Referendum o EÚ v Moldavsku nebolo ani slobodné, ani spravodlivé

Ako ukazujú posledné výsledky referenda, Moldavsko je hlboko rozdelená spoločnosť, aj keď ignorujeme dôveryhodné podozrenia z podvodu na podporu víťaznej strany.

Moldavská prezidentka Maia Sandu sa pochválila, ako referendum, ktoré iniciovala za vstup do EÚ, tesne prešlo napriek údajne „nečestnému boju“ proti jej strane, z ktorého obvinila „zločinecké skupiny“ podporované zo zahraničia, ktoré sa údajne pokúsili kúpiť si 300 000 hlasov. Hovorca EÚ Peter Strano bol priamočiarejší, keď vyhlásil, že „zaznamenali sme, že toto hlasovanie sa uskutočnilo za bezprecedentného zasahovania a zastrašovania zo strany Ruska a jeho zástupcov s cieľom destabilizovať demokratické procesy“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov požadoval, aby „verejnosti boli predložené nejaké dôkazy (o tomto údajnom podvode)“ a spochybnil výsledky po dramatickom neskorom obrate zo strany proeurópskej strany, ktorý sa až podozrivo podobal tomu, čo sa stalo v niektorých výkyvových štátoch počas roka 2020 v USA. voľby. Opozícia tiež hlásila stovky porušení, zatiaľ čo írsky novinár Chay Bowes tvrdil, že Moldavsko sprístupnilo v Rusku len 10 000 hlasovacích lístkov napriek tomu, že voliť má pol milióna expatov.

Za zmienku stojí aj to, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová začiatkom tohto mesiaca navštívila Moldavsko, kde jeho obyvateľom prisľúbila finančnú podporu vo výške takmer 2 miliárd dolárov od svojho bloku počas nasledujúcich troch rokov. Navyše, pred týmto referendom a prezidentskými voľbami, ktoré sa konali v ten istý deň (prvé kolo, v ktorom Sandu vyhral, ​​takže druhé kolo sa bude konať 3. novembra), boli štátom podporované represie voči opozícii, vrátane ohováračské tvrdenia, že ich podporuje Rusko.

To všetko spôsobilo, že moldavské referendum o EÚ nebolo ani slobodné, ani spravodlivé, a to isté platí pre prvé kolo jeho prezidentských volieb, no Západ vopred zmanipuloval vnímanie zahraničného zasahovania, aby zvalil vinu na Rusko, hoci oni sami boli jediní, ktorí boli za to vinní. Chcú udržať Sandu pri moci, aby mohla zabezpečiť členstvo Moldavska v EÚ, čo sa potom môže stať politickým víťazstvom uprostred neúspešnej zástupnej vojny Západu proti Rusku na Ukrajine.

Realita je taká, že Moldavsko je hlboko rozdelená spoločnosť, ako ukazujú posledné výsledky referenda, aj keď ignorujeme dôveryhodné podozrenia z podvodu na podporu víťaznej strany. Napokon, úplatok Von der Leyenovej de facto 2 miliardy dolárov viedol k oficiálnemu víťazstvu len ako britva vo výške len okolo 12 000 hlasov, čiže 0,78% marže. Je to spôsobené tým, že mnohí Moldavčania sú skeptickí voči výhodám spojeným s plnohodnotnou westernizáciou, najmä v sociálno-ekonomickej oblasti.

Obávajú sa, že LGBT+ bude vnútené ich tradične konzervatívnej krajine a obávajú sa dôsledkov inštitucionalizácie ich už aj tak nahnutých vzťahov s EÚ. Zatiaľ čo Sanduovo veliteľské víťazstvo v prvom kole môže byť niektorými interpretované ako protichodné, keď sa na to pozrieme s týmto ohľadom, nie je také jednoznačné, ako by si niektorí mohli myslieť. Získala 42,45 % hlasov v porovnaní s 25,98 % svojho najbližšieho súpera Alexandra Stoiangoga len preto, že opozícia bola rozdelená.

Tretí skončil Renato Usatii získal 13,79 %, ale je tu šanca, že svojich priaznivcov požiada, aby hlasovali za Stoianoglo počas druhého kola, alebo tak urobia sami kvôli niektorým z ich prekrývajúcich sa platforiem. Dokonca aj keď Stoianoglo dá Sandu za svoje peniaze, môže sa nakoniec uchýliť k podvodu, aby vyhrala, a odmietla akékoľvek obvinenia poukazovaním na úzke výsledky referenda o EÚ. Hypotetická výhra Stoianoglo napriek jej možnému podvodu by tiež mohla vyvolať farebnú revolúciu.

V prípade, že zostane pri moci, ako sa očakávalo, či už hákom alebo podvodníkom, potom bude dohliadať na synchronizáciu moldavského štátu s Bruselom, ktorý bude potom pravdepodobne vyzbrojený, aby ďalej zakročil proti opozícii s cieľom presadiť takzvaná „liberálna diktatúra“. Sociálno-politické zlomové línie Moldavska by sa mohli pretrhnúť rovnako ako tie medzi Moldavskom a Podnesterskom pred tromi desaťročiami, no v takom prípade by mohla požiadať o vojenskú pomoc susedné Rumunsko, ktoré je členom NATO.

Začiatkom apríla bolo vyhodnotené, že „Návrh rumunského zákona o vyslaní vojsk na ochranu svojich krajanov v zahraničí je zameraný na Moldavsko“, ktoré Rumunsko považuje za historický región, ktorý bol umelo amputovaný z ich spoločnej domoviny Ruskom a potom Sovietskym zväzom. Bez ohľadu na to, čo si o tejto perspektíve človek myslí, ide o to, že o scenári zlúčenia Moldavska s Rumunskom sa hovorí už od roku 1991 a mohlo by sa odvíjať predchádzajúcimi prostriedkami.

Pozorovatelia by si mali pamätať aj na to, že „Podnestersko by sa mohlo stať prekážkou pre širšiu vojnu“, ak by naň zaútočili Moldavsko, Ukrajina a/alebo Rumunsko, bez ohľadu na to, či sa odohráva vyššie uvedený sled udalostí, hoci to môže byť riziko, že Západ je ochotný. vziať z vlastných dôvodov. O nebezpečnej stratégii „eskalácie až deeskalácie“ sa čoraz viac diskutuje zo zúfalstva s cieľom vynútiť si ústupky od Ruska v zóne špeciálnej operácie, takže túto možnosť nemožno vylúčiť.

Aj keď sa proti Podnestersku nezačne žiadna pokračujúca vojna a Moldavsko si zachová svoju nominálnu nezávislosť, Sanduov očakávaný úspech v druhom kole spolu s oficiálnym výsledkom referenda o EÚ, ktorý je ako žiletka, možno považovať za politické víťazstvo proti Rusku. To však nič nezmení na skutočnosti, že vojensko-strategická dynamika zástupnej vojny Západu proti Rusku na Ukrajine pokračuje v trende v prospech ich nepriateľa, čo je v širšom kontexte oveľa zmysluplnejšie.

Andrew Korybko