Európska komisia hovorí, že s členskými štátmi už komunikuje a pripravuje ich na to, že od augusta budú ich verejnoprávne médiá spadať pod spoločné garancie redakčnej nezávislosti. Minulý rok už vyjadrila obavy o slobodu v novej STVR. Všetky médiá, vrátane tých verejnoprávnych, majú byť nezávislé od politikov. To je jedna z garancií, ktorú do európskeho práva oficiálne začlenil Akt o slobode […]
Menej ako 1 min. min.
Európska komisia hovorí, že s členskými štátmi už komunikuje a pripravuje ich na to, že od augusta budú ich verejnoprávne médiá spadať pod spoločné garancie redakčnej nezávislosti. Minulý rok už vyjadrila obavy o slobodu v novej STVR.
Všetky médiá, vrátane tých verejnoprávnych, majú byť nezávislé od politikov. To je jedna z garancií, ktorú do európskeho práva oficiálne začlenil Akt o slobode médií. Prijatý bol už v roku 2023, no do platnosti vstúpi celý až v auguste tohto roka.
Slovenská reforma verejnoprávnej RTVS, ktorá sa zmenila na STVR, sa teda v roku 2025 môže stať predmetom záujmu Európskej komisie.
„Dianie okolo STVR a reakcie Komisie sú medzinárodne sledované, pretože slúžia ako testovací prípad faktickej účinnosti nového Aktu o slobode médií,“ hovorí odborníčka na slobodu médií z Masarykovej univerzity v Brne, Marína Urbániková.
Vtedajšia eurokomisárka Věra Jourová minulý rok hovorila, že eurokomisia už čaká len na vstúpenie aktu do platnosti.
„Prípravné práce už prebiehajú. Komisia najmä začala dialóg so všetkými členskými štátmi, aby podľa potreby upravili svoje právne predpisy a postupy,“ odkazuje hovorkyňa Európskej komisie. Ministerstvo kultúry na otázky neodpovedalo.
Čo hovorí Akt o slobode médií
Prijatie aktu bolo dôležité v tom, že sloboda médií bola ako hodnota v členských štátoch braná ako samozrejmosť. Po dianí v Poľsku a Maďarsku, kde sa kritické médiá stali terčom vládnych útokov, sa však krajiny rozhodli garantovať nezávislosť novinárov aj v legislatíve.
Nová slovenská vláda prijala reformu verejnoprávneho média ešte pred vstúpením aktu do platnosti. V správe o právnom štáte Európska komisia vyjadrila obavy z budúcej nezávislosti tohto médiá.
Rok 2025 sa teda môže stať prvým, kedy Európska únia zasiahne voči týmto zmenám na Slovensku.
„Ak slovenská vláda nezmení svoj prístup k STVR, čo sa asi príliš očakávať nedá, myslím si, že detailné sledovanie situácie a neformálne listy zo strany Komisie budú pokračovať,“ hovorí Urbaníková s tým, že predmetom sporu môže byť voľba členov rady STVR a následne generálneho riaditeľa, ale aj celkový stav nezávislosti médiá a jej vysielania.
Neformálne listy, ktoré Komisia posiela členskému štát pred začatím oficiálneho konania, sa nazývajú aj EU Pilot. V rámci neho minulý rok prebiehala aj intenzívna komunikácia medzi ministerstvom spravodlivosti a eurokomisiou o reforme trestného zákona.
„Ak Komisia napriek svojmu preventívnemu úsiliu a podpore členských štátov zistí možné porušenie práva EÚ, môže sa rozhodnúť použiť postup pred porušením práva, známy ako EU Pilot,“ odkazuje hovorkyňa Komisie.
Eurokomisia po takomto neformálnom riešení siaha čoraz častejšie. Výhodou má byť lepšie riešenie samotných problémov. Aj slovenská vláda v reakcii na listy od eurokomisie pristúpila k zmenám v sadzbách za podvody na európskych peniazoch. Nevýhodou však je, že tieto listy nie sú transparentné, verejnosť a novinári sa k ich zneniu teda dostanú iba ak ich niekto zverejní.
„Nakoniec sa proti členskému štátu môže začať konanie o porušení právnych predpisov (infringement) ktoré môže v konečnom dôsledku viesť k predloženiu veci Súdnemu dvoru,“ pripomína hovorkyňa.
Takýto proces môže viesť až k vysokej pokute. Podľa Barbory Bukovskej z organizáciu na ochranu slobody slova Article 19 je však takýto výsledok na dlhé lakte.
„Komisia sa určite zaujímať bude, ale pochybujem, že bude hneď využívať kroky, ktoré môžu vyústiť do infringementu,“ hovorí Bukovská s tým, že ide aj o politickú záležitosť a závisí to od konkrétneho člena Komisie.
Novým eurokomisárom pre právny štát je Ír Michael McGrath. Na slobodu médií sa ho pri vypočúvaní v europarlamente pýtala bývalá novinárka a europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS/RE). McGrath europoslancov uistil, že „neustúpi tlaku a nebude robiť kompromisy“.
Ako to vidia odborníčky
Oslovené odborníčky na slobodu médií však upozorňujú, že Akt o slobode médií netreba brať ako garanciu vyriešenia všetkých problémov na Slovensku.
„Treba si uvedomiť, že EMFA nie je čarovná palička, ktorou Komisia zamáva a všetko na Slovensku vyrieši, prípadne ju použije ako palicu, ktorou by Slovensko ,vypráskala‘,“ hovorí Bukovská.
Pripomína, že Európska komisia musí konať iba v rámci svojich kompetencií. Maďarsko dokonca samotný akt, ktorý schválili členské štáty aj europarlament, napadlo na Súdnom dvore EÚ. Tvrdí totiž, že EÚ nemá právo určovať pravidlá pre médiá. Vývoj na Slovensku sa teda podľa Bukovskej bude meniť aj podľa toho, ako dopadne táto žaloba.
Okrem verejnoprávnych médií sa Akt týka napríklad aj špehovacieho softvéru, ktorý by vlády nemali využívať voči novinárom. V médiách sa objavili informácie, že slovenská vláda si zakúpila takýto softvér s názvom Pegasus. Vláda to popiera.
Akt tiež hovorí, že pred predajom média by mal byť vykonaný test, či je mediálne prostredie dostatočne rozmanité. V minulosti by takýto test mohol zamiešať karty pri kúpe bulvárneho média Nový čas skupinou Penta, ktorý vlastní aj Plus 1 Deň. Retroaktívne sa však používať nebude.
Akt tiež predpokladá, že mediálny regulátor, na Slovensku Rada pre mediálne služby, funguje nezávisle. „Rada pre mediálne služby má ale v súčasnosti len päť členov namiesto deviatich a funkčné obdobie ďalších dvoch členov sa končí koncom januára. Členov volí národná rada, takže bude nepochybne zaujímavé, kým obsadí uvoľnených šesť miest,“ pripomína Urbániková.
Podľa nej bude Komisia aj sledovať oblasť štátnej reklamy, ktorá je na Slovensku „dlhodobo nedostatočne regulovaná“. Štátnu reklamu používa ako nástroj na odmeňovanie spriaznených médií najmä režim Viktora Orbána v Maďarsku.
Odborníčka tiež pripomína, že po nástupe novej vlády stúpil počet útokov na novinárov a novinárky. „V tejto oblasti ale vnímam možnosti Komisie zasiahnuť ako obmedzené,“ uzatvára.
