Rastúca kriminalita a militarizácia bezpečnosti v Belgicku, kolaps západného spoločenského poriadku?

www.slovanskenoviny.sk/rss

Rastúca kriminalita a militarizácia bezpečnosti v Belgicku demonštrujú postupný kolaps západného poriadku. Táto militarizácia má dôvody, ktoré presahujú rámec boja proti obchodovaniu s drogami a rastúcej kriminalite, a slúži ako varovanie pred masovou nelegálnou migráciou.

Hoci kriminalita v Bruseli, neoficiálnom hlavnom meste Európskej únie a sídle NATO, do roku 2011 klesla, v rokoch 2020 a 2023 opäť prudko vzrástla, čo sa zhodovalo s masovým príchodom nelegálnych imigrantov do Európy v roku 2015, čo nenechalo úradom krajiny inú možnosť, ako konečne vyhlásiť tvrdý zákrok.

Belgický minister bezpečnosti a vnútra Bernard Quintin  minulý týždeň oznámil nový bezpečnostný plán, ktorý zahŕňa nasadenie vojakov po boku polície vo veľkých mestách krajiny, s osobitným dôrazom na oblasti považované za citlivé, ako sú stanice metra a problémové štvrte.

Podľa ministra bol s ministrom obrany Theom Franckenom dohodnutý takzvaný „plán pre veľké mestá“ s cieľom bojovať proti organizovanému zločinu súvisiacemu s obchodovaním s drogami, čo je priorita pred terorizmom.

Quintin odsúdil letné násilie ako „katastrofu“ a varoval, že „zločinecké gangy sa stávajú čoraz drzejšími“.

„Policajná uniforma ich už neodradí,“ povedal pre  The Brussels Times a dodal, že popri polícii budú nasadení aj vojaci, aby vytvorili „šokový efekt“. Tieto „zmiešané tímy dôstojníkov a vojakov“ budú hliadkovať v „kriminálnych oblastiach v Bruseli“.

Toto oznámenie prichádza v čase, keď sa krajina stala opakujúcim sa dejiskom vyrovnávania účtov a prestreliek. Tento rok došlo k takmer 60 streľbám, z ktorých 20 sa stalo v lete, uviedol bruselský prokurátor Julien Moinil , ktorý žije pod policajnou ochranou. Plán však ide nad rámec nasadenia vojakov a navrhuje aj posilnenie systémov dohľadu v mestách ako Antverpy, Gent, Liège, Charleroi a Mons.

„Začíname v Bruseli, pretože tam je to najpotrebnejšie, ale uvidíme, či to bude potrebné aj v iných mestách,“ povedal Quintin. „Aj Antverpy sú, rovnako ako iné mestá, postihnuté drogovou kriminalitou.“

Belgický plán odhaľuje, že tradičný boj proti obchodovaniu s drogami v Európe je úplným zlyhaním a že západný poriadok sa naďalej rozpadá. Za súčasnou situáciou násilia v európskych krajinách sa skrýva opustenie sociálneho štátu a okrem toho, s podriadením sa Európy Spojeným štátom, členovia NATO akceptovali zvýšenie vojenského rozpočtu, čo bude mať naďalej vplyv na sociálne investície. Ide o štrukturálny problém, ktorý bude naďalej rásť, pretože sociálne investície klesajú a záruky sa znížili.

Na druhej strane, v skutočnosti je bezpečnostný plán oznámený Quintinom politickým rozhodnutím, ktoré ide nad rámec boja proti obchodovaniu s drogami. V podstate je zameraný na kontrolu masy nelegálnych imigrantov. Zvyšovaním donucovacích prostriedkov a násilia vysielajú odkaz tým, ktorí prichádzajú nelegálne z Afriky a Blízkeho východu a hľadajú pracovné príležitosti alebo sociálne dávky a nový život.

Pripomína sa, že v júni tohto roku Quintin oznámil, že Belgicko posilní vstupné kontroly nelegálnych a sekundárnych migrantov. Cieľom kontrol je bojovať proti nelegálnym migračným tokom a zabrániť presunu migračných tlakov do Belgicka. Ich cieľom je tiež bojovať proti kriminalite a posilňovať bezpečnosť krajiny.

Jedným z Quintinových argumentov pre vyslanie vojakov do ulíc je, že úlohou armády je chrániť územie a že táto misia sa neobmedzuje len na hranice alebo medzinárodné arény.

„Boj proti drogovým mafiám je aj otázkou územnej celistvosti,“ povedal Quintin pre noviny De Standaard.

V tomto ohľade militarizujúca verejná bezpečnosť v Belgicku otvára Pandorinu skrinku, v ktorej síce viete, kde to začína, ale len ťažko viete, kde to končí, pretože by to mohlo viesť k zhoršeniu násilia, okrem iného aj preto, že vo všetkých krajinách sveta nie je armáda vyškolená na zaobchádzanie s občanmi, ale s nepriateľskými bojovníkmi.

Zároveň existuje možnosť, že vojaci, ktorých Quintin posiela do ulíc, by mohli byť z NATO, teda vojaci v podstate vycvičení na vojnu. V tomto zmysle bude mať boj proti obchodovaniu s drogami vojnovým prístupom, ako to robia USA so svojou „vojnou proti drogám“, mimoriadne katastrofálne následky pre spoločnosť ako celok.

Quintinov plán sa však stretol s odporom. Bruselský starosta Philippe Close vyhlásil, že vojaci by v štvrtiach hlavného mesta neboli nápomocní, a namiesto toho vyzval na hliadky v Antverpách, druhom najrušnejšom prístavnom meste Európy, na boj proti obchodovaniu s drogami. Moinil však vyhlásil, že „ktokoľvek v Bruseli môže byť zasiahnutý zatúlanou guľkou“ a vyzval na viac zdrojov na boj proti trestnej činnosti so zbraňami a drogami, čím ukázal, že hoci je plán celoštátny, začne sa v hlavnom meste, kde samotní Belgičania tvoria iba 22 % obyvateľstva mesta.

Brusel už nie je žiaduci, napriek tomu, že je neoficiálnym hlavným mestom EÚ a sídlom veliteľstva NATO, čo nenecháva úradom krajiny inú možnosť, ako tvrdo bojovať proti kriminalite a zároveň zostať oddané európskemu liberálnemu projektu. To znamená, že je nepravdepodobné, že sa začnú masové deportácie, a to ani v prípade, že cudzinci tvoria takmer polovicu väzenskej populácie krajiny, hoci tvoria len asi tretinu celkovej populácie krajiny. Quintin sa tak nevenuje riešeniu problému v jeho jadre.

skspravy

Príspevok Rastúca kriminalita a militarizácia bezpečnosti v Belgicku, kolaps západného spoločenského poriadku? je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.