Tento bude podľa európskych vedcov najteplejším rokom v histórii a prvým kalendárnym rokom s teplotou nad 1,5 stupňa Celzia. Prekročí tak hranicu otepľovania, dohodnutú v rámci Parížskej dohody z roku 2015. Údaje z Copernicus Climate Change Service (C3S) EÚ prichádzajú dva týždne po tom, čo rokovania OSN o klíme priniesli dohodu v hodnote 300-miliárd, ktoré […]
Menej ako 1 min. min.
Tento bude podľa európskych vedcov najteplejším rokom v histórii a prvým kalendárnym rokom s teplotou nad 1,5 stupňa Celzia. Prekročí tak hranicu otepľovania, dohodnutú v rámci Parížskej dohody z roku 2015.
Údaje z Copernicus Climate Change Service (C3S) EÚ prichádzajú dva týždne po tom, čo rokovania OSN o klíme priniesli dohodu v hodnote 300-miliárd, ktoré majú smerovať do rozvíjajúcich sa krajín. Tie väčšinou produkujú len minimum emisií, zmena klímy ich však zasahuje najviac. Tento finančný balík považujú chudobnejšie krajiny za nedostatočný na pokrytie stúpajúcich nákladov na klimatické katastrofy.
C3S uviedla, že údaje od januára do novembra potvrdili, že rok 2024 bude určite najteplejším rokom v histórii a prvým rokom, v ktorom priemerná globálna teplota prekročí 1,5 stupňa Celzia (2,7 stupňa Fahrenheita) v porovnaní s predindustriálnym obdobím 1850-1900. Prekročí tiež hranicu otepľovania, dohodnutú v rámci Parížskej dohody z roku 2015.
Globálna teplota dosiahla v novembri v priemerne 14,1 stupňa Celzia, čo je o 0,73 stupňa viac ako bol priemer rokov 1991 až 2020. Zároveň to je o 1,62 stupňa Celzia viac než v predindustriálnom období. Najteplejší november bol podľa C3S zaznamenaný v roku 2023, ktorý svoje analýzy opiera o miliardy záznamov meraní z celého sveta.
„Vďaka údajom z predposledného mesiaca tohto roka môžeme už teraz s takmer úplnou istotou potvrdiť, že 2024 bude najteplejším rokom v histórii a prvým kalendárnym rokom s teplotou nad 1,5 stupňa Celzia. Neznamená to, že došlo k porušeniu Parížskej dohody, no ide o signál, že ambiciózne opatrenia v oblasti klímy sú teraz potrebnejšie než kedykoľvek predtým,“ uviedla Samantha Burgessová, zástupkyňa riaditeľa C3S.
Zdroj: Copernicus
Rastú škody aj obete
Extrémne počasie sa v roku 2024 prehnalo celým svetom, pričom Taliansko a Južnú Ameriku zasiahlo veľké sucho, smrteľné záplavy zas Nepál, Sudán aj Európu. Obyvatelia Mexika, Mali, Saudskej Arábie zas čelili horúčavám, ktoré si vyžiadali tisíce obetí. Katastrofálne cyklóny zasiagli Spojené štáty a Filipíny.
Vedecké štúdie potvrdili, že na všetkých týchto katastrofách sa podieľala zmena klímy spôsobená ľudskou činnosťou.
„Stále sa nachádzame na území takmer rekordne vysokých teplôt a je pravdepodobné, že to zostane aspoň niekoľko nasledujúcich mesiacov,“ hovorí klimatológ z programu Copernicus Julien Nicolas. Emisie oxidu uhličitého zo spaľovania fosílnych palív sú hlavnou príčinou klimatických zmien.
Zníženie emisií na čistú nulu – ako sa mnohé vlády zaviazali nakoniec urobiť – zastaví zhoršovanie globálneho otepľovania. Napriek týmto zeleným prísľubom budú globálne emisie CO2 tento rok rekordne vysoké.
Vedci tiež sledujú, či by sa v roku 2025 mohol pôsobiť vplyv fenoménu La Nina, ktorý zahŕňa ochladzovanie povrchových teplôt oceánov. To by mohlo nakrátko ochladiť globálne teploty, aj keď by to nezastavilo dlhodobý základný trend otepľovania spôsobený emisiami.
„Hoci rok 2025 môže byť o niečo chladnejší ako rok 2024, ak dôjde k javu La Nina, neznamená to, že teploty budú ‚bezpečné‘ alebo ‚normálne‘,“ povedala Friederike Otto, docentka na Imperial College London.
„Stále zažijeme vysoké teploty, čo bude mať za následok nebezpečné vlny horúčav, suchá, požiare a tropické cyklóny.“ Záznamy C3S siahajú do roku 1940 a sú porovnané s globálnymi teplotnými záznamami z roku 1850.
