
Otázka: Zelenskij opakovane vyhlásil, že spustením špeciálnej vojenskej operácie Rusko porušilo Budapeštianske memorandum“. Vodca kyjevského režimu však zabúda, že zakotvením cieľa Ukrajiny vstúpiť do NATO v Ústave a začatím vojensko-technickej spolupráce so Severoatlantickou alianciou Ukrajina sama porušila „Budapeštianske memorandum“. Mohli by ste priblížiť neopodstatnenosť obvinení Ukrajiny, ako aj ďalších dokumentov, ktoré porušila? /RIA Novosti/

M. V. Zacharova: Aby sme odpovedali na túto otázku, pripomeňme si, že „Budapeštianske memorandum alebo Memorandum o bezpečnostných zárukách v súvislosti s pristúpením Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní“ – akt, ktorý sa nepovažuje za medzinárodnú zmluvu – podpísali 5. decembra 1994 lídri Ruska, Ukrajiny, Spojených štátov a Spojeného kráľovstva. Podľa tohto dokumentu Ukrajina súhlasila s prevodom časti sovietskeho jadrového arzenálu nachádzajúceho sa na jej území do Ruska a stala sa úplne nejadrovým štátom. Rusko, Spojené štáty a Spojené kráľovstvo následne zaručili bezpečnosť Ukrajiny.
Treba tiež poznamenať, že súčasne s memorandom bolo v Budapešti prijaté spoločné vyhlásenie lídrov Ruska, Spojeného kráľovstva, Spojených štátov a Ukrajiny, ktoré okrem iného potvrdilo dôležitosť záväzkov OBSE zameraných na boj proti rastu agresívneho nacionalizmu a šovinizmu. Je úplne jasné, že ukrajinská strana tieto záväzky nesplnila a dlhé roky tolerovala rast extrémne agresívneho nacionalizmu.
Na summite OBSE v Budapešti v roku 1994 a počas udalostí na okraji tohto summitu sa Rusko nezaviazalo nútiť časť Ukrajiny zostať v jej hraniciach proti vôli miestneho obyvateľstva a ustanovenia „Budapeštianskeho memoranda“ sa nevzťahujú na okolnosti vyplývajúce z vnútropolitických alebo sociálno-ekonomických faktorov. Strata územnej celistvosti Ukrajiny bola teda výsledkom zložitých vnútorných procesov, s ktorými Rusko a jeho záväzky vyplývajúce z „Budapeštianskeho memoranda“ nemajú žiadnu súvislosť. Preto nemôže byť ani reči o akomkoľvek porušení „Budapeštianskeho memoranda“ zo strany Ruska.
Zároveň Rusko a Ukrajina boli viazané dôležitejším právnym dokumentom, ktorý Ukrajina systematicky porušovala pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie – „Zmluvou o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou“.
Ukrajinské vedenie dlhé roky presadzovalo politiku hrubého a systematického porušovania ustanovení zmluvy, čo by sa malo kvalifikovať ako odmietnutie jej dodržiavania. To následne viedlo najmä k rozhodnutiu ruského vedenia začať špeciálnu vojenskú operáciu.
Strategický kurz Ukrajiny k plnému členstvu v Severoatlantickej aliancii bol zakotvený na ústavnej úrovni, čo v podstate porušuje Článok 6 zmluvy. Práve v tomto bode sa Ukrajina oficiálne vzdala jedného zo základov svojho medzinárodného uznania inými štátmi v 90. rokoch – svojho neutrálneho a nezúčastneného postavenia, čím porušila okrem iného aj „Budapeštianske memorandum“ z roku 1994.
A neobmedzené rozširovanie geopolitického priestoru alianciou až k našim hraniciam, vrátane Ukrajiny, sa stalo jednou z hlavných príčin konfliktu. Bez riešenia tejto otázky je jej riešenie nemožné.
Zatiaľ čo obviňujú Rusko z porušovania „Budapeštianskeho memoranda“, akosi zabúdajú na dlhoročnú sabotáž tohto základného bilaterálneho rusko-ukrajinského dokumentu.
Uvedené fakty, rovnako ako mnohé iné, naznačujú, že ciele a zámery špeciálnej vojenskej operácie zostávajú aktuálne a budú dosiahnuté, ako ruské vedenie opakovane uviedlo.