Rastie všade okolo nás a vyhadzujeme ho bez váhania, pritom v zahraničí ide o jednu z najdrahších zelenín sveta

Na Slovensku rastie divoký chmeľ takmer všade, no len málokto tuší, že jeho mladé výhonky patria medzi najdrahšie zeleniny sveta. Zatiaľ čo u nás často končí na komposte alebo pod nožnicami záhradkárov, v zahraničí ide o vyhľadávanú sezónnu delikatesu. Rozdiel nie je v kvalite rastliny, ale v tom, ako ju vnímame.

V praxi sa často stáva, že rastliny, ktoré považujeme za samozrejmé alebo dokonca otravné, majú úplne iný status za hranicami. Divoký chmeľ je presne takým príkladom – rastie pri plotoch, v záhradách, na okrajoch polí aj v húštinách, no jeho potenciál zostáva u nás takmer nevyužitý.

Prečo je divoký chmeľ v zahraničí taký cenený

Divoký chmeľ, teda chmeľ obyčajný v prirodzenej, nesadenej podobe, pôsobí nenápadne. Rýchlo sa rozrastá, popína sa po okolí a dokáže doslova zadusiť iné rastliny. Práve preto ho veľa ľudí vníma len ako burinu, ktorú treba odstrániť.

Vo Francúzsku, Nemecku či Holandsku je však pohľad úplne iný. Mladé výhonky divokého chmeľu sa tam považujú za sezónnu gurmánsku surovinu. V rokoch, keď je úroda slabšia, môže cena vystúpiť až k hranici 1000 eur za kilogram. Nejde pritom o marketingový trik, ale o kombináciu chuti, vzácnosti a náročného zberu.

Zelené a biele výhonky divokého chmeľu a ich hodnota

Divoký chmeľ vytvára dva typy výhonkov, ktoré majú rozdielnu hodnotu aj využitie. Zelené výhonky rastú nad povrchom pôdy a sú dostupnejšie. Oveľa cennejšie sú však biele výhonky, ktoré vyrastajú pod zemou bez prístupu svetla.

Práve biele výhonky sú jemnejšie, krehkejšie a chuťovo výraznejšie. Zbierajú sa skoro na jar, zvyčajne v marci a apríli, ešte predtým, než sa dostanú na povrch. Najčastejšie to zlyhá, keď sa zber oneskorí – výhonky rýchlo zdrevnatejú a strácajú svoju kvalitu.

Rastie všade okolo nás, no málokto si ho váži

Slovensko má pre divoký chmeľ ideálne podmienky. Nepotrebuje špeciálnu starostlivosť, darí sa mu v rôznych typoch pôdy a dokáže sa uchytiť aj na miestach, kde by ste cennú zeleninu vôbec nečakali.

Veľa ľudí si všimne len to, že sa nekontrolovane šplhá po plotoch, stromoch a kríkoch. Preto ho bez rozmýšľania likvidujú, netušiac, že ide o surovinu, ktorú by inde považovali za cenný úlovok. Paradoxne tak vyhadzujeme niečo, čo má vysokú trhovú hodnotu.

Mladé výhonky divokého chmeľu ako divoká špargľa

Mladé výhonky divokého chmeľu sa často prirovnávajú k špargli, a to oprávnene. Sú jemné, krehké a chuťovo prekvapivo komplexné. Objavujú sa v nich orechové tóny, jemná kapustová príchuť aj náznak chuti podobnej mungo klíčkom.

Aby si zachovali svoju kvalitu, musia sa zbierať veľmi skoro. Ak prerastú, rýchlo strácajú jemnosť aj kulinársku hodnotu. Práve preto sa s nimi v zahraničí pracuje opatrne a s rešpektom.

Ako divoký chmeľ pripraviť v kuchyni

Hoci pôsobí exkluzívne, príprava divokého chmeľu nie je zložitá. Najlepšie vynikne v jednoduchých úpravách, ktoré nechajú vyniknúť jeho prirodzenú chuť.

• Krátke blanšírovanie v osolenej vode, po ktorom sa hodí do šalátov alebo ako príloha.
• Rýchle opekanie na masle alebo olivovom oleji, ktoré zvýrazní jeho orechovú arómu.

Výborne sa hodí aj do krémových polievok či jemných omáčok, kde dodá jedlu netradičný, no harmonický chuťový rozmer.

Zdravotné účinky divokého chmeľu, ktoré stoja za pozornosť

Divoký chmeľ nie je len kulinárskou raritou. Obsahuje flavonoidy s protizápalovými a antivírusovými účinkami, ktoré podporujú imunitu a pomáhajú telu lepšie zvládať zápalové procesy.

V ľudovej tradícii sa chmeľ využíval aj na upokojenie nervovej sústavy, zlepšenie spánku a zmiernenie stresu. Ak však užívate lieky alebo máte zdravotné obmedzenia, je vhodné poradiť sa s odborníkom.

Prečo slovenská kuchyňa divoký chmeľ stále obchádza

Hoci má chmeľ na Slovensku silnú tradíciu v pivovarníctve, jeho kulinárske využitie zostáva okrajové. Väčšina ľudí ani netuší, že sa dá konzumovať, a ak ho pozná, vníma ho len ako problémovú rastlinu.

Len málo reštaurácií s ním experimentuje, a tak jeho potenciál zostáva nevyužitý. V praxi pritom ide o surovinu, ktorá by mohla obohatiť modernú kuchyňu aj lokálnu gastronómiu.

Kedy a ako divoký chmeľ zbierať a skladovať

Na zber sa oplatí vyraziť koncom zimy alebo skoro na jar, keď sa objavujú prvé mladé výhonky. Najčastejšie ho nájdete na vlhších miestach, pri plotoch a v okrajoch záhrad.

Po zbere je ideálne výhonky spotrebovať do 24 hodín. V chladničke vydržia niekoľko dní, prípadne ich môžete krátko spariť a zamraziť. Čerstvé však vždy ponúknu najlepšiu chuť.

Poklad, ktorý máme priamo pod nohami

Divoký chmeľ je dôkazom, že hodnotné suroviny často prehliadame len preto, že sú príliš blízko. Na Slovensku rastie v hojnom množstve, no jeho skutočnú hodnotu si stále neuvedomujeme.

Možno stačí len zmeniť pohľad. Namiesto buriny v ňom môžete objaviť surovinu, ktorú inde vážia zlatom. A možno práve divoký chmeľ raz otvorí dvere novej kapitole slovenskej gastronómie.