V „hladových dolinách” nestačí ľudí len zamestnať, treba im zlepšiť kvalitu života, tvrdí rezort Richarda Rašiho (Hlas) v zákone, ktorý smeruje do parlamentu. Podľa odborníkov sú zmeny pre prioritné okresy posunom vpred, nemusia im však pomôcť sa z chudoby vymaniť. Rozdiel medzi prosperujúcim západom a zaostávajúcim východom je dlhodobo vnímaný ako jav, ktorý priamo […]
Menej ako 1 min. min.
V „hladových dolinách” nestačí ľudí len zamestnať, treba im zlepšiť kvalitu života, tvrdí rezort Richarda Rašiho (Hlas) v zákone, ktorý smeruje do parlamentu. Podľa odborníkov sú zmeny pre prioritné okresy posunom vpred, nemusia im však pomôcť sa z chudoby vymaniť.
Rozdiel medzi prosperujúcim západom a zaostávajúcim východom je dlhodobo vnímaný ako jav, ktorý priamo zodpovedá výške nezamestnanosti a nízkosti priemernej mzdy. Aj preto bol podiel uchádzačov o zamestnanie dlhodobo kľúčovým kritériom na zaradenie okresu do zoznamu najmenej rozvinutých. Takto získali nárok na príspevok od štátu aj zvýšenú pozornosť v čerpaní eurofondov.
Mnohé z podporovaných regiónov však napriek podpore z rebríčka roky nevystúpili. Okresy Poltár, Kežmarok, Sobrance a osem ďalších sú na zozname už od roku 2015. „Je na mieste otázka, či je podpora skutočne zameraná na ich rozvoj, teda čo najrýchlejšie znižovanie ich počtu, alebo ide len o kompenzačnú schému,” zhodnotil odborník na kohéznu politiku Richard Brooš. V prípade druhej možnosti štát skôr berie na vedomie špecifické znevýhodnenie týchto území, avšak bez ambície zmeniť ich východiskovú situáciu.
Von z bludného kruhu
Snahu o naštartovanie rastu v regiónoch pritom cítiť aj z iniciatívy štátu. Po približne dekáde analytici aj rezort investícii a informatizácie (MIRRI) pripúšťajú, že rozvoj nie je len o zamestnanosti a najmenej rozvinuté okresy okrem ekonomických faktorov trápi aj chýbajúca infraštruktúra či nedostatočný rozvoj ľudského kapitálu. Tie „vytvárajú bludný kruh zaostávania a neatraktívnosti týchto oblastí pre obyvateľov,” konštatuje v štúdii Inštitútu digitálnych a regionálnych politík výskumníčka Nina Holičková.
MIRRI preto vypracovalo návrh zákona o podpore prioritných okresov, ktorý má nahradiť súčasný legislatívny rámec podpory najmenej rozvinutých okresov (NRO). „Nepôjde iba o nálepku, ale aj o nový obsah a pomoc,“ vyhlásil štátny tajomník rezortu Michal <a href="https://kalirecords.sk/koncerty/“ title=“kali“>kaliňák v lete počas rezortného dňa v Revúcej, kde o zmenách diskutovali s miestnymi komunálnymi lídrami.
„Zmena prináša celistvý a dátovo založený prístup k hodnoteniu regionálneho rozvoja v jeho kľúčových oblastiach, ktorý umožňuje robiť kvalifikovanejšie a efektívnejšie rozhodnutia na základe objektívne overiteľných dát,” tvrdí v návrhu ministerstvo.
Po novom sa zoznam okresov bude zostavovať podľa takzvaného indexu regionálneho rozvoja, ktorý zhodnotí rôzne sociálno-ekonomické či demografické aspekty. Medzi tie patrí demografické pozadie, dostupnosť verejných služieb alebo aj obslužnosť územia. Detailnejšie sa zmenám, ktoré zákon prinesie, venujeme v samostatnej infografike.
