčiarsko, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.

Európska komisia už v roku 2011 konštatovala, že Rumunsko a Bulharsko sú pripravené na vstup do schengenu. Z rôznych dôvodov ho však blokovali najprv Holandsko a Fínsko, neskôr Nemecko a Rakúsko. Zo svojho odmietavého postoja ako posledné ustúpilo až v novembri práve Rakúsko.