Reforma trhu s elektrinou podporuje zraniteľné subjekty aj batériové úložiská

Únia chce dať štátom do rúk nástroje a návod, ako reagovať na ďalšiu energetickú krízu. Nové pravidlá chránia zraniteľné skupiny a podporujú úložiská, píše Chief Executive Officer (CEO) Fuergy Radoslav ŠTOMPF.

Autor je Chief Executive Officer spoločnosti Fuergy.

Ministri krajín Európskej únie nedávno odobrili nové pravidlá smerujúce k reforme trhu s elektrinou s cieľom zastabilizovať ceny a pripraviť štáty na budúce cenové šoky.

Rok 2022 s rozsiahlou energetickou krízou kvôli ruskej agresii bol pre Európsku úniu výstrahou. Extrémnych 1 000 eur/MWh za elektrinu a 317 eur/MWh za plyn v auguste 2022 ťažko zasiahli priemysel aj zraniteľné subjekty a vystrašili Európu.

Definícia energetickej chudoby bude kľúčová

Z dostupných informácií o reforme zatiaľ vieme, že štáty budú môcť adresne zastropovať ceny.

Plošné dotovanie cien je pre EK problém a ak chce štát pomáhať adresne, musí mať presne zadefinované zraniteľné skupiny (fyzické osoby alebo strategické firmy). Na Slovensku stále nemáme definovanú energetickú chudobu napriek tomu, že nízkopríjmoví obyvatelia vynakladajú na energie až 16 percent svojich príjmov. Horšie je na tom len Česká republika so 17 percentami. Pri kombinovaných výdavkoch na energie a bývanie rebríček vedieme s 31 percentami. Každopádne doterajšie plošné dotácie v budúcnosti už zrejme nebudú možné.

Dlhodobé zmluvy aj batériové úložiská

Medzi riešeniami vysokých cien elektriny sa spomínajú PPA kontrakty, čiže priame forwardové zmluvy medzi odberateľom a výrobcom na dlhodobý odber elektriny. Tieto už dnes fungujú v Čechách a Maďarsku.

Reforma síce pri PPA kontraktoch znižuje byrokraciu a poplatky, ich presadenie je však nejasné, keďže spotové ceny sú nízke a „forwardy“ skrátka nevýhodné. Jedným z riešení by mohlo byť zvýhodnenie pre on-site PPA kontrakty, keď je miesto výroby aj spotreby elektriny v jednom areáli a vedia byť fyzicky prepojené. Ide o nastavenie podporujúce spotrebu priamo na mieste bez zaťažovania prenosovej siete.

Slovensko si môže pomôcť inštaláciou smart batériových úložísk

Reforma počíta aj s masívnym zapájaním obnoviteľných zdrojov. Kým jadrové zdroje vedia pokryť takzvanú baseload úroveň zaťaženia siete, stredné a špičkové zaťaženie by mohli v budúcnosti do veľkej miery pokrývať obnoviteľné zdroje. Reforma pritom počíta s kapacitnými mechanizmami na dlhodobé zabezpečenie dostatočnej dostupnosti elektrickej energie počas špičkových a kritických období. Ide o technické služby na udržanie stability, kvality a spoľahlivosti elektrizačnej sústavy, ako aj opatrenia podporujúce kombináciu OZE s úložiskami alebo výstavbu nových zdrojov. Spolu s podpornými službami, čo sú opatrenia na okamžité udržanie stability siete, ide o dva kľúčové nástroje pre zabezpečenie spoľahlivosti energetického systému.

Aktuálny stav rozloženia zaťaženia siete v priebehu dňa

Príklad rozloženia zaťaženia siete pri vyššom zastúpení OZE a BESS. Zdroj:

https://www.mdpi.com/1996-1073/16/7/3003

Aj Slovensko bude (skôr či neskôr) vyžadovať baterky ku každému obnoviteľnému zdroju

Mnohé štáty už dnes menia podmienky pripájania nových zdrojov pri podpore zvyšovania podielu OZE. Napríklad v USA a Nemecku má každá nová strešná fotovoltická elektráreň pripojené aj batériové úložisko. Podobné iniciatívy evidujeme aj v Česku a skôr či neskôr príde na rad aj Slovensko. Záporné ceny elektrickej energie a výkyvy siete spôsobené nadprodukciou OZE nás k tomu dotlačia.

Podstatné je, aby batériové úložiská boli smart, čiže riadené inteligentným a prediktívnym energetickým riadiacim systémom EMS (Energy Management System). Tento systém riadi spotrebu aj výrobu elektriny cez OZE tak, aby nezaťažovali elektrickú sieť. V kombinácii s obnoviteľným zdrojom podporuje samospotrebu, a tým znižuje tlak na prenosové kapacity.

Kapacita smart batériového úložiska vie byť okrem toho voľná na poskytovanie flexibility pre prenosovú sieť. Tým úložiská pomáhajú sieti, a zároveň majiteľovi zarábajú, čím mu znižujú náklady a skracujú návratnosť investície. Nám sa darí dosahovať návratnosť od 2,4 roka pri 15-ročnej životnosti úložiska a 25-ročnej životnosti fotovoltickej elektrárne.

Prístupnejšie financovanie môže priniesť nižšie ceny

Batériové úložiská už dnes nutne nevyžadujú vysoké investície vďaka formátu „energia ako služba“. To znamená, že investori alebo dodávatelia elektrickej energie zaplatia inštaláciu smart batériového úložiska a firmám ho následne už iba prenajmú.

Samozrejme, pre rýchlejšie rozšírenie nových zdrojov v kombinácii s úložiskami by pomohla aj efektívna pomoc štátu s ich financovaním. Netreba však ísť do dotácií, keďže si na seba zelené technológie už vedia zarobiť. Postačilo by prístupnejšie financovanie zo strany bankového či investičného prostredia.

Inak, viac smart úložísk „v dvojičke“ s OZE môže pomôcť znižovať ceny elektriny tým, že viac zdrojov vytvára prirodzenú konkurenciu pre poskytovanie platených podporných služieb. Tie sa totiž premietajú aj do distribučných poplatkov.

Riešenia, ktoré pomáhajú už dnes

EÚ síce už dnes disponuje nástrojmi, ako potlačiť špekulatívny rast cien energie, reforma by však mala pomôcť zvýšiť ich nasadenie.

Keďže reforma má podobu nariadenia, aplikácia nových pravidiel by mala byť identická v celej EÚ. Otvorená je otázka, či prijaté opatrenia budú stačiť na ochranu trhu pred vysokými cenami. Odpoveď na túto otázku spoznáme už pri najbližšej kríze. Zostáva dúfať, že dovtedy štáty urobia maximum pre zvýšenie samospotreby v mieste výroby elektriny. Výsledkom bude inovovaná infraštruktúra, ktorá vládam pomôže zvládnuť krízové situácie.