Ani novinka však zatiaľ stopercentne nepresvedčila. „Keď štát dáva prostriedky na podporu okresov, ktoré sú znevýhodnené a treba ich rozvíjať, mali by byť naviazané na prijatie zásadných štrukturálnych opatrení, ktoré daný región naštartujú, aby sa zo situácie dostal a stal sa z neho prosperujúci, atraktívny okres,” zdôraznil výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor hlavnú výhradu voči novému zákonu.
Doteraz totiž podľa organizácie vláda delila prostriedky na podporu najmenej rozvinutých regiónov, za ktoré robili opravy chodníkov, fasád domov či cyklotrasy, no k reálnemu ekonomickému rozvoju nedošlo.
Efektívnejšie využívanie prostriedkov chce teraz štát dosiahnuť aj projektovým manažmentom. V prioritných okresoch budú operovať takzvané poradné orgány, ktoré budú mať na starosti vypracovanie a vykazovanie trojročných plánov rozvoja miesto pôvodných päťročníc. Únia miest Slovenska ale tvrdí, že to bude mať opačný efekt.
„Navrhovanú trojročnú platnosť plánov rozvoja prioritných okresov nepovažujeme za dostatočnú na prípravu a realizáciu investičných projektov, ktoré by mohli mať reálny vplyv na rozvoj územia,” argumentovala hovorkyňa Daniela Piršelová. V Únii tiež žiadajú, aby bol zástupca okresného mesta povinne členom riadiaceho výboru daného okresu, nakoľko okresné mestá zohrávajú kľúčovú úlohu ako centrá dochádzky za prácou, vzdelaním a službami. „Preto by mali byť ich zástupcovia súčasťou rozhodovacích procesov,” zdôraznila Piršelová.
Celkový dojem verejnosti z novej iniciatívy zostáva zmiešaný. „Považujem návrh zákona o podpore prioritných okresov za nepotrebnú legislatívnu iniciatívu, hoci obsahuje niektoré pozitívne elementy, ako je snaha o komplexnejšie posudzovanie úrovne rozvoja regiónov prostredníctvom kompozitného ukazovateľa,” dodal Brooš.
Uplatňovanie indexu rozvoja však podľa neho nesmie byť obmedzené na účel príspevkovej podpory okresov. „Jeho hlavným využitím má byť plánovanie a realizácia regionálnej politiky, hodnotenie a programovanie eurofondov a národných podporných schém,” zdôraznil. Kým prostriedky, ktoré okresom poskytuje štát, sa rátajú v jednotkách miliónov eur, z európskych zdrojov kohézie je k dispozícii vyše 16 miliárd eur.
K ministerskému materiálu aktuálne skončilo pripomienkovanie. Bolo vznesených 125 pripomienok, z toho 27 zásadných. Rezort pre EURACTIV Slovensko uviedol, že vyhodnocovanie podnetov ukončil 22. novembra a o štyri dni neskôr návrh zákona prerokovala Rada vlády SR pre regionálny rozvoj a politiku súdržnosti EÚ. Do parlamentu ho plánuje predložiť začiatkom roka 2025.
Určovanie nových priorít vyvolalo otázky
V pripomienkovaní bolo viacero výhrad voči zvýšeniu počtu regiónov z 19 najmenej rozvinutých na 25 prioritných. „Vyčlenenie 25 najviac štrukturálne znevýhodnených okresov, t. z. takmer tretiny všetkých okresov na Slovensku sa zdá byť neodôvodnene optimistické,” namietal v pripomienkovaní Klub 500. „Je potrebné určiť hranicu medzi prioritnými okresmi a ostatnými okresmi. Táto hranica sa môže dynamicky meniť, tým pádom sa môže dynamicky meniť aj počet prioritných okresov, čo by malo byť cieľom,” pridala sa aj organizácia Samosprávne kraje Slovenska (SK8).
MIRRI argumentuje, že výsledný počet prioritných okresov zrkadlí všeobecnú vôľu podporiť väčší počet okresov, než umožňuje súčasne platná legislatíva a zároveň rešpektovať limity verejných financií. „Po medzirezortnom pripomienkovom konaní sme dospeli k rozhodnutiu presunúť problematiku počtu prioritných okresov z návrhu zákona do vyhlášky, ktorá bude mať svoj vlastný legislatívny proces,” uviedlo s tým, že návrh vyhlášky predstaví začiatkom roku 2025.
Analytik verejných politík združenia samosprávnych krajov SK8, Róbert Frimmel zhodnotil, že so zástupcami MIRRI prebehla konštruktívna debata a našli viaceré kompromisné riešenia. Za najdôležitejšie označil práve presun metodiky výberu počtu prioritných okresov do vyhlášky. „Táto skutočnosť je kľúčová z pohľadu flexibilnejších potenciálnych zmien pri určovaní počtu prioritných okresov,” povedal Frimmel.
Národná banka Slovenska (NBS) mala tiež hlavné pripomienky ohľadom procesu a spôsobu identifikácie prioritných okresov. „Ministerstvo nám prisľúbilo, že v rámci samostatného pripomienkového konania si otázne body vyjasníme,” uviedol vedúci oddelenia komunikácie NBS, Peter Majer.
NBS sa tiež zaujímala o spôsob, akým bude rozdeľovaný štátny príspevok. Miera potreby pomoci by sa mala podľa nej primerane premietnuť aj do výšky poskytnutej pomoci zo štátneho rozpočtu. „Nárok na vyššiu mieru pomoci by mali mať „najprioritnejšie“ okresy. Takéto pravidlo by malo byť uvedené v zákone,” uvádza banka.
Aj podľa SK8 by mali byť zdroje prioritizované do okresov, ktoré sú na tom najhoršie. „Súčasná alokácia je výrazným spôsobom obmedzená a predstavuje necelého pol milióna EUR na jeden okres pri navrhovanom nastavení,” vyčíslili.
Ministerstvo zatiaľ o tom, či príspevok rozdelí rovným dielom medzi všetky prioritné okresy, alebo sa výška bude líšiť, nerozhodlo. „Definovanie mechanizmu alokačného kľúča je momentálne predmetom odborných diskusií,” odpovedal pre EURACTIV Slovensko tlačový odbor MIRRI.
Kultúru, komunity ani klímu nezarátajú
Iniciatíva sa nezaobišla bez rozsiahlych pripomienok ani v úvodnom štádiu, teda na jar roku 2024, kedy prebehlo pripomienkovanie legislatívneho zámeru pre nový zákon.
V pripomienkovaní zámeru bolo zamietnutých viacero výhrad – napríklad podnet rezortu kultúry, ktorý žiadal do hodnotenia zahrnúť „širšie, neekonomické aspekty rozvoja”, konkrétne „ukazovateľ rozvoja kultúry a kultúrnej infraštruktúry v regiónoch”. MIRRI to odmietlo s tým, že ukazovatele musia byť objektívne overiteľné.
Úrad Splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity zas navrhoval, aby pri ďalšej tvorbe návrhu zákona bola uplatnená zásada použitia dát a údajov z Atlasu rómskych komunít. Argumentoval, že ide o základnú podmienku zohľadňovanú v súčasnosti aj pre čerpanie zdrojov EÚ. „Lokality a osídlenia marginalizovaných rómskych komunít sú nesporne lokalitami s vlastnosťami a javmi uvedenými v rozšírenej definícii,” tvrdil splnomocnenec.
V tomto prípade rezort namietal, že Atlas nemôžu využiť z dôvodu predchádzania diskriminácie na základe príslušnosti k etnickej skupine, avšak. marginalizované rómske komunity (MRK) budú nepriamo zohľadnené ukazovateľom podielu poberateľov dávky v hmotnej núdzi.
Národná banka Slovenska zas navrhovala doplniť medzi kľúčové oblasti hodnotenia regionálneho rozvoja aj „zraniteľnosť regiónu“ v rôznych kontextoch, napríklad zmeny klímy alebo stavu životného prostredia.
Tieto faktory podľa banky síce nemusia mať bezprostredný „pocitový“ dosah na život obyvateľov, avšak sú kľúčovým determinantom dlhodobého rozvoja. Podľa ministerstva však dlhodobý rozvoj nie je ambíciou pripravovanej legislatívnej úpravy, pretože tá sa zameriava na aktuálny stav regionálneho rozvoja na úrovni okresov.